Keď v júli obsadili slovenské hádzanárske juniorky 2. miesto na majstrovstvách EHF (B-kategória ME), čo v kontinentálnom renkingu prakticky znamená až 26. priečku, reprezentačný tréner Jan Beňadik povedal, že generácia ich nasledovníčok má na skutočnom európskom šampionáte potenciál dosiahnuť oveľa viac.
Slovensko ožilo hádzanou
Ukázalo sa, že sa vôbec nemýlil, i keď určite nemyslel, že kadetky siahnu na titul a ešte takýmto suverénnym spôsobom.
Neprešiel ani mesiac a Slovensko doslova ožilo hádzanou. Síce len v mladšej mládežníckej kategórii, ale aj to dáva nádej krajšej perspektívy do budúcnosti.
Už výsledky v príprave a skalpy Maďarska či Srbska naznačili, že Slovenky nebudú v Podgorici iba do počtu. Napokon nechali za sebou všetkých ďalších 23 účastníkov šampionátu, na ktorom v priebehu 12 dní odohrali osem zápasov a prehrali len raz a aj to o gól (premrhali 7-gólové vedenie), keď už mali istotu postupu do štvrťfinále.
Aj tak si však môžu povedať, že zdolali každého súpera, lebo o dva dni sa Dánkam v boji o semifinále revanšovali za spomenutú tesnú prehru.
Následne zvládli duel aj proti čiernohorským reprezentantkám, keď svojím výkonom ich dostali tam, že už nemohol vstúpiť do hry ani faktor vonkajších vplyvov - tlak vo forme pomoci a podpory organizátorskej krajiny zo strany rozhodcov, ako to bolo vo štvrťfinále proti Francúzsku.
Ako ostrieľané harcovníčky
Finále dvoch medailových debutantov zvládli ako ostrieľané harcovníčky, ktoré Chorvátkam po zmene strán zobrali s prehľadom nádej a pridali zlatú bodku.
Tá nie je dielom náhody, šťastia či priaznivého žrebu, ale ich hra mala hlavu i pätu. Dievčatá boli vďaka trénerom Pavlovi Streicherovi s Ľubošom Hepnerom výborne takticky a vďaka Jánovi Čerňanovi aj kondične pripravené.
V priebehu duelov dokázali nájsť odpoveď na zámery súperov a najmä nepanikárali v kľúčových chvíľach. Dôležité bolo, že nielen vďaka kanonierke Bartkovej sa dokázali presadiť v útoku takpovediac vždy, keď to potrebovali. S
vojimi výkonmi, odhodlaním a súdržnosťou celého kolektívu pobláznili hádzanárske Slovensko, ktoré im posielalo energiu a podporu cez obrazovky, resp. sociálne siete.
Slovensko a dva tímy z Balkánu
Za povšimnutie stojí, že na medailových priečkach skončili okrem SR už len dva tímy z Balkánu. Veľmoci svetovej ženskej hádzanej ako Nórsko, Dánsko, Francúzsko, i keď v týchto krajinách nie sú v tomto mladom veku výsledky najväčšou prioritou, sa umiestnili v druhej polovici prvej, resp. až druhej desiatky.
Kam nás tento úspech môže odraziť, ukážu až ďalšie šampionáty, ktoré má táto generácia pred sebou.
O tom, že naše kadetky dosiahli zaslúžený celkový triumf svedčí aj to, že zdolali všetkých súperov, s ktorými sa stretli na šampionáte vrátane ďalších troch semifinalistov bojujúcich o medaily.

Zaujímavo vyznieva aj fakt, že všetky tímy, nad ktorými vyhrali, skončili až na jednu výnimku (22. Severné Macedónsko) v prvej pätnástke konečného poradia 24 účastníkov.
Máme generáciu, vďaka ktorej môžeme myslieť na lepšie časy našej ženskej hádzanej, preto nepremrhajme výnimočný úspech iba oslavnými rečami a žiadnymi skutkami, aby sme z toho vyťažili niečo do budúcnosti.