Roman Čerepkai na piatkovom tréningu národného tímu do 21 rokov. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Až štrnásť hráčov slovenského národného tímu do 21 rokov pôsobilo v uplynulej sezóne v domácej Niké lige. Do tejto skupiny patrí aj ROMAN ČEREPKAI (23), ktorý však našu najvyššiu súťaž hral až počas jari.
Na jeseň ešte obliekal dres českého klubu FK Teplice, v zime sa presunul do FC Košice. Vo futbale je ťažké hovoriť, čo by bolo keby, no ak by mladý útočník neprišiel do Košíc, je možné, že by dnes nebol v reprezentácii.
Nielen bratia Sauerovci a Nino Marcelli, ale aj vy pochádzate z Bratislavy, kde dvadsaťjednotka odohrá dva skupinové zápasy. Ako sa na to tešíte?
„Veľmi. Všetky vstupenky, ktoré som dostal, som už stihol rozdať rodinným príslušníkom. Veľa kamarátov sa ma pýtalo, či by som im nejaké vedel dať.
Mnoho blízkych ľudí bude na štadióne, z čoho mám radosť, pretože nie vždy to takto je. Dúfam, že bude vypredané a že bude výborná atmosféra.“
Aby ste sa dostali na šampionát do Bratislavy, museli ste najprv z Bratislavy odísť. Konkrétne zo Slovana, ktorý ste opustili v lete 2022. Čo poviete na cestu, ktorú ste odvtedy prešli?
„Nebola jednoduchá. Prešiel som si sklamaniami, ale aj lepšími chvíľami. Ale musím povedať, že za to, kde som teraz, som veľmi vďačný. Košice momentálne považujem za klub, ktorý je pre mňa dobrý. Som rád, že som jeho súčasťou.“
Zatiaľ čo vaši spoluhráči z dvadsaťjednotky ešte riešia svoju klubovú budúcnosť, vy ste ju vyriešili už v zime príchodom do Košíc. Prišli ste tam s cieľom hrávať a zvýšiť svoje šance dostať sa na európsky šampionát. Na ten ste sa dostali, takže tento prestup asi nemá žiadne mínus. Súhlasíte?
„Presne tak. Všetko, čo som si želal, sa aj naplnilo. Nielenže som hrával, ale aj nášmu tímu sa veľmi darilo.
Možno sme mali väčšie očakávania v súvislosti s bojom o pohárovú Európu, no druhú polovicu sezóny aj tak hodnotím veľmi pozitívne.“
Roman Čerepkai. (zdroj: Šport/Jano Koller)
V uplynulej sezóne ste zažili paradoxnú situáciu. V českých Tepliciach vás viedol slovenský tréner Zdenko Frťala, v slovenských Košiciach zas český odborník Roman Skuhravý. Čo vám dali?
„Boli to dva úplne iné typy trénerov. Zatiaľ čo kouč Frťala preferoval fyzický štýl futbalu, ktorý bol možno trochu defenzívnejší, v prípade trénera Skuhravého to bolo naopak. Ten preferuje kombinačnú hru s dôrazom na ofenzívu. Z každého som si niečo zobral.“
Viacerí hráči dvadsaťjednotky sú poznačení takzvanou talianskou stopou. Týka sa to aj vás, keďže ste ako mládežník odišli do Sampdorie Janov. Ako si spomínate na túto skúsenosť?
„Mám z toho rozporuplné pocity, pretože som tam išiel s veľkými očakávaniami, ktoré sa vtedy úplne nenaplnili. Zároveň mi to v mladom veku niečo dalo.
Mal som možnosť vidieť, akým smerom sa v zahraničí uberá mladežnícky futbal a aká je jeho úroveň. Určite ma to motivovalo do ďalšej práce.“
Som útočník. Rád by som priniesol nejaké góly a vytvorené šance. Myslím si, že vzhľadom na moju pozíciu sa práve to bude odo mňa najviac očakávať.“
Ako by ste charakterizovali svoj prínos pre národný tím do 21 rokov? Čím konkrétne by ste mu chceli pomôcť?
„Keďže som útočník, veľmi rád by som priniesol nejaké góly a vytvorené šance. Myslím si, že vzhľadom na moju pozíciu sa práve toto bude odo mňa najviac očakávať.“
Vo všeobecnosti sa očakávalo, že na turnaji sa predstaví aj stredný útočník Adam Griger. Ten sa však zranil a dvadsaťjednotke nepomôže. Ako sa pozeráte na túto situáciu, kde váš kamarát prišiel o šampionát, no pre vás to predstavuje šancu ukázať sa?
„Najprv som bol veľmi sklamaný, pretože Adam je môj veľmi dobrý kamarát. Keď sme sa v minulosti stretli na zrazoch, tak sme veľa času trávili spolu. Vzájomne sme boli konkurencia, ale mimo ihriska sme to tak vôbec nebrali.
Aj preto ma mrzelo, že tento šampionát nestihne. My ostatní ho musíme nahradiť. Otvorili sa nám dvierka a prišla šanca, ktorú treba využiť.“
Ako hodnotíte zloženie A-skupiny, v ktorej si postupne zmeriate sily so Španielskom, Talianskom a Rumunskom?
„Všetky tímy, ktoré sa predstavia na turnaji, majú určite veľkú kvalitu. O tom sme sa mohli presvedčiť na vlastnej koži, keď sme proti Španielom hrali prípravný zápas.
V skupine nás čakajú rozdielne prístupy k futbalu. Zatiaľ čo Španieli budú asi viac držať loptu vo svojej moci, od Talianov očakávam, že budú takticky vyspelejší.
Úprimne, o Rumunoch toho veľa neviem, pretože som ich doteraz nevidel hrať.“
O turnajových cieľoch sme sa už rozprávali s viacerými vašimi spoluhráčmi, ktorých by sme mohli rozdeliť do dvoch skupín. Jedna rozprávala neurčito a vravela o tom, že zo seba treba vydať maximum. Druhá zas otvorene spomínala postup do vyraďovacej fázy. Do ktorej sa zaradíte vy?
„Určite do tej skupiny, ktorá hovorí o postupe do vyraďovacej fázy. Verím, že to dotiahneme čo najďalej.
Nejdeme si to užiť a pristupujeme k tomu s plnou vážnosťou. Skrátka, chceme byť na šampionáte úspešní.“
