Pred mesiacom 27. augusta bola na ihrisku štvrtoligových Kendíc futbalová slávnosť, lebo v Slovnaft Cupe privítali nikéligové Košice. Favorit podľa očakávania vyhral 5:0, no oveľa horšie bolo, že sa v samom závere nešťastne zranil domáci stopér PETER BAŠISTA.
Bývalý dlhoročný ligový hráč (173 zápasov v slovenskej lige, 3 góly), ktorý s vtedajším MFK Košice získal dva Slovenské poháre a predstavil sa aj v pohárovej Európe, si do konca jesene nezahrá.
Pri poslednej akcii sa Košičania pokúšali o prienikovú prihrávku medzi stopérov, no Peter Bašista dobre čítal úmysel a ľavačkou išiel do šmýkačky a zblokoval loptu do autu. Následne vykríkol v bolestiach. Pri vystretej nohe sa zdalo, že ho v závere zápasu chytil kŕč. Privolali však i zdravotníkov, takže skôr to vyzeralo na svalové zranenie.
Skutočnosť bola oveľa horšia: zlomený vonkajší členok a roztrhnutý vnútorný väz. Hneď na druhý deň ráno ho operoval primár Jozef Bujňák. Práve k tomuto zraneniu sme sa vrátili v rozhovore so 40-ročným futbalistom.
Znie to až neuveriteľne, že k takému zraneniu dôjde vo férovom zápase, v ktorom hlavný rozhodca neukázal ani jednu kartu. Čo sa vlastne stalo? Ako ste videli inkriminovaný okamih?
„Hostia vyslali prienikovú prihrávku za chrbát obrany útočníkovi do nábehu, ktorý by unikal sám na brankára. Prečítal som tento úmysel, lenže mi nevyšiel krok a za loptou som sa naťahoval krížom cez dlhšiu nohu.
Loptu sa mi síce podarilo zblokovať a poslať do autu, ale pri dopade som sa už nevedel dostať za tú nohu, ktorá mi tam zostala a prakticky som si ju priľahol. Prelomil som si tak vonkajší členok a roztrhal vnútorné väzy členka. V stredu už uplynie piaty týždeň.”
Z hľadiska to v prvom momente vyzeralo tak, že ide o svalové zranenie. Veď okolo vás nebol žiadny protihráč a teda nikomu by nenapadlo, že mohlo dôjsť k zlomenine. Aj napriek tomu, že váš výkrik bolo zreteľne počuť.
„Hneď som vedel, že ide o zlomeninu, lebo som počul dvakrát rupnutie. Cítil som však bolesť vyššie ako je členok, takže v prvom rade som si myslel, že som si v predkolení zlomil ihlicu i píšťalu.
Keď som sa však pozrel na nohu, tak bola celá, no bolesť som pociťoval v členku, ktorý sa mi automaticky začal nalievať.”
Mali ste už podobné zranenie?
„Bolo to ešte v čase, keď sme s MFK Košice postupovali do najvyššej súťaže a v domácom zápase s Nitrou B. Presne pred 20 rokmi. Prišlo vtedy k nepríjemnému stretu s brankárom Gejzom Pulenom, ktorý mi kolenom zlomil lícnu kosť, respektíve jarmový oblúk.
Vtedy som zakrvavené oko a polovicu tváre opuchnutú a fialovú. Náraz kolena mi zatlačil kosti do tváre. Myslím si, že vtedy to bolo vážnejšie ako teraz.
Na druhej strane radšej členok ako koleno, lebo to by už v mojom prípade bolo horšie.”
Čo nasledovalo teraz po operácii?
„Asi týždeň som mal na nohe sadru a potom som si vybavil ortézu, s ktorou sa mi lepšie funguje.
Viem si ju dať dole, čo je výhodné aj v rámci rehabilitácie, keď idem na magnet alebo laser. Je to pre mňa aj oveľa komfortnejšie z hľadiska hygieny.
Dva týždne po operácii mi vybrali stehy. Po ďalších dvoch týždňoch som bol znova na kontrole, na ktorej sme sa dohodli, kedy pôjde von dlhá skrutka.”
Takže vám pri operácii pribudla i skutka?
„Sedem skrutiek a platnička”
Sedem?!
„Áno, sedem. Von by mi mali vyberať tú najdlhšiu, ktorá je prevŕtaná cez dve kosti a doteraz bránila rozsahu členku, aby som s ním nehýbal.
Objednaný som na 9. októbra a vyberať by sa mala pri lokálnom umŕtvení, čo sa veľmi neteším. Neviem si to predstaviť.”
Na jazyk sa tlačí otázka: máte 40 rokov a po takom zranení ešte prichádza futbal do úvahy, alebo to bol pre vás varovný prst, že je najvyšší čas zavesiť na klinec aj amatérske kopačky?
„Podobné otázky som už dostával, no ide o to, ako sa človek cíti. Ako som už spomínal, pokiaľ by išlo o koleno, roztrhal by som si v ňom väzy a mal by som odpočívať 8-10 mesiacov od futbalu, tak by som uvažoval nad definitívnym koncom.
Členok je niečo iné. Uvidím, ako ma bude limitovať, aký budem mať z neho pocit. Cítim sa v pohode a ešte by som chcel hrať futbal. Samozrejme, teraz na jeseň už nie.
Uvidíme, ako to pôjde na jar. V nohe mi ešte zostane šesť skrutiek, ktoré by mi mali vybrať do roka. Dá sa však bez problémom fungovať aj s nimi.
Poznám viacerých kamarátov a známych, ktorí si ich nenechali vybrať a neobmedzuje ich to. Uvidíme, čas ukáže. Všetko závisí aj od rehabilitácie. Začnem s individuálnym tréningom a podľa toho, ako ma to bude obmedzovať, sa rozhodnem.”
