Slovenský vodný slalomár Michal Martikán počas semifinále v kategórii C1 na ME vo francúzskom Vaires-sur-Marne. (zdroj: TASR)
V nedeľu 18. mája oslávil 46. narodeniny. Deň predtým si dal pekný darček, keď na majstrovstvách Európy vo francúzskom Vaires-sur-Marne bol medzi kanoistami ôsmy a zo slovenského tria najlepší.
Tento výsledok zároveň znamenal, že si definitívne vybojoval účasť aj na októbrovom svetovom šampionáte v austrálskom Penrithe.
S päťnásobným olympijským medailistom vo vodnom slalome kanoistom MICHALOM MARTIKÁNOM sa dalo o čom rozprávať.
O majstrovstvách Európy
Pred týždňom ste na európskom šampionáte vo Vaires-sur-Marne obsadili vo finále kanoistov ôsme miesto a z našich slalomárov ste boli najvyššie. Brali by ste pred pretekmi takýto výsledok?
„Nie.“
Prečo?
„Ja chcem na každom podujatí bojovať o čo najlepší výsledok a sám si uvedomujem, že od ideálnej finálovej jazdy som bol veľmi ďaleko.“
Vaše umiestnenie však zároveň znamená, že ste si definitívne zabezpečili účasť aj na októbrových majstrovstvách sveta v austrálskom Penrithe. Vedeli ste o tom?
„Nevedel. Dozvedel som sa to až neskôr od viacerých ľudí, ktorí mi to povedali. Samozrejme, že tento fakt ma potešil.“
Mohli by ste nám opísať, ako vyzerali všetky tri vaše jazdy na „Európe“, po ktorých ste boli zakaždým v najlepšej desiatke?
„Kvalifikačná, v ktorej som skončil desiaty, bola taká, aby som sa bez problémov prebojoval do postupujúcