Pestrofarebná karavána cyklistických pretekov Okolo Slovenska v sebe skrýva nielen súčasných elitných jazdcov, ich trénerov a šéfov tímov, ale aj veľké mená z minulosti. V jednom zo sprievodných áut sme našli aj víťaza najväčších slovenských pretekov z roku 1990. Ako šofér vymenil dve kolesá za štyri. S MIROSLAVOM LIPTÁKOM sme si zaspomínali a porovnávali sme cyklistickú minulosť so súčasnosťou.
Kam vo vašej kariére radíte triumf na Okolo Slovenska?
„Patrí k najväčším úspechom. Okrem toho som bol na Pretekoch mieru v celkovom poradí raz tretí a tiež piaty. Cením si aj ôsme miesto z olympijských hier 1992 v Barcelone v časovke družstiev.“
Ako sa rodilo vaše víťazstvo?
„Hneď od začiatku som oň bojoval. V etape do Prešova prišla do cieľa s náskokom štyroch minút sedemčlenná skupina, v ktorej boli okrem mňa aj dvaja kolegovia z vtedajšieho reprezentačného tímu ČSFR Milan Dvorščík a Jozef Regec.
Vtedy som bol druhý za Regecom, no vytvorili sme si náskok pred ostatnými. V tom čase boli na pretekoch aj Holanďania, Nemci či iní zahraniční jazdci.“
Mali ste vopred určené, kto bude lídrom tímu?
„Nefungovalo to tak, že sa to dopredu určovalo. V priebehu pretekov sa to kryštalizovalo a najlepší sa dostávali do únikov. Rozhodovalo sa v kopcoch a tí, čo v nich boli dobrí, z toho v etapách ťažili. Tak sa postupne vytvoril v tíme líder, ktorému ostatní pomáhali.“
Vo váš prospech rozhodla krátka horská časovka na vrch Zobor v Nitre. Dvorščíka ste tam zdolali o 11 sekúnd.
„Po nej som už v kútiku duše veril, že by to mohlo vyjsť. Zaujímavé bolo, že ako jediní sme vtedy štartovali na tzv. kozách s diskovými kolesami. Mnohí to nechápali, no bola to výhoda.
V prvej desiatke sme boli tuším štyria z tímu. Tieto špeciálne bicykle sme už predtým využili na Pretekoch mieru.“
Mali ste lepší materiál ako ostatné tímy?
„To by som nepovedal. Boli sme však odvážnejší a nebáli sa ho použiť. Disk je pevnejší a nestráca sa v ňom toľko energie ako v klasickom kolese. Aj súčasná cyklistika je o sekundách a rozhodujú detaily."
Aký ste boli typ jazdca?
„Bol som dobrý vrchár a tiež časovkár. Nerád som sa tlačil do šprintov veľkého balíka. Mal som pred tým rešpekt, ale keď prichádzala do cieľa malá skupina, vedel som aj zašpurtovať.“
Zrejme si spomeniete na to, čo ste dostali ako hlavnú cenu.
„Samozrejme! Bolo to auto Škoda Favorit, na tú dobu solídna značka. Favoritku som neskôr využíval viac ako 10 rokov. Bola to srdcovka a spomienka na toto víťazstvo.
Keď doba pokročila, rozlúčil som sa so škodovkou, ale nikdy na ňu nezabudnem. Ján Svorada vyhral v tom istom roku na Pretekoch mieru iné auto - Mazdu.“
V roku 2023 vyšla publikácia o 66 ročníkoch pretekov Okolo Slovenska. Je tam opísané aj vaše víťazstvo z roku 1990. Čo to vo vás vyvoláva, keď si v nej listujete?
„S knihou v ruke sa vrátia spomienky a človek si rýchlejšie spomenie na to, aké to vtedy bolo. Pamätám si, že moja mama si odkladala výstrižky z novín a pri príprave knihy sa niektoré informácie použili. Rád na to spomínam.
Keď človek bicykluje od 11 do 32 rokov, zanechá to na ňom určitú stopu. Človek sa potrebuje vrátiť do toho prostredia, aj keď už nebicykluje. Aspoň ja to tak cítim a určite mi to chýba.“
Ako vnímate súčasné preteky Okolo Slovenska?
„Cyklisti sú viac na očiach ako kedysi. Za našich čias to nebolo v takej miere medializované až komerčné. Podujatie je výborná prezentácia krajiny aj slovenskej cyklistiky. Rok čo rok sa potvrdzuje, že preteky organizujú profesionáli a dúfam, že to bude takto pokračovať."
Spomeniete si aj na vaše začiatky?
„Samozrejme. Začínal som u nás v Mníchovej Lehote, keď sa do našej obce prisťahoval bývalý cyklista Zdeno Šíbr a založil cyklistický oddiel. Všetci chlapci z dediny sme sa prihlásili. Naučil nás základy cyklistiky, a teda ako jazdiť v háku, striedať na špici a podobne.“
Ešte ako tínedžer ste súperili s neskorším dvojnásobným víťazom Tour de France Laurentom Fignonom. Aká to bola skúsenosť?
„Bolo to zaujímavé. Keď v roku 1988 vyhral Tour de la Communauté européenne Laurent Fignon, celkovo som skončil desiaty. Vtedy sme ako amatéri štartovali spolu s profesionálmi a mali sme porovnateľnú výkonnosť.
O rok neskôr som v Trutnove na Pretekoch mieru skončil v časovke tretí a na pódiu som bol spolu s nemeckými esami Uwem Amplerom a Olafom Jentzschom.“
Bolo pre Slováka v tom období možné stať sa profesionálom?
„Boli nejaké náznaky, ale príliš som to neriešil. Za čias socializmu ste mali malú šancu stať sa profíkom. Rovnako to platilo aj o účasti na Tour de France.“
Miroslav Lipták
Narodil sa 7. októbra 1968. Výsledkami sa zaradil medzi významné osobnosti slovenskej aj československej cestnej cyklistiky.
V roku 1991 obsadil celkové 3. miesto na Pretekoch mieru a o rok skôr sa stal piatym slovenským cyklistom, ktorý zvíťazil na Okolo Slovenska. Kariéru ukončil v roku 2001.
V rokoch 2002 – 2004 bol reprezentačný tréner horských cyklistov, no neskôr v roku 2006 odišiel z Dukly Trenčín a čoskoro si našiel prácu ako osobný vodič na krajskej prokuratúre v Trenčíne.
Je tam dodnes a hovorí, že cyklistika je obľúbený šport aj súčasného generálneho prokurátora.
Okrem toho je Lipták opäť súčasťou konvoja pretekov Okolo Slovenska, už ako šofér športového riaditeľa Ľudovíta Lučaniča.
