Sociálne väzby sú vo vyššom veku dôležité rovnako ako pohyb či strava. (zdroj: TASR)
Odnepamäti rozmýšľali ľudia nad tým, ako by dokázali preľstiť smrť a žiť večne. Korintský kráľ Syzifos podľa gréckych mýtov oklamal smrť dokonca dvakrát. Napokon ho však bohovia za jeho lesť potrestali.
Oklamať smrť sa nepodarilo nikomu nielen v bájach, ale ani v skutočnom živote.
Americký milionár Bryan Johnson sa však v posledných troch rokoch skúma, či je možné žiť večne. Ročne investuje do svojho zdravia dva milióny dolárov, dáva si vyše 100 tabletiek a výživových doplnkov, sleduje 200 ukazovateľov a v istom období si pichal krvnú plazmu svojho 17-ročného syna.
Dlhovekosť a zameranie na zdravý životný štýl sú vo svete silným trendom. Johnson zrejme tiež nebude žiť večne. Život si však vďaka moderným poznatkom vedia dnes ľudia výrazne predĺžiť. Mnohé vedecké štúdie v posledných rokoch sú prelomové.
Vedci sú dnes oveľa bližšie ako kedykoľvek predtým k rozlúšteniu kódu starnutia, avšak téma dlhovekosti je zaplavená nánosom dezinformácií.
Priekopník v oblasti kardiológie Eric Topol napísal kniku Super seniori: Dôkazmi podložený prístup k dlhovekosti (Super Agers: An Evidence-Based Approach to Longevity).
Chcel poukázať na kľúčové body v zdravom životnom štýle a oddeliť ich od mýtov, ktoré sa šíra sociálnymi sieťami, alebo ktoré podporuje komerčné prostredie.
„Veda nám ukázala, že je možné zvrátiť starnutie, nielen predĺžiť životnosť,“ hovorí Topol pre magazín National Geographic.
„Zatiaľ čo veda napreduje vysokou rýchlosťou, prichádzajú aj predátori, ktorí ponúkajú produkty alebo služby, ktoré nie sú overené, sú potenciálne nebezpečné alebo predstavujú plytvanie peniazmi.“
Otázka nie je, či dnes dokážeme predĺžiť život, ale skôr čo je kľúčové.
Pohyb
Zabudnite na doplnky stravy, tabletky, otužovanie, kryokomoru, liečbu kmeńovými bunkami a ďalšie veci. Mnohé z nich majú minimálny účinok a sú drahé. Najúčinnejší spôsob, ako prirodzene predĺžiť život a zvýšiť jeho kvalitu je prostý. Je to obyčajný pohyb.
“Aktívny pohyb je najlepšou obranou pred chorobami, ktoré súvisia s vysokým vekom,” vraví Topol. Podľa niektorých odhadov pravidelná ľahká aktivita, ako rýchla chôdza v dĺžke aspoň 150 minút za týždeň, môže predĺžiť život o 4 a pol roka.
Pohyb má pozitívny vplyv na nespočetné množstvo telesných systémov: srdcovo-cievny, nervový, tráviaci, na kostrové svalstvo, pečeň, telesný tuk aj črevný mikrobióm. Pravidelný pohyb a aktivita znižujú zápaly a celkovú úmrtnosť.
(zdroj: TASR)
Podľa Topola však aeróbna aktivita ako napríklad chôdza nestačí. Pre zvýšenie benefitov je potrebný aj silový tréning. Ten pomáha zabrániť strate kostnej hmoty, podporuje zachovanie svalov, zlepšuje rovnováhu a zmierňuje problémy s kĺbmi.
Podľa vedcov je ideálna kombinácia miernej aktivity v dĺžke 150 minút týždenne a silový tréning dvakrát týždenne.
Gény nie sú všetko
Niektoré ochorenia sa v rodinách prenášajú z generácie na generáciu. Srdcovocievne ochorenia, rakovina, či Alzheimerova choroba. Gény sa môžu javiť ako rozsudok smrti.
Topol však upozorňuje, že podľa vedeckých štúdií genetika ovplyvňuje dlhovekosť len asi z 20 percent. Čo je zvyšných 80?
Životný štýl či prostredie. „Zdravé starnutie vo výraznej miere nie je otázkou genetiky,“ hovorí Topol. „Môžete to ovplyvniť.“
Dodržiavaním správnych návykov zdravého životného štýlu môžete získať podľa Topola päť až sedem rokov zdravého života. Väčšina zdravotných problémov vo vyššom veku súvisí práve so životným štýlom a nevyplývajú z génov, ktoré dedíme.
Jedna diéta vládne
Existujú desiatky diét a niektoré v posledných rokoch spopularizovali influenceri. Vegetariánstvo, vegánstvo, ketodiéta, paleo a mnohé ďalšie.
Štúdie však potvrdzujú, že existuje jedna, ktorá vládne všetkým. Prináša nespochybniteľné benefity a nik ju nedokázal poraziť. Stredmoroská strava.
Je založená na vysokom podiele čerstvého ovocia, zeleniny, komplexných sacharidov, bielkovín s nízkym obsahom tuku, strukovín a zdravých tukov.
Štúdií o priaznivých vplyvoch stredomorskej stravy vyšli desiatky. Výsledky štúdie zverejnenej v magazíne Nature ukazujú, že kombinácia minimálne spracovaných potravín znižuje zápaly, znižuje hladinu cholesterolu, zlepšuje krvný tlak a pomáha regulovať hladinu glukózy. Stredomorská strava znižuje riziko najčastejších smrteľných ochorení, ako sú srdcovocievne ochorenia, rakovina, cukrovka a Alzheimerova choroba.
