Pre Vladimíra Országha začala prvá kompletná sezóna v úlohe reprezentačného trénera. Hneď ho čaká jeden z najťažších rokov, keďže sezóna bude mať dva vrcholy.
Pred tradičnými májovými majstrovstvami sveta je na programe februárový olympijský turnaj s NHL hráčmi.
Ako vás poznáme, určite ste ocenili, že konečne začala sezóna a môžete sledovať potenciálnych reprezentantov...
„Som rád, že môžeme vidieť hráčov v akcii. Chalanov som sledoval už v príprave. Liga sa rozbehla, mám naplánované aj tripy do Čiech. Už budem aj v osobnom kontakte s hráčmi, najmä s tými zranenými som telefonoval, aby som vedel, ako na tom sú."
Marko Daňo nám hovoril, že bol príjemne prekvapený, keď ste mu hneď po zranení volali a plánujete ho aj pozrieť. Čo k tomu môžete povedať?
„Áno, mám v pláne ísť do Česka. Chcem vidieť naživo Kometu Brnu s Pardubicami, Třinec s Vítkovicami a Litvínovom. V každom tíme máme dôležitých reprezentantov. Jedna vec je ich sledovanie a druhá osobný kontakt. Ak sa to nepodarí, tak to riešime telefonicky.“
Prezraďte, koľko mien je v najširšej nominácii smerom k zimným olympijským hrám?
„Je ich veľa, do oficiálnej prvej nominácie šlo sto mien. Ak chceme dať dokopy najsilnejší tím, máme tam 40-45 mien plus brankári. Všetko sa však bude vyvíjať. Určite prídu zranenia, pokles formy. Preto musíme hráčov sledovať a rozprávať sa s nimi ako hrajú, a v ktorých formáciách nastupujú.
Je len začiatok sezóny, ale sústredíme sa už na november, kedy chceme mať silné mužstvo na Nemeckom pohári. Len sme si vedomí, že beží aj Liga majstrov, kde sú stále v hre Kometa Brno či Hradec Králové.
K tomu je česká extraliga našlapaná, má nabitý kalendár zápasov, zhruba dvanásť za mesiac. Aj preto sa potrebujem osobne stretnúť s chalanmi a predebatovať s nimi už najbližší termín, ako to vidia, a ako sa budú cítiť. Liga ide v neskutočnom tempe, keďže Česi majú cez olympiádu mesačnú pauzu a snažia sa všetko dohnať.“
Jedno meno, ktoré výrazne vyletelo hneď na začiatku sezóny, je Tomáš Tatar. Skvele mu vyšiel prechod z NHL do švajčiarskej ligy. Ako vnímate výkony kapitána reprezentácie v Zugu?
„Som za to rád. Hrá na novom poste. Teší ma, že sa mu darí. V najbližšom čase sa mu chystám zavolať. Hrá centra, čo je ďalšia možnosť pre reprezentáciu. Určite príde reč aj na túto tému.“
Viete si ho predstaviť na pozícii centra aj v národnom tíme?
„Je to všetko o komunikácii s hráčom, ako sa tam cíti. Zug ho bral ako centra. Pre nás to je ďalšia dobrá možnosť, lebo kreatívnych stredných útočníkov máme málo. Všetko bude záležať aj od toho, ako sa Trto bude cítiť, kde mu to ide najlepšie.“
Na novembrový Nemecký pohár zvykli brať tréneri mladých hráčov. Bude to v tomto prípade iné? Bude to z časti aj boj o olympiádu?
„Každý chce hrať na olympiáde. Uvidíme, ako sa to vyvinie, a kto bude k dispozícii. Určite sledujeme aj hráčov zo slovenskej extraligy. Na Nemeckom pohári nás čaká kvalitný turnaj. Domáci Nemci nemajú asociačný termín v decembri, pre nich to bude generálka pred olympiádou. Rakúšania budú chcieť nadviazať na výborné majstrovstvá sveta, kde boli vo štvrťfinále, a Lotyši majú tradične silný tím. Bude to veľmi kvalitný turnaj, a tak sa chceme k tomu postaviť.“
Fanúšikovia sa stále pýtajú, či sa počíta aj s menami ako Marián Studenič, Adam Ružička. Čo môžete povedať k ich prípadnej nominácii?
