V kvalifikácii na ME 1976 bol kapitánom. Nebyť absencie v domácom štvrťfinálovom zápase proti ZSSR, keď si kapitánsku pásku navliekol – a už ju nedal dole – Anton Ondruš, tak je na fotografiách s trofejou za zisk zlata na európskom šampionáte on.
Ján Pivarník bol skvelý krajný bek, moderný, obdivovaný a rešpektovaný na celom svete. Ako vníma to, že UEFA priznáva európsky titul z ME 1976 dvom federáciám?
„Pre Slovensko, pre nás, je to takto férovejšie. Roky sa to vnímalo tak, že to patrí Čechom, hoci titul majstra Európy sme získali spolu. To nebolo spravodlivé. Boli sme jeden štát, vyhrali sme ako Československo. Povedal by som pritom, že slovenskí hráči sme mali akoby jednu hviezdičku navyše. Boli sme pritom počtom menší, veď Čechov bolo desať miliónov a nás päť, ale popritom sme tam aj tak mali viac hráčov. Nás bolo na záverečnom turnaji pätnásť, českých hráčov päť,“ hovorí 77-ročný Ján Pivarník.
Vzťahy v poriadku
Medzi českými a slovenskými hráčmi boli vzťahy v poriadku. „Hoci, keď sme išli na prechádzku, obrazne platilo, že oni išli doprava a my doľava. Naše vzťahy však boli veľmi dobré,“ hovorí najlepší futbalista Československa za rok 1974.
„Ale podstatné je, že sme to vtedy spolu vyhrali. Bol to obrovský úspech. Nielen finále, nielen záverečný turnaj, ale aj kvalifikácia. V nej sme za sebou nechali Anglicko, Portugalsko i ZSSR, čo boli futbalové veľmoci. V Juhoslávii sme zdolali Holandsko, vo finále NSR. Z vtedajších silných európskych tímov nám v ceste nestáli len Taliani,“ dodal Ján Pivarník.
Spoločný úspech
Z európskych šampionátov má Ladislav Jurkemik dve medaily, pretože okrem zlata na ME 1976 získal aj bronz na ME 1980. Inak, v historicky poslednom zápase o bronz, ktorý sa na ME hral.
„Môj pohľad? V prvom rade – majstrovstvá Európy v roku 1976 vyhralo Československo. Bol to jednoznačne spoločný úspech. Nepáčilo sa mi, keď sa to potom akoby privlastnilo Prahou. Často ide o funkcionárov, ľudí zo zväzov, ktorí ani futbal nehrali a úradujú inak. Ale naša generácia, ktorá to vyhrala, hrala za Československo ,“ hovorí niekdajšia ikona Interu Bratislava, pre ktorú bola príznačná tvrdá strela.
„Nikdy sa o tom, ako je to s titulom, nahlas nerozprávalo. Ale keď to je téma, tak o tom hovorme nahlas. Keď to UEFA vníma tak, že titul patrí Česku i Slovensku, tak je to podľa mňa normálne. A spravodlivé. Bolo nás tam o dosť viac Slovákov ako Čechov, hoci musím povedať, že sme to tak nikdy neporovnávali. My sme to vtedy vôbec neriešili. Ani to, že v lige bolo v tých rokoch na čele sedem slovenských mužstiev. O tom nikto nerozprával,“ hovorí 72-ročný Ladislav Jurkemik.
Zaujímavá situácia
Muž, ktorý hral za Československo a bol reprezentačný tréner Slovenska, pokračuje: „Až neskôr sa to tak začalo robiť. Keď boli hore české kluby, tak to už bola téma.“ Ladislav Jurkemik nie je za to, aby sa veci takto hrotili.
„Musím povedať, že – bez urážky - to robili a robia aj médiá. Mám pocit, že to riešia tak nacionalisticky. A to je veľmi zle.“
Dvojnásobný medailista z ME pôsobil vo Švajčiarsku, v FC St. Gallen dokonca nosil kapitánsku pásku. „Vždy som tam musel vysvetľovať, že Československo je zložené z dvoch národov, Čechov a Slovákov. Pretože oni vnímali len Čechov. Tak som ich učil, že ja som Slovák.“ Ako vníma Ladislav Jurkemik precedens, ktorý prisúdením zlata dvom krajinám vzniká? Z pohľadu iných už neexistujúcich krajín?
„Je to zaujímavé… Základ sovietskej reprezentácie, čo si pamätám, tvorilo Dynamo Kyjev, ktoré vyhralo aj Pohár víťazov pohárov a Superpohár. Teda Ukrajinci, nie Rusi. A teraz je tam vojna…,“ krčí plecami. Dodajme, že UEFA prisudzuje titul ako nástupníckej krajine Rusku. Aj v nových štatistikách.
Až ponižujúce
Téma zlata z ME 1976 neunikla ani Alexandrovi Vencelovi st. „Aké mám pocity? Asi také, že po mnohých rokoch je to zadosťučinenie. Stretávali sme sa totiž s tým – a to na vážnych fórach – že majstrom Európy je Česko. Akoby sa zabudlo na to, že v základnej zostave vo finále ME bolo osem hráčov zo Slovenska a pokiaľ ide o káder, tri štvrtiny boli Slováci. Nechcem používať silné slová, ale v istom období to bolo až ponižujúce,“ hovorí bývalý výborný brankár.
„Aj som to už bral tak, že je to akoby zabudnutá vec. Áno, u nás na Slovensku nás ľudia vždy brali ako majstrov Európy. Ale pravdou je, že keď sa štát rozdelil, tak sa o tom trochu prestalo hovoriť.“
Nenapadlo by nám
Aj on má jasno v tom, kto vyhral. „Boli sme Československo. Bolo to spoločné. Mali sme výborné mužstvo, vynikajúcu partiu. A bolo nám jedno, koho je menej a koho je viac. Dôležité bolo, že sa získal titul. A nikdy v živote by nám vtedy nenapadlo, že sa rozdelíme a aj preto sa na nás akoby zabudne. Ale kto trošku pozná históriu a triezvo rozmýšľa, musí uznať, že to bolo pritiahnuté za uši, že sa titul prisudzoval len Česku,“ dodáva 81-ročný Alexander Vencel st.
