Daniel Polman na Champs-Élysées po dokončení projektu Ultra Tour. (zdroj: archív D. Polmana)
Celkovo 6 013 najazdených kilometrov a vyše 86-tisíc nastúpaných výškových metrov.
Bilancia jasne ukazuje, že nešlo len o vytrvalosť, ale aj o odolnosť voči extrémnej záťaži. Český ultracyklista Daniel Polman to zvládol za 19 dní a 7 hodín, keď prešiel sám celú trasu Tour de France vrátane prejazdov.
„Dlho som hľadal výzvu, ktorá by prepojila všetky moje cyklistické skúsenosti,“ na začiatok skonštatoval Daniel Polman, ktorý má za sebou množstvo ultramaratónov, projekty spájajúce cyklistiku s vysokohorskou turistikou či lezením, maratóny na horskom bicykli aj cestné preteky.
„Tento rok prišla jedinečná príležitosť. Tour de France sa konala výnimočne iba na území Francúzska – čo sa stáva raz za päť či šesť rokov. Pre mňa to bol jasný signál. Navyše, keď som sa dozvedel, že na trase budú legendárne stúpania Mont Ventoux a Tourmalet, nebolo o čom.
Na viacerých francúzskych priesmykoch som už jazdil, no tieto ikony som mal dlhé roky v hlave zapísané ako povinnú jazdu,“ vysvetlil ultracyklista, prečo sa rozhodol zdolať práve aktuálny ročník Kráľovnej cyklistiky.
Zápas s časom, nie s profíkmi
Rodák z Novej Paky sa môže pochváliť úspešne zvládnutými vytrvalostnými pretekmi ako Race Across Germany (ultravytrvalostné cyklistické preteky naprieč Nemeckom s dlhé viac než 1100km) či North Cape – Tarifa (ultravytrvalostné preteky z najsevernejšieho bodu Európy až na najjužnejší).
S tohtoročnou expedíciou vo Francúzsku ich spája jedno – všetko absolvoval úplne sám, bez akéhokoľvek podporného tímu.
„Rozhodol som sa pre úplne čistý variant – bez vlakov či presunov mimo bicykla. Takáto cesta je dramatickejšia a férovejšia. Mojím cieľom bolo doraziť do Paríža skôr než profesionálny pelotón. Ak štartuješ súčasne s nimi, neexistuje iná možnosť – musíš ísť naplno, v ultravytrvalostnom tempe," pokračuje.
„Samotné presuny medzi etapami predstavovali veľkú výzvu. Najkratší úsek mal viac než 60 kilometrov, najdlhší až 485. Celkovo to znamenalo približne 2 700 kilometrov navyše. Denne som v priemere najazdil 311 kilometrov a nastúpal cez 4 000 metrov výšky – a to všetko devätnásť dní po sebe,“ dodáva český rekordman v cyklistickej dvadsaťštyrihodinovke.
„Chcel som, aby to celé bolo napínavejšie. S podporným tímom by som bol prirodzene rýchlejší a šanca prísť do Paríža pred pelotónom by bola väčšia. Lenže ja som od začiatku hovoril, že nejde o súboj „ja verzus profesionáli.“ Bral som to výlučne ako zápas s časom.“
Prežitie expedície
Počas tohtoročnej Tour de France (5. – 27. júla 2025), počasie prinieslo skôr skúšku odolnosti – od horúčav až po lejak a vietor. Poveternostné podmienky účastníkom slávnej Grand Tour vôbec nehrali do kariet.
„Voda pre mňa nebola problém – väčšinou panovalo chladné a daždivé počasie, najmä v horských úsekoch. Skôr som riešil, kde zohnať teplý čaj alebo kávu.
Horúčavy sa objavili len na tri dni, keď teploty vystúpili až k 40 °C. Počasie sa počas celej expedície striedalo od extrému k extrému – z devätnástich dní by sa len tri dali nazvať naozaj príjemnými. Zvyšok tvorili buď dusivé horúčavy, alebo búrky, dážď a zima,“ zaspomínal si na klimatické podmienky Daniel Polman.
