Pri trénerskom kormidle Púchova bol od júna 2023. V ročníku 2023/24 doviedol mužstvo na 6. miesto, v tom nasledujúcom na 5. priečku.
„Gumárov“ viedol dovedna v 65 druholigových zápasoch, pričom dosiahol bilanciu 26 víťazstiev, 13 remíz a 26 prehier. V klube skončil po 9. kole, keď sa Púchov prepadol na dno druholigovej tabuľky.
So štyridsaťpäťročným trénerom MARIÁNOM ZIMENOM sme si podebatovali na tému jeho predčasného konca v klube z Považia.
Tušili ste, že štvorgólová prehra v Petržalke bude znamenať aj váš koniec pri kormidle Púchova?
„Nie, v danom momente som to netušil.“
Odvolanie je citlivý moment. Kedy vám to vedenie oznámilo a ako ste sa cítili?
„Oznámili mi to až po víkende na spoločnom stretnutí. Ako som to vnímal? Nie som naivný, nežijem v ilúziách. Deje sa to všade, aj v iných kluboch. Prišiel impulz, ktorý klub potreboval, a naše cesty sa rozišli.“
Vníma tréner predčasný koniec ako osobnú prehru? Ako dlho ho to zožiera v mysli?
„Momentálne si analyzujem veci, ktoré sa dali urobiť inak, možno aj lepšie. Každopádne som sa snažil urobiť maximum, odovzdať hráčom všetko, čo viem. Pomôcť im dostať sa z nelichotivej situácie. Ako dlho to zožiera? Neviem. Od ukončenia aktívnej kariéry som v trénerskej funkcii sedemnásty rok, takže pre mňa sú to veci, ktoré sa dejú.
Už to nie je ako v minulosti. Mám svoj vek, a aj troška iné hodnoty. Je to šport a táto práca takéto momenty so sebou prináša.“
Púchov skončil naposledy piaty, aj preto sme ho pred štartom nového ročníka pasovali do pozície šťuky. Aké boli ciele vedenia a vaše?
„Cieľom bolo nadviazať na jarnú časť, stále sa zlepšovať. Byť v hornej polovici tabuľky a znova etablovať nových hráčov do mužstva.“
Púchovu absolútne nevyšiel štart. Z úvodných piatich zápasov dosiahol dve remízy a tri prehry. Tam bol kameň úrazu?
„Dôvodov je oveľa viac. No nepotrebujem to teraz extra rozvádzať. Rozobrali sme si to v klube interne. Samozrejme, že na konci dňa každého zaujíma tabuľka a počet bodov. To je jednoducho mužský futbal.
Nie som na nikoho nahnevaný a určite nie na klub. S vedením som sa seriózne rozlúčil, poďakoval sa. Takisto s kabínou.“
Z môjho pohľadu prvé zápasy neboli ani tak herne zlé, ale nevyšli nám výsledkovo. Dôvody sa dajú pomenovať rôzne.
Či už to bola nekoncentrácia daného hráča, alebo nesprávny výber riešenia či už pred vlastnou bránkou alebo vo finálnej fáze. Každopádne sme dostávali lacné góly a napriek hernému prejavu nepremieňali svoje príležitosti. Tým pádom boli výsledky nepriaznivé a neboli body.“
Keď sa nedarí, cítiť tlak nielen zo strany vedenia, ale aj fanúšikov, či médií. Ako ste to vnútorne zvládali?
„Každý chce vyhrávať, to platí aj o mne. Chcem, aby moji hráči podávali čo najlepšie výkony, minimalizovali chyby, ktoré vedia ovplyvniť zápas.
Tlak vnútra aj zvonku je úplne prirodzený. Možno to pre niekoho vyznie divne, ale najväčší tlak som vyvíjal sám na seba. V tých chvíľach som sa najviac rozvíjal, tak som to na sebe cítil. Lebo keď sa vám darí, v úvodzovkách ani neviete prečo, všetko ide hladko.
No v kritických chvíľach je pre mňa dôležité zachovať si svoju vlastnú tvár a identifikovať problém ako taký. Lebo povedať si, že je to zlé, to je všeobecné.
Ja potrebujem identifikovať problém, na to reagovať a snažiť sa ho odstrániť. A tak posúvať vpred zároveň aj hráčov.“
Mali ste možnosť sa s nimi rozlúčiť?
„Áno. Ja nie som na nikoho nahnevaný a určite nie na klub. S vedením som sa seriózne rozlúčil, poďakoval sa. Takisto s kabínou, pretože ja som v Púchove prežil naozaj nádherné obdobie.“
Keď sa obzriete spätne, na aký moment si budete pamätať najradšej?
„Neukladám si ich v takomto systéme, lebo ich bolo naozaj veľmi veľa.
Možno aj ten, týkajúci sa môjho odvolania, vyhodnotím neskôr ako pozitívny. Lebo všetko sa deje pre niečo.
Pekných momentov bolo veľmi veľa, či už od prvého dňa kedy som spoznal vynikajúcich ľudí nielen v kabíne, ale aj v kanceláriách. Za taký považujem dobrý vstup, kedy sme sa pohybovali na popredných priečkach. Podarilo sa nám vyprofilovať a predať najlepšieho strelca jesene Lukáša Letenaya, ktorý prestúpil do Liberca.
Ďalší bol, že sme 16-ročného odchovanca Vavríka etablovali do mužstva, a nakoniec prestúpil do Košíc a otvorili sa mu i dvere do reprezentácie. Pomohli sme Mičudovi, ktorý nehrával v Trenčíne, ani v prvoligovej Banskej Bystrici. Zobrali sme ho k nám, všimlo si ho Brno, kam prestúpil. Síce s nálepkou Trenčína, lebo nebol náš hráč, ale všimlo si ho v Púchove.
Tiež to, že sme strieľali veľa gólov, a v konečnom dôsledku aj to, že sme sa umiestnili na 5. mieste, čo bol historický úspech po návrate do druhej ligy. Pravda, možno práve tento úspech som mal ja brať ako neúspech.“
Ako to myslíte?
„Že sa malo v lete niečo inak vyriešiť v klube, aby sme ďalšiu sezónu odštartovali úplne inak. Tak to funguje nielen u nás, ale aj vo vyšších leveloch. Zažil to aj Manchester City.
Keby to fungovalo tak, že kto je majster - všetko sa nechá a ide sa robiť tak isto - bol by stále iba ten tím majster. Lenže to tak nefunguje. Vždy je niečo inak.
Aj keď si kúpite dvojročný bicykel a jazdíte na ňom každý deň, tak po dvoch rokoch to už nie je ten istý bicykel a ani ten istý jazdec...“
Plánujete si dať teraz od trénerstva pauzu, alebo v prípade ponuky sa hneď vrátiť na lavičku?
„Je to všetko ešte čerstvé. Momentálne si nechávam odstup a snažím sa nabrať energiu a venovať sa veciam, na ktoré som popri futbale nemal čas.
Časť venujem vzdelávaniu, aby som sa stále zlepšoval a keď príde nejaká konkrétna ponuka, tak samozrejme, s tým príde aj energia. Ale tá ponuka mi musí dávať zmysel, aby to malo konečný efekt.“