Vyhábať sa treba ultraspracovaným potravinám, ktoré tvoria viac ako polovičný podiel denného príjmu v USA. Podporujú tvorbu zápalov v tele, narušujú črevný mikrobióm a spôsobujíu veľké výkyvy hladiny cukru v krvi.
Ich konzumácia podporuje vznik sukrovky typu 2, srdcovocievne ochorenia ale aj vznik duśevných problémov ako depresia či úzkosť.
Pozitívne účinky má aj pôst a nižší príjem kalórií. Zatiaľ sa osvedčili najmä na štúdiách na zvieratách.
Spánok
Jeho nedostatok spôsobuje vážne zdravotné problémy. Spánok umožňuje regeneráciu a obnovu, pomáha telu zotaviť sa. S pribúdajúcim vekom však majú ľudia tendenciu k horšiemu spánku, čo si vyberá svoju daň na zdraví.
Podľa vedcov zlý spánok zásadným spôsobom mení biologický mechanizmus starnutia a narúša vnútorné obnovovacie procesy v našom tele.
Príliš veľa alebo príliš málo spánku môže vyvolať vedľajšie účinky, medzi ktoré patrí vyššie riziko predčasného úmrtia, srdcovocievne problémy, problémy s imunitou, rakovina, cukrovka druhého typu, obezita, Alzheimerova choroba, vysoký krvný tlak, mozgová príhoda a zhoršenie duševného zdravia.
Počas spánku glymfatický systém mozgu odstraňuje toxíny a metabolické odpadové látky. Bez dostatočného odpočinku toxické látky v tele pretrvávajú a môžu zvýšiť riziko ochorenia mozgu.
Pre lepší spánok odporúča Topol dodržiavať pravidelný režim spánku a bdenia, snažiť sa spať sedem hodín, pravidelne cvičiť a nejesť tesne pred spaním.
Sociálne kontakty
Stále viac dôkazov poukazuje, že bohatý sociálny život je rovnako dôležitý ako zdravá strava. Osamelosť môže mať na človeka rovnaký vplyv ako keby denne vyfajčil desať až pätnásť cigariet denne.
„Ľudia sú závislí od sociálnych väzieb,“ hovorí Topol. „Ale ako starneme, často sa do seba zavrieme a stávame sa sociálne izolovanými, čo je prináša negatívne dôsledky.“
Osamelosť zvyšuje riziko kardiovaskulárnych osochorení, riziko demencie, mŕtvice, úzkosti aj predčasného úmrtia.
Aj udržiavanie vzťahov s jedným či dvoma ľuďmi pomáha bojovať proti chronickému stresu.
Vzťahy môžu pomôcť zlepšiť sebavedomie a sebamotiváciu, dva faktory, ktoré prispievajú k zdravším návykom. Topol odporúča chodiť do prírody, nájsť si koníček alebo sa venovať hudbe či spevu. Všetky tieto činnosti podporujú dlhovekosť.
Vyhýbajte sa toxickým látkam
Fajčenie, pitie alkoholu aj znečistené životné prostredie negatívne vplývajú na dĺžku života. Pri fajčení a alkohole je negatívny vplyv zdokumentovaný.
Tuhý fajčiar za týždeň skráti svoj život približne o jeden deň. Fajčenie spôsobuje chronické ochorenia dýchacích ciest, kardiovaskulárne ochorenia a rakovinu.
Problémom sú aj enviromentálne hrozby ako znečistenie ovzdušia, toxíny, mikroplasty či večné chemikálie.
Sú prítomné v našom okolí a často ich ani nevnímame. Vyhýbať sa im, sa môže javiť, ako nemožné. Topol odporúča obmedziť plastové predmety v kuchyni a nahradiť ich sklenenými či drevenými alternatívami, používať čističku vzduchu, vodné filtre a kupovať biopotraviny.
Naopak odporúča vyhýbať sa produktom, ktoré neboli testované a ich účinnosť nie je preukázaná.
Vedecká revolúcia
Vývoj v oblasti dlhovekosti prináša v poslednom období inovácie a poznatky, ktoré pomáhajú pochopiť proces starnutia a zmierniť ho.
Niektoré poznatky môžu byť prelomové.
Napríklad štúdie naznačujú dôležitú rolu hormónu GLP1, ktorý pomáha kontrolovať hladinu cukru v krvi a potláča chuť do jedla. Štúdie naznačujú, že práve lieky na chudnutie s GLP-1 môžu pomôcť zmierniť niektoré ochorenia súvisiace so starnutím.
Vedci sú blízko k uvedeniu predikčných techník ako napríklad “orgánové hodiny”, ktoré zachytávajú a predchádzajú chorobám dlho predtým, ako sa objavia symptómy; nových liekov na vyplavovanie 'zombie' buniek, ktoré spôsobujú zápaly; imunoterapií, ktoré upravujú funkciu imunitného systému, aby lepšie bojoval s chorobami; a epigenetického preprogramovania, ktoré omladzuje staré bunky.
„Dosiahneme pokrok v boji proti chorobám súvisiacim so starnutím, aký sme doteraz nepoznali,“ hovorí Topol. „A nemusíme zvrátiť starnutie. Stačí len identifikovať ohrozených ľudí, sledovať ich a predísť vzniku cieľovej choroby.“