„Väčším problémom než voda bolo stravovanie. Vo Francúzsku fungujú väčšinou len samoobslužné benzínky a automaty, takže som si často kupoval jedlo dopredu – najmä bagety a croissanty. Na druhej strane boli úžasné pekárne, ktoré otvárali už o šiestej ráno. Ráno som sa vždy zastavil na dvojité kávy a čerstvé pečivo, vďaka ktorému som nakoniec celé Francúzsko prešiel na miestnom pečive.“
Počas takéhoto náročného projektu je extrémne dôležitá regenerácia a oddych. Avšak, nie vždy sa ultracyklisti nachádzajú v ideálnom prostredí na prespatie.
„Podmienky na spanie sa výrazne líšili. Niekedy som si ubytovanie ani nehľadal a bivakoval kde sa dalo – na lavičke, v autobusovej zastávke či pod strechou. Ak bolo počasie prijateľné, stačilo to, hoci často som okolo druhej ráno zaspal a o štvrtej ma zobudila zima.
O pol piatej som sa teda pozbieral a pokračoval ďalej. Inokedy som mal zaplatený apartmán, ale kvôli nečakaným búrkam som doňho dorazil až nadránom. Raz som sa dokonca musel schovať u miestnych doma počas silných bleskov, čo predĺžilo pauzu na hodinu až hodinu a pol. Po takomto nočnom dobrodružstve som sa krátko natiahol a o siedmej znova vyrážal,“ vysvetlil Polman podmienky na prenocovanie.
Vášeň pre cyklistiku
Daniel Polman v histórii nie je prvý, kto sa odhodlal na podobnú expedíciu. „Nebudem klamať, inšpiroval som sa Lachlanom Mortonom z tímu EF Education. Taktiež prešiel celú trať, vrátane prejazdov. On mal však okolo seba aj podporný tím.“
Austrálčan tento projekt absolvoval v roku 2021. 5 510 km a 65 500 metrov prevýšenia. Tieto preteky dokončil za 18 dní, čím predbehol profesionálny pelotón o päť dní a úspešne dorazil do Paríža 13. júla 2021.
„Ja som síce prešiel o vyše 500 kilometrov viac, no myšlienka bola rovnaká: ukázať, že takýto projekt je viac než len cykloturistika,“ konštatuje český ultracyklista.
„Mojím cieľom bolo dostať sa pred pelotón, čo sa mi podarilo hneď na začiatku – jazdil som prvých 36 hodín takmer bez prestávky. Potom som sa snažil náskok ešte navyšovať, pretože ma čakali dlhé presuny, ktoré si vyžadovali aj deň a pol jazdy, len aby som sa dostal k ďalším etapám,“ hovorí svoju taktiku český novinár. V úvode si trochu trasu zjednodušil. Etapy nešiel v poradí v akom ich šiel pelotón, ale prvé tri šiel v opačnom poradí.
V článku sa dočítate
Ako zvládol fyzické výzvy 6 013 km jazdy bez podpory?
Čo mu pomohlo prekonať zdravotné problémy?
Ako si poradil s minimálnym spánkom, keď spal len tri hodiny denne?
Čo ho motivovalo zdolávať legendárne stúpania ako Col du Tourmalet a Mont Ventoux?
Ako vyzeralo jeho stretnutie s hviezdami Tour, Jasperom Philipsenom a Mathieu van der Poelom?
Čo bolo najväčšou výzvou počas horských etáp?
Ako ho ovplyvnila atmosféra francúzskych dedín žijúcich Tour de France?
Čo bolo najemotívnejším momentom jeho cesty pri vjazde do Paríža?
„Všetko som si dopredu preveril, takže som sa problémovým úsekom takmer úplne vyhol – čo bola veľká výhoda. Obmedzenia nastali iba tam, kde viedla trasa po hlavných cestách so zákazom pre cyklistov.
Vtedy som to rešpektoval a volil obchádzky – väčšinou cyklotrasy alebo vedľajšie cesty, napríklad pri tuneloch či krátkych úsekoch. Takéto situácie som však riešil len trikrát. Navyše, dve z týchto obchádzok merali len asi dva kilometre, takže ma vôbec nezdržali,“ priblížil.
Vytrvalostní cyklisti väčšinou po extrémnych expedíciách trpia aj zdravotnými problémami. Zobralo si Francúzsko daň zo zdravia českého ultracyklistu?
.
