Július Szöke (zdroj: AEL.COM.CY)
Fanúšikovia v Slovane Bratislava ho milovali, no on sa aj tak po predošlej historickej sezóne rozhodol odísť. Stredopoliar Július Szöke nebol napriek láske obecenstva šťastný, pretože hrával iba veľmi málo.
Prijal ponuku z AEL Limassol, kde nastupuje pravidelne a kde je šťastný. S 30-ročným rodákom z Hnúšte sme si v rozhovore zaspomínali na časy minulé, hodnotili prítomnosť a pozreli sa i do budúcnosti.
Ako si užívate zápasovú prax v cyperskej lige?
„Je pre mňa dôležitá. Našiel som tu svoj pokoj a teším sa, že som opäť na Cypre. Hrám síce za slávny historický klub, ktorý má však v súčasnosti nižšie ambície, určite sa nejdeme biť o titul ako v Slovane. Mám radosť, že som v prvých troch kolách nastúpil vždy v základnej zostave. Uvidíme, čo príde ďalej, no teraz som šťastný.“
Čo sú ambície AEL Limassol v tejto sezóne?
„Základ je, aby sme skončili lepšie ako v predošlom ročníku, keď AEL obsadil deviatu priečku. Bola to jedna z najhorších sezón v histórii klubu. Radi by sme zabojovali aj o prvú šestku, hoci to bude náročné. Síce je to naša sekundárna ambícia, ale určite sa pokúsime dosiahnuť aj túto métu.“
AEL Limassol je šesťnásobný majster krajiny a z pohľadu histórie veľký klub. Prečo prežíva momentálne horšie obdobie?
„V posledných rokoch nastali v klube finančné problémy. Máme obrovskú fanúšikovskú základňu, napríklad na predsezónny otvorený tréning pre divákov prišli štyri tisícky ľudí, ktorí spievali od prvej do poslednej sekundy a odpaľovali ohňostroje. V Larnake sme nastúpili v strede týždňa, napriek tomu ľudia vypredali sektor hostí a našich fanúšikov bolo počuť viac ako domácich. Sú super! Teraz sme doma remizovali a hrali sme zle, no celých deväťdesiat minút nám fandili, kričali a pomáhali nám. V tomto smere je to skvelé, len posledné obdobie bolo pre klub ťažké. Prišiel však nový investor, ktorý dokázal zmazať dlhy a začína sa odznova budovať nový projekt. Dúfam, že sa nám podarí naplniť ciele.“
Sezónu ste začali víťazstvom nad Olympiakosom Nikózia (2:0), potom ste prehrali v Larnake s AEK (0:2) a naposledy ste remizovali s Achnasom. Vládne v klube spokojnosť so štartom ročníka?
„Čiastočne. Chceli sme mať aspoň šesť bodov. Doma sme stratili dva s Achnasom, čo je z môjho pohľadu náš konkurent v boji o prvú šestku. Škoda. Víťazstvo v prvom kole bolo z kategórie povinných a prehra v Larnake zase vzišla zo súboja s veľmi kvalitným súperom.“
Pred príchodom do Slovana ste tiež pôsobili v Limassole, akurát ste hrávali za Aris. Bol to klub, ktorý získal vtedy titul, ale nemá takú históriu ako AEL alebo Apollon Limassol. Čiže, žili ste v tom istom meste, hrali ste na tom istom štadióne, ale bola to úplne iná skúsenosť?
„Áno, bol to presný opak. Aris je bohatý, ale bez histórie a s malým počtom fanúšikov. AEL má slávnu históriu, obrovskú podporu v ľuďoch, ale v poslednom období sa trápil ekonomicky. Tréningové centrum mám len o päťdesiat metrov ďalej ako za čias pôsobenia v Arise a áno, štadión je ten istý. Akurát som zelenú farbu vymenil za žltú.“
Vzhľadom na to, že v Limassole sú najväčší rivali AEL a APOEL, nie je vaša minulosť v Arise pre nikoho problém?
„Vôbec, žiadna nevraživosť medzi AEL a Arisom nie je. Dokonca mi fanúšikovia z Arisu písali, že sa tešia z môjho návratu na Cyprus. Komunikoval som aj s vedením môjho bývalého klubu, ale tam hľadali do stredu poľa skôr mladších hráčov.“
Aké sú vaše osobné ciele na novej adrese?
