V Nórsku stráži, či niekto neperie špinavé peniaze. Slovenská plavkyňa ukončila kariéru skoro a pobrala sa za láskou

Plaveckú kariéru ukončila v dvadsiatich piatich rokoch. Vo veku, keď mnohí plavci ešte len stoja pred svojimi kľúčovými športovými výzvami, najlepšie obdobie majú pred sebou. Bratislavská rodáčka však cítila, že to nie jej prípad.

Mať vlastnú rodinu, bol silný motív

„Športu som sa venovala odmalička a nadobudla som pocit, že času v ňom ubehlo akurát dosť na to, aby som sa pohla k niečomu novému,“ vrátila sa s odstupom času k prekvapivému rozhodnutiu.

„Môj sen bolo mať vlastnú rodinu, to bol dostatočne silný vnútorný motív, aby som v mladom plaveckom veku skončila. Nechcela som zostať vo vrcholovom športe ďaleko za tridsiatkou. Videla som na sebe, že už nie som ochotná venovať plávaniu toľko, ako si na špičkovej úrovni vyžaduje.“

„Ak to športovec chce niekam dotiahnuť, musí sa sústrediť len na seba, šport je stredobod jeho každodenného života. Okrem prípravy preňho nič iné neexistuje, všetko ostatné musí obetovať.“

„A to mi, keď som mala dvadsaťpäť, už nič nehovorilo. Povedala som si, že stačilo, je čas na niečo iné, chcem sa vydať novou cestou.“

Osudové stretnutie pred olympijským Riom

Kým nadobro opustila súťažný bazén, stihla vybojovať striebro na európskom olympijskom festivale mládeže, univerziádny bronz, byť na dvoch olympijských hrách a utvoriť viacero národných rekordov.

Jej posledné veľké podujatia v kariére boli v roku 2017 majstrovstvá sveta v dlhom bazéne v lete v Budapešti a v zime v krátkom bazéne v Kodani.

Počas kariéry dokončila štúdium práva na Paneurópskej vysokej škole. Jej profesionálna cesta by zrejme viedla do advokácie, no osud jej na špecializáciu nedožičil čas.

Nasmeroval ju na sever Európy, za životnou láskou.

Slovenská plavkyňa a jej rodina: manžel Lars, v minulosti nórsky reprezentant v rýchlostnej kanoistike, a dve dcérky. (zdroj: ARCHÍV (kh))

Lars Hjemdal je bývalý aktívny športovec, kajakár na hladkej vode, svojho času aj nórsky reprezentant.

Zoznámili sa na vysokohorskom sústredení v Španielsku, kde sa naša reprezentantka pripravovala na olympijské hry v Riu de Janeiro.

„Spoznali sme sa tak, že ich tréner bol Slovák, a vďaka tomu sme sa dali do reči,“ spomína Listopadová.

Vtedy absolútne netušila, ako jej toto stretnutie zmení život.

Do Nórska sa presťahovala v roku 2018. Zobrali sa pred štyrmi rokmi, dnes žijú v Baerume, prímestskej časti Osla, a majú dve dcérky. Trojročnú Hannu a štvormesačnú Theu.

„Začiatky boli ťažké, človek v cudzom prostredí začína z nuly,“ hovorí Katarína Hjemdal. „Mala som vysokú školu, ale z pohľadu štartu v novej domovine to nebola najšťastnejšia voľba štúdia.“

Deti učila plávať a ony ju jazyk

Prvý rok jej výrazne pomohol športový životopis. Trénovala malé deti plávanie a popritom sa učila jazyk svojej novej domoviny.

„Ako všade, keď cudzinec príde do inej krajiny, základ je naučiť sa tamojší jazyk,“ vraví dvojnásobná olympionička.

„Bez neho je to veľmi náročné. Ak ste ochotný prijať hocijakú robotu, nie je až taký dôležitý, ale ak chcete pracovať vo vysnívanom odbore, bez jeho dokonalej znalosti to nejde.“

„Ja som sa začala učiť po nórsky predtým, ako som sa na sever Európy presťahovala, absolvovala som kurzy na Slovensku. Chcela som sa učiť kvôli Larsovi, jeho rodine, okrem toho nórska kultúra sa mi vždy páčila.“

„Až do roku 2018 som si vôbec nepomyslela, že sa za ním vysťahujem, dva roky fungoval náš vzťah na diaľku.“

„Po príchode mi práca s deťmi veľmi pomohla. Majú jazyk najjednoduchší a sú spontánne. Hneď vám povedia, že tak sa to nehovorí, a ešte aj prijateľným spôsobom. Na rozdiel od dospelých, ktorí vás často ani neopravia.“

„Asi pol roka trvalo, kým som sa naučila hovoriť po nórsky s istotou. A ďalší rok, kým som sa v odbornej nórčine cítila ako doma. Dnes je to môj pracovný jazyk, iný nepoužívam.“

Po roku v Nórsku si našla prácu bližšiu k tomu, čo vyštudovala, riešila poistné prípady. Táto skúsenosť ju napokon doviedla až k súčasnej profesii.