„Každý jeden má šancu bojovať o olympiádu. Rozprával som sa so Studeničom aj Ružičkom, nikto však nemá nič garantované. Bude to o tom, ako na tom budú zdravotne, a ako sa im bude dariť v kluboch. Dvere má otvorené každý. Konkurencia smerom k olympiáde bude veľká, čo je pre nás len dobré. Dúfam, že podobný entuziazmus ostane hráčom aj na majstrovstvá sveta.“
Hovoríte o tripoch po Slovensku a Česku. Plánujete ísť aj do Švédska, kde má národný tím rozdielových hráčov?
„Rozmýšľal som nad tým, pozeral som si už aj rozpis zápasov. Najlepšie by bolo, keby hrali chalani práve proti sebe. Sledujem, ako sa im darí. Oliver Okuliar dal konečne prvý gól, potreboval to, aby sa chytil v novom prostredí. Jednou z alternatív je, že pôjdem aj na tri, štyri dni do Švédska.“
Plánujete letieť aj do zámoria?
„Plánujem ísť na svetový šampionát do dvadsať rokov v Minnesote na prelome rokov. Chcem, aby bola dvadsiatka prepojená so seniorským tímom. Trénersky to je podchytené od Petra Frühaufa. Keď už budem v Minnesote, rád by som sa stretol s našimi chalanmi v NHL a videl ich naživo. Určite si k tomu sadneme s Miroslavom Šatanom.“
Zrejme je dôležité, aby vás videli mladí potenciálni reprezentanti aj naživo na zápasoch?
„Všetci tréneri z vyspelých krajín, či Česi, Švédi alebo Fíni, cestujú na dvadsiatky, lebo tam majú potenciálnych reprezentantov pre budúcnosť. Vidíte, ako sa mladí vyvíjajú a ako robia pokroky. K tomu chcem konzultovať veci s realizačným tímom. Sú to pre mňa spojené nádoby. Takisto je dobré vidieť mladých hráčov na najvyššom možnom stupni. Nikdy som osobne na juniorskom šampionáte nebol, čiže aj pre mňa to bude nová skúsenosť. Teším sa na to.“
Reprezentační asistenti Ján Pardavý aj Róbert Petrovický sú v pozíciách hlavných trénerov v českých kluboch. Rozmýšľate už aj nad náhradami, keby ich kluby na turnaje nepustili?
„Máme vybraných adeptov, niečo je rozrobené. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať pre Jana aj Roba situácia v kluboch.“
Hovorí sa, že Craig Ramsay by mohol ísť na olympiádu v úlohe konzultanta. Ste s ním v kontakte?
„Konkrétne s Craigom nie som v kontakte, to zabezpečuje Miro Šatan. Nemám s tým žiadny problém. Pri Craigovi som začínal. Ak mu to zdravie dovolí, radi ho privítame v úlohe konzultanta pre olympijský turnaj. Som tomu otvorený. Všetko záleží, ako na tom bude. Je to skôr na ňom.“
Od Craiga Ramsayho by som si vzal väčší pokoj na striedačke a nadhľad, plus vlievanie sebavedomia chalanom.“
Zažili ste ho v realizačnom tíme, čo by ste si od neho trénersky zobrali?
„Väčší pokoj na striedačke a nadhľad, plus vlievanie sebavedomia chalanom, že môžu konkurovať každému. Boli to najdôležitejšie veci, ktoré nášmu hokeju priniesol.“
Ostáva stále problémom slovenských hokejistov sebavedomie?
„Sebavedomie nás občas trápi, najmä keď sa nedarí. Pred niektorými súpermi máme väčší rešpekt, akoby sme mali mať. V tomto bol Craig dobrý, keď im opakoval, že môžu hrať vyrovnanú partiu s každým. Chalani to veľmi oceňovali. Rád by som v tom pokračoval. Vieme, aké tímy budú na olympiáde. Stále sú to však hráči, ktorí sú poraziteľní.“
Ako sa rozprávame, prebiehajú kempy a prípravné zápasy tímov NHL. Istotu prvých tímov majú zrejme len štyria, piati Slováci. Veríte, že ich naskočí do ostrej sezóny viac?
