Dôležitý faktor úspechu bol návrat Pavla Streichera na Slovensko. Jeho skúsenosti a iný pohľad na prácu nás všetkých ovplyvnili.
Skúsenosti z Nemecka či zo švajčiarskej mládežníckej reprezentácie na tejto úrovni nemá nikto z nás.
Bol to obrovský prínos. Začal nás vzdelávať, deliť sa o myšlienky a poznatky. Pracoval na dennej báze a fantastický výsledok sa dostavil.
Väčšina z malých klubov
Za rok a pol či dva sa odviedlo penzum práce. Je za tým každodenná robota ľudí okolo, čo sa ukázalo ako správna cesta.
Vrátili sme sa k regionálnym výberom. Mali sme tak prehľad o 60 - 80 dievčatách, vďaka čomu sme vedeli zachytiť najlepšie hráčky v rámci kategórie.
Väčšina vyšla z malých klubov, kde s nimi vedia pracovať v mládežníckom veku. V regiónoch sa zintenzívnila práca na mesačnej báze, takže vieme odsledovať, aký je vývoj hráčok.
Samozrejme, bez toho, že by o neboli výrazné individuality, tak by sa toto neudialo. Treba povedať, že je to veľmi dobrá generácia.
Najlepšie aj najkomplexnejšie
Naše družstvo bolo jednoznačne najlepšie na šampionáte. Na vlastné oči som videl jeho zápasy v Podgorici a musím povedať, že bolo najkomplexnejšie nielen svojou skladbou, ale i hrou.
Tento úspech je impulz pre hádzanárske hnutie i celú športovú komunitu, že aj v našich pomeroch a podmienkach sa dá niečo také významné dosiahnuť. Zároveň je to záväzok, že musíme ďalej pracovať, by bol z toho neskôr prínos aj smerom k seniorskej reprezentácii.
Pre hráčky je fantastické, že majú istotu štartu na dvoch ďalších vrcholných podujatiach. V rámci možností ich potrebujeme udržať pokope, ďalej individuálne rozvíjať a nastaviť prípravu na najbližšie obdobie tak, aby sme sa tešili z ich výsledkov aj v budúcnosti.
Ján Beňadik, tréner ženskej reprezentácie hádzanárok Slovenska
