Volejbalistky a volejbalisti z jednej krajiny získali titul majstrov sveta v jednom roku po dlhých 65 rokoch. Po bývalom ZSSR, ktorého tímy dosiahli „dupľu“ v rokoch 1952 a 1960, vkročil pod vysokú sieť nový fenomén – Taliansko.
Po ženách z Apeninského polostrova ovládla svetový šampionát aj jeho mužská reprezentácia. Pre Talianov to bolo po rokoch 1990, 1994, 1998 a 2022 už piate zlato. Ich trofej zdobí niekoľko nevšedných príbehov.
Srdce bolo proti
Pre problémy so srdcom sa musel vzdať účasti na ME 2023 i na olympiáde v Paríži 2024. Pre blokára Simoneho Anzaniho to znamenalo nielen veľké sklamanie, ale v ohrození bola i jeho kariéra.
Do júna 2023 bol veteránom v omladenom výbere. V príprave počas záťažového testu mu však lekári zistili arytmiu. Začali biť na poplach. Musel podstúpiť srdcovú abláciu. Keď sa chcel vrátiť aspoň do posilovne, prišla ďalšia studená sprcha.
Záťažový test ukázal, že problém ešte nie je vyriešený. Koncom augusta 2023 ho v Miláne operovali znova. O rok neskôr ho tréner De Giorgi síce zaradil do širšej nominácie na olympijské hry, ale počas tréningu zariadenie pod jeho hrudníkom objavilo novú abnormálnu epizódu v srdci. Ďalšia ablácia, ďalšie týždne zotavovania.
Parížsku olympiádu sledoval iba na diaľku. Po prestupe z Civitanovy do Modeny odohral celú uplynulú sezónu v Superlege. Na MS v Manile už 33-ročný a 204 cm vysoký blokár ako asistent kapitána nechýbal.
Vo finále proti Bulharsku (3:1) sa útokom postaral o posledný bod Talianov.
„Je to neuveriteľná emócia. Táto zlatá medaila je pre mňa špeciálna. Dva roky som riskoval, dvakrát som musel prestať hrať. Mojím posledným cieľom bola olympiáda, teraz prišlo toto,“ hovoril medzi slzami Anzani.
Iba doma na gauči
Smečiar majstrovského Trentina i jeden z kľúčových hráčov reprezentácie Daniele Lavia naopak musel sledovať svetový šampionát doma na gauči. Počas prípravného kempu vo Verone mu 23. augusta tohto roka na pravú ruku spadla činka a spôsobila mu vážne zranenie.
Okrem viacnásobnej zlomeniny mal poškodené i šľachy na dvoch prstoch. Keď v nedeľu v televízii videl, ako si kapitán Simone Giannelli na záverečný ceremoniál obliekol dres s jeho menom a číslom 15, v ktorom preberal trofej, bolo mu taktiež do plaču. A veľmi ľúto, že na Filipínach nemohol byť s mužstvom
„Je to pre teba Dani!,“ vyhŕkol do kamier Giannelli. Aj ostatní spoluhráči na diaľku pozdravovali srdečnými gestami. Pred zápasom mal s nimi tímový videohovor. Nabudilo ich to. Bojovali aj za neho. Neskôr kapitán vysvetlil, že Laviov dres na pódium priniesol pre to, aby sa aj ich zranený kamarát nejakou formou zúčastnil na oslave.
Má všetkých päť
Pred troma rokmi, keď prvý raz vyhral MS ako hráč i tréner, ho nazvali Ancelottim volejbalu. Teraz je Ferdinando „Fefé“ De Giorgi držiteľom ojedinelého rekordu. Bol pri všetkých piatich tituloch talianskych volejbalistov.
„Mali by ma pozývať iba na majstrovstvá sveta,“ vtipkoval po finálovom zápase v Manile De Giorgi. Spolu s Gianim, Gardinim a Braccim je súčasťou kvarteta talianskych volejbalistov, ktorí boli pri všetkých troch tituloch v rokoch 1990 až 1998. Keď sa vrátil do reprezentácie ako tréner, Taliansko začalo opäť vyhrávať.
Bezprostredne po tom, ako si prevzal svoju piatu zlatú medailu, v ďakovnej reči spomenul nielen Anzaniho či Laviov príbeh, ale vzdal aj hold Juliovi Velascovi. Ten pred pár týždňami priviedol k zlatu Talianky, s mužmi vyhral MS 1990 a 1994.
De Giorgi, ktorý 10. októbra oslávi 64. narodeniny, je povestný svojou sebairóniou. Ako o nahrávačovi sa o ňom tradovalo, že by bol dobrý, keby mal o päť centimetrov viac. Velasco a v roku 1998 i brazílsky kormidelník Bebeto ho na šampionát zobrali ako druhého nahrávača. Chýbajúce centimetre kompenzoval technikou a charakterom.
Ako tréner je známy viacerými bonmotmi ako „Nikdy nezabúdajme, že športujeme, nechodíme do baní“ alebo „Byť trénerom je povolanie trocha ako misionár“. Zdôrazňuje, že nemá rád priemernosť, ale má rád ľudí, ktorí idú vždy na sto percent. To presne definuje filozofiu jeho práce.
Začal to Bernardi
Keď 28. októbra 1990 v Riu de Janeiro ukončil Lorenzo Bernardi finálový duel proti Kube, priniesol talianskemu volejbalu prvé svetové zlato v histórii. Jeho úspešný smeč sa stal ikonickým obrazom.
V nedeľu 28. septembra 2025 víťazný útok Simoneho Anzaniho zaknihoval piatu zlatú medailu z MS mužov a po dvoch ženských (2002 a 2025) celkovo siedmu pre taliansky volejbal.
Na WhatsAppe je aktívna skupina Azzurri 1990, v ktorej komunikujú medzi sebou talianski majstri sveta. Po poslednej lopte v Manile priam horela gratuláciami pre Fefého De Giorgiho.
Talianski majstri sveta
MS 1990 (Brazília) – nahrávači Tofoli, De Giorgi, smečiari Anastasi, Bernardi, Cantagalli, Giani, blokári Gardini, Lucchetta, Masciarelli, Martinelli, univerzálni hráči Bracci, Zorzi. Tréner: J. Velasco.
MS 1994 (Grécko) – nahrávači Tofoli, De Giorgi, smečiari Bernardi, Giani, Cantagalli, Papi, Pippi, blokári Gravina, Gardini, Giretto, univerzálni hráči Bracci, Zorzi. Tréner: J. Velasco.
MS 1998 (Japonsko) – nahrávači Meoni, De Giorgi, smečiari Papi, Sartoretti, Giani, Rosalba, blokári Gardini, Gravina, Fei, univerzálni hráči Bracci, Pasinato, libero Corsano. Tréner: Bebeto.
MS 2022 (Poľsko a Slovinsko) - nahrávači Giannelli, Sbertoli, smečiari Michieletto, Lavia, Recine, Bottolo, blokári Galassi, Anzani, Russo, Mosca, univerzálni hráči Romano, Pinali, liberovia Balaso, Scanferla. Tréner: F. De Giorgi.
MS 2025 (Filipíny) – nahrávači Giannelli, Sbertoli, smečiari Michieletto, Bottolo, Sani, L. Porro, blokári Galassi, Anzani, Russo, Gargiulo, univerzálni hráči Romano, Rychlicki, liberovia Balaso, Pace. Tréner: F. De Giorgi.
