Nevieme, kto bol iniciátor kroku, ktorý urobila UEFA. Je možné, že to bolo po hlbokom nádychu, pretože bol v každom prípade revolučný. Ale správny. Hoci, práve pre UEFA môže priniesť komplikácie.
Pochopiteľné príčiny
Kalamitu v mnohých športoch po geopolitických zmenách spravili tzv. nástupnícke práva. Pamätáme si, akými pocitmi veľkej nespravodlivosti trpeli naši fanúšikovia a slovenský hokej, keď bol medzinárodnou federáciou hodený do suterénu svetového hokeja a musel sa štverať hore často cez súperov úrovne tréningových sparingpartnerov.
Samozrejme, je jasné, že medzinárodné federácie sa musia vysporiadať so systémom nasadzovania, žrebovacích košov, kvalitatívnych kategórií, rebríčkami. A keď sa dejú dejinné zmeny, musia na ne reagovať, aby zachovali kontinuitu svojich súťaží.
Ale pozor!
Ibaže, je tu moment, ktorý s tým až tak nesúvisí. Tým sú úspechy, história, slávne momenty, trofeje. Tu by sa žiadalo buď urobiť hrubú čiaru a nechať dosiahnuté tým, ktorí ho získali. Majster Európy z roku 1976 je Československo. Česko a Slovensko nech začínajú od nuly.
V historickom rebríčku by bolo Československo, Česko a Slovensko. Tak, ako je v mnohých NDR i Nemecko. Alebo povedať, že spoločný úspech je úspechom oboch. Tak, ako sa stalo v prípade belehradského zlata. Aj s vedomím precedensu, ktorý môže priniesť komplikácie. Čo však už nie je naša starosť.
