Nedostatok pohybu a nečinnosť negatívne ovplyvňuje srdcovocievny systém a zdravie. (zdroj: Ilustračná snímka - TASR)
Alkohol pijú na Slovensku tri štvrtiny populácie. Fajčí približne pätina krajiny. To nie je najlepšia vizitka, ani niečo čím by sa malo Slovensko chváliť.
Alkohol aj cigarety majú na svedomí civilizačné ochorenia a skracujú priemernú dĺžku života.
Existuje však vec, ktorá škodí ľudskému zdraviu ešte viac. Uprieť mu pohyb.
Nečinnosť škodí viac ako cigarety
Znie to komicky, pre niekoho prehnane. Nedostatok pohybu je však jedna z najhorších vecí, ktoré môžeme svojmu telu urobiť.
V procese evolúcie sa pohyb stal pre ľudí nevyhnutnosťou. V minulosti sme boli nútení pri zabezpečení obživy byť výraznú časť dňa v pohybe. Na sedenie a nečinnosť naše telo nie je prispôsobené.
Lekári aj vedci už dlhšie upozorňujú, že sedenie je fajčením 21. storočia. Pravdou je, že nečinnosť môže mať na telo ešte vážnejšie dôsledky ako napríklad fajčenie.
(zdroj: TASR)
Dopad nečinnosti na zdravie dokumentovala štúdia na univerzite v Texase v roku 1966. Do štúdie vybrali päť mladých mužov. Dvadsiatnikov.
Ich úloha bola prostá. Tri týždne mali zostať pripútaní na lôžko. Mali zakázané prechádzky aj vstávanie. V podstate sa dobrovoľne premenili na imobilných pacientov. Ich pohyb sa obmedzil na absolútne minimum.
Výskum vtedy súvisel s vesmírnym programom NASA. Američania chceli zistiť, aký vplyv bude mať na ľudské telo dlhší pobyt vo vesmíre, kde nepôsobí gravitácia. Odpočinok na lôžku bol pred 59 rokmi najlepšou možnosťou ako sa k podmienkam v beztiažovom stave priblížiť. V stoji aj pri chôdzi zaťažujeme kosti, svaly aj srdcovocievny systém viac ako, keď ležíme.
Po troch týždňoch klesla telesná kondícia účastníkov výskumu v priemere o 27 percent.
Ich srdcový tep v pokoji stúpol. Napriek tomu, že mali nižší príjem kalórií, zvýšil sa u nich telesný tuk. Srdcovocievny systém v miernej záťaži musel urobiť v priemere o 50 úderov za minútu viac.
Pobyt na lôžku ľuďom viditeľne škodil.
Tieto zistenia boli svojho času prelomové a v Amerike ich hneď zaviedli do praxe. Napríklad pacienti po infarkte myokardu mali dovtedy nariadený počas liečby prísny odpočinok niekoľko týždňov.
Vzhľadom na nepriaznivý účinok na kardiovaskulárny systém sa starostlivosť zmenila na skorú mobilizáciu a rehabilitáciu.
Mladíci zostarli o 40 rokov
Širší kontext, respektíve najzaujímavejšie zistenia však ukázali až telesné testy účastníkov výskumu po ďalších 40 rokoch. Vo veku 60 rokov ich znovu podrobili kondičným testom a výsledky prekvapili aj vedcov.
Kardiovaskulárny systém sa dostal na rovnakú úroveň, akú mal na konci výskumu v 1966. Teda po troch týždňoch, počas ktorých boli ako mladíci pripútaní na lôžko.
Za tri týždne bez pohybu aj telo mladého človeka zostarne a jeho kardiovaskulárny systém sa zmení akoby šlo o šesťdesiatnika. Pozitívnym zistením bolo, že mladý organizmus sa s takýmto veľkým poklesom dokázal popasovať. Po ôsmich týždňoch kondičného tréningu mali kondíciu lepšiu ako pred fázou nečinnosti.
Ľudské telo sa však vo vyššom veku už na aktivitu nedokáže tak dobre adaptovať. Preto ak je niekto v dôchodkovom veku pripútaný na lôžko, môže to mať preňho vážne následky.
Po úrazoch či ochorení, môže výrazne horšie zvládať aj prechádzky či chôdzu po schodoch. V dôsledku nedostatku pohybu sa dokonca zhoršujú aj kognitívne funkcie.
Podľa niektorých štúdií po zlomenine krčku stehennej kosti stúpa mortalita vo vyššom veku aj o 50 percent. Samotné zranenie neohrozuje život. Dlhodobý pobyt na lôžku áno.
Jedno číslo ukáže, ako funguje srdce a svaly
Pohyb nám prináša najväčšie benefity z pohľadu zdravia. Jeho nedostatok naopak zvyšuje riziko civilizačných ochorení. Existuje indikátor, ktorý určuje kondíciu kardiorespiračného systému. Tento indikátor podľa vedeckých štúdií aj koreluje s dĺžkou dožitia.
Ide o maximálnu spotrebu kyslíka - VO2 max. Je to hodnota, ktorá ukazuje aké množstvo vdýchnutého kyslíka dokáže telo využiť.
Pre bežnú verejnosť to však môže byť číslo, ktoré vyjadruje, či dobre fungujú vaše pľúca, srdce efektívne pumpuje krv a ako efektívne dokážu pracovať svaly.
(zdroj: TASR)
Tento ukazovateľ sledovali v minulosti vytrvalostní športovci. Čím je hodnota vyššia, tým lepší výkon dokáže športovec podať.
Napríklad triatlonista Kristian Blummenfeldt dosiahol hodnotu 103 mL/kg/min. Je to najvyššia nameraná hodnota v histórii.
Priemerná hodnota štyridsiatnika sa pohybuje v rozpätí 34 – 39 mL/kg/min. S pribúdajúcim vekom sa táto hodnota postupne znižuje.
“Zabudnite na cholesterol alebo krvný tlak ako hlavné indikátory úmrtnosti. Najnovšie údaje jasne hovoria, že čím máte vyššie VO2 max, tým nižšie je riziko predčasného úmrtia,” hovorí výživový poradca a odborník na dlhovekosť Miloslav Šindelář.
Podľa štúdie z roku 2018 na veľkej vzorke ľudí (112-tisíc), mali ľudia s vysokou hodnotou VO2 max až 5-násobne nižšie riziko úmrtia v porovnaní so skupinou ľudí s najnižšou hodnotou VO2 max.
Platí, že vďaka pohybu majú ľudia nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky druhého typu či problémov s obličkami.
Stále viac štúdií potvrdzuje, že pohyb má najväčší prínos pre naše telo a jeho nedostatok nedokážu nahradiť kvalitné potraviny, výživové doplnky či zdravý životný štýl.
Naopak nedostatok aktivity a pohybu môže byť pre ľudské telo kritický.