„V prvom rade chcem mať radosť z futbalu a užívať si ho. Neviem, koľko sezón mám ešte pred sebou. Teší ma, že som na Cypre a chcem hrať čo najviac. Dúfam, že splníme ciele, aby vládla v klube dobrá nálada.“
Keď sa spätne na to pozerám, vnímam rok v Slovane pozitívne. Určite pozitívnejšie, ako som to vnímal pred tromi mesiacmi.“
Spomenuli ste radosť z futbalu. Mali ste ju v Slovane Bratislava, kde ste v minulej sezóne zažili účasť v Lige majstrov, nastúpili ste na trávniku Bayernu Mníchov, no nemali ste želanú minutáž?
„Striedali sa vo mne pocity radosti a sklamania. Keď sa spätne na to pozerám, vnímam rok v Slovane pozitívne. Určite pozitívnejšie, ako som ho vnímal pred tromi mesiacmi. Krásnych momentov bolo veľa – postup do Ligy majstrov, oslavy titul, zápas na trávniku Bayernu… Horšie som bral obdobia, keď som nehrával, ale to je vo futbale normálna situácia. Povedal som si, že už nie som najmladší a vo veku tridsať rokov chcem ešte hrávať. Cítil som, že v Slovane súvislejšia šanca nepríde, a tak som sa rozhodol hľadať priestor niekde inde.“
Cítite krivdu?
„Buďme úprimní, každý hráč, ktorý nehráva, si myslí, že by mal mať priestor na úkor svojho konkurenta. Ale zodpovednosť majú iní, o zostave rozhoduje tréner. Povedzme si pravdu, Slovan má za sebou historickú sezónu, účinkoval v Lige majstrov, s obrovským náskokom získal titul a dotiahol to v pohári do semifinále. Neviem, či je namieste hovoriť, že niečo malo byť inak.“
Debatovali ste s trénerom, čo vám chýba, aby ste si vydobyli miesto?
„Veľa spoločných konverzácií sme nemali. Snažil som sa robiť najlepšie, čo viem. Zrejme to nestačilo.“
Hoci ste boli na vedľajšej koľaji, fanúšikovia vás milovali. Ako budete spomínať na ich priazeň?
„Práve fanúšikovia vo mne zanechali najsilnejší dojem, pokiaľ sa rozprávame o roku v Slovane. Keď som hral a mal som dobré momenty, ale aj v horších časoch, vždy som cítil ich obrovskú podporu. Až som bol z toho šokovaný. Dodávali mi silu v náročnom období, veľmi mi pomáhali, aby som to celé nezabalil.“
Hráči z lavičky zvyčajne nedostávajú toľko lásky z publika. Máte vysvetlenie, čím ste si získali ľudí?
„Neviem, čím to bolo, táto otázka nie je asi na mňa. Vždy som sa snažil byť k nim milý, či už na štadióne po zápasoch, alebo pri debatách v meste, keď ma oslovili. Na ihrisku som zakaždým robil maximum, aby sme boli úspešní. Niekedy sa mi darilo viac, inokedy menej, ale to je vo futbale normálne. Ich podporu si veľmi vážim a nikdy im ju nezabudnem.“
Sledujete stále Slovan, alebo sa už pozeráte len dopredu?
„Samozrejme, že Slovan stále sledujem. Videl som všetky zápasy v Európe a zrejme aj v lige. Zostalo mi tam veľa kamarátov medzi bývalými spoluhráčmi, ale aj členmi realizačného tímu či ďalšími zamestnancami klubu. Všetkým prajem, aby sa im darilo. To, že mne angažmán v Slovane nevyšiel, ešte neznamená, že som na tých ľudí zanevrel. Pozorne sledujem každý jeden zápas.“
V Slovane dnes nie je práve ideálna nálada. Ako to na diaľku celé vnímate?
„Slovan v lige ešte neprehral a v Lige majstrov vypadol až na jedenástky s Kajratom Almaty. Proti BSC Young Boys hrali chalani výborne, ale takisto naposledy v druhom polčase v Žiline. Myslím si, že sa len potrebujú naštartovať a bude to dobré v Európe a takisto v domácej súťaži, titul podľa môjho názoru obhája. Aspoň v to dúfam.“
Radšej za hranicami
Július Szöke opustil Slovensko začiatkom roka 2016 a s výnimkou ročného angažmánu v Slovane Bratislava pôsobil v zahraničí. Hrával v Kazachstane, Bielorusku, Izraeli a na Cypre. Vráti sa niekedy ešte do Niké ligy?
„Rád by som sa udržal čo najdlhšie von. Či už na Cypre, alebo niekde inde. Nebránim sa návratu do krajín, kde som už pôsobil, ale ani skúšaniu niečoho nového, dokonca nejakej exotiky. Na Slovensku by som chcel opäť pôsobiť, ale až niekedy neskôr,“ povedal Július Szöke.