Vysnívaný džob našla v banke

Od roku 2021 pracuje v istej veľkej nemenovanej nórskej banke, v oblasti opatrení zameraných proti praniu špinavých peňazí. Odborne sa to označuje Anti-Money Laundering.

„Zodpovedám za to, aby všetky finančné operácie prebehli v súlade so zákonom,“ objasňuje.

Musí sledovať bezpečnosť finančných tokov, dávať pozor na prípadné podozrivé operácie. Ak na niečo príde, podnet posunie na príslušný finančný či kriminálny útvar.

Je to náročná práca?

„Ako kedy. Niekedy je toho veľa, ale ja to hodnotím skôr tak, že ma veľmi napĺňa. Je to niečo, čo som chcela dávno robiť, rozmýšľala som o tom už počas štúdia.“

„Aj diplomovú prácu som mala zameranú na oblasť prania peňazí.“

„Neberiem to ako namáhavú robotu, hoci urobiť niektoré rozhodnutia je náročné, skôr však cítim pri tejto práci radosť a uspokojenie.“

„Keby mi niekto pred siedmimi rokmi povedal, že budem tu mať túto prácu, dve deti a hovoriť dokonale po nórsky, tak ho vysmejem, že to určite nie je možné.“

Katarína Hjemdal-Listopadová si pochvaľuje život v Nórsku. (zdroj: ARCHÍV (kh))

Od nástupu do banky bola dvakrát na materskej. Tá v Nórsku trvá dokopy jeden rok. Dvanásť mesiacov sa delí medzi manželov tak, že žena môže na opateru dieťaťa vyčerpať maximálne osem mesiacov a zvyšné štyri musí zostať doma manžel.

Imponuje jej nórsky život

„Život v Nórsku mi celkovo veľmi imponuje,“ pochvaľuje si Hjemdal-Listopadová. „Je veľmi rodinne založený. Aj práca je prispôsobená tak, že rodina je na prvom mieste. Nie je to o tom, že pracujem od vidím do nevidím.“

„Rovnako mi imponuje vzťah Nórov k prírode. Tá je tu krásna. Krásnu ju máme aj na Slovensku, akurát, že v Nórsku je vzťah ľudí k nej ešte silnejší, previazanejší.“

„Som veľmi spokojná, ako tunajší systém funguje. Nie je bez chýb, to nie je nikde, ale celkovo je veľmi príjemný pre život. Ak má človek normálnu prácu a snaží sa, tak to pocíti.“

K plávaniu sa nikdy vrátiť nechcela

Katarína Hjemdal má len tridsaťdva rokov. Špičkoví plavci v tomto veku stále finišujú k medailám na OH, MS a ME. Žiadna nostalgia za tým, čo by mohlo byť, keby neskončila, ju však netrápi.

„Vôbec, plávanie mám však stále veľmi rada. Teraz mám naň síce menej času, ale keď sa dá, idem si zaplávať. Akurát sa nepozerám na hodiny – to je poriadny extrém, ako rýchlo odchádza špičková výkonnosť.“

„Nikdy mi nenapadlo, že by som sa chcela vrátiť, skôr ide o to, zostať pri pravidelnom športe a pohybe. Je zaujímavé, že niektoré moje bývalé konkurentky ešte pretekajú.“

„Plávanie sledujem, slovenské tiež. V poslednom čase ma nadchli výkony Tamary Potockej, ale darí sa aj ďalším mladým. Je super vidieť, že dokážu konkurovať súperom z plavecky silnejších krajín, napriek podmienkam.“

Ešte drží slovenské rekordy

V slovenských historických tabuľkách stále svieti pri viacerých rekordoch meno Katarína Listopadová.

Bratislavská rodáčka bola počas svojej kariéry šesťkrát slovenskou Plavkyňou roka. (zdroj: TASR - Pavel Neubauer)

Patria jej všetky najlepšie výkony v znakárskych šprintoch na 50 a 100 metrov, aj na kraulovej štvorstovke v dlhom bazéne.

„Diera po mne možno bude ešte nejakú chvíľu, ale raz určite príde niekto, kto sa dostane na vyššiu úroveň. Nebudem navždy figurovať v tabuľkách. Myslím, že je u nás veľa nádejných dievčat a určite sa objaví talent, ktorý to bude chcieť potiahnuť ďaleko.“

Na Slovensko sa vracia približne trikrát do roka.

„Deti sú malé, tak je to menej. Ale rodičia chodia za mnou. Teda, nie až tak ako za svojimi vnúčatami,“ pousmeje sa bývalá členka aj bratislavského klubu J&T Sport Team či banskobystrickej Dukly.

Manžel zostal profesionálne pri kanoistike, má na starosti veľký miestny klub.

Pri rodinných výletoch v prírode jasne vyhráva turistika a beh na lyžiach. Po zážitky nemusia chodiť ďaleko, nad nórskou metropolou je slávny Holmenkollen.

„Chodíme hlavne v zime na bežky. Staršiu dcéru posadíme do sánok za seba. Tie ťahá manžel a ja bežím so psom. Ale najbližšiu zimu, keďže máme už dve deti, budem musieť tiež pripnúť za seba jednu z dcér.“