„Bol by som rád. Chalani majú ťažké pozície. Videl som viacerých naživo, majú za sebou dobrú prípravu. Veria si, idú sa o miesto pobiť. Už majú za sebou prvé kroky Dalibor Dvorský i Samo Honzek. Vedia, čo to všetko vyžaduje, dostať sa do NHL, a udržať sa tam. Sledujeme ich, a držíme im palce.“
Na poslednom svetovom šampionáte vo Švédsku ste dostali nevďačnú úlohu. Naskakovali ste do rozbehnutého vlaku a chýbalo vám množstvo hráčov. Museli ste si po turnaji mentálne oddýchnuť?
„Celá sezóna bola dlhá a náročná, lebo som z Banskej Bystrice naskakoval rovno do reprezentácie. Oddych bol vítaný. Šampionát beriem, že veci boli ako boli. Chýbali nám chalani, v drvivej väčšine z objektívnych príčin. Už som to povedal. Nemôžeme čakať, že nám budú hráči chodiť na majstrovstvá sveta tri, štyri roky po sebe, aby odohrali každú sezónu sto zápasov a ukrojili si mesiac z prípravy.
Nemôžeme ich kameňovať, keď si zoberú rok voľno. Tiež potrebujú oddych, nedá sa ťahať do nekonečna. Robili sme to rovnako, aj keď sme radi reprezentovali. Len u nás to bolo iné, v NHL bolo tridsať slovenských hokejistov. Ak niekto práve neprišiel do národného tímu, bola za neho adekvátna náhrada. Prestriedali sme sa. mužstvo malo kvalitu. Nie je reálne, aby ste mali každý rok čo najsilnejší tím.
Chalanov chápem. Živí ich klub, reprezentácia je česť, aj keď som za to, aby hráči vracali naspäť reprezentácii, čo im dala. Často sa dostali ďalej vďaka nej. Hráči však sami vedia najlepšie, čo potrebujú, aby šla ich kariéra správnym smerom. Pokiaľ budú chcieť reprezentovať, budeme radi. Ak nie, pozrieme sa po iných menách.“
Reprezentačný tréner je na veľkých turnajoch pod neustálym tlakom. Zocelilo vás to aj mentálne?
„Je to obrovský rozdiel, nielen v reprezentácii, keď ste hlavný tréner a nie len asistent. V reprezentácii vás všetci sledujú. Nie som typ trénera, ktorý by hádzal pred médiami hráčov pod vlak. Som zástanca toho, že pracujeme s hokejistami, ktorých sme si vybrali. Nie je to vždy ľahké, ale ktorá profesia je ľahká. Je to boj o život. Som rád za šancu, ktorú som dostal a chcem ju robiť najlepšie, ako viem.“
Predtým ste pozíciu reprezentačného trénera nechceli robiť najmä preto, že máte rád prácu v klube. Nechýba vám to?
„Pomaly si zvykám na iný režim, dostávam sa do toho. Teraz som bol až príliš pohodlný pri dlhšom voľne. Som typ človeka, ktorý keď sa robí, ide nonstop a keď sa oddychuje, totálne vypne hlavu. Nepracujem na dennej báze, ale snažím sa pozerať každý deň klipy, videá, zisťovať si veci. Ale je to iné, ako práca v klube. Tá mi určite chýba, komunikácia s hráčmi, tréningy, zápasy, ale mám inú náplň. Čaká ma viac cestovania, sledovanie hráčov, takisto uvidím viac zápasov.“
Asi vás teší výborný vstup do sezóny hokejistov Banskej Bystrice?
„Som rád, že sa chalanom darí. To, čo nám chýbalo minulý rok v podobe sily a fyzickosti, teraz tím má. Manažment odviedol výbornú prácu. Na menšom ihrisku v Banskej Bystrici pomôžu hráči ako Kabáč, Zigo, Valach. Prišla aj zo slovenskej strany kvalita. Tréneri na čele s Vlastom Wojnarom robia fantastickú robotu. Dôležité je, aby ostal káder zdravý, lebo liga je náročná. Budem im držať palce, som Bystričan a inak ich sledujem. Ale prioritné je pre mňa, ako hrajú v lige hokejisti, ktorí majú perspektívu pre reprezentáciu.“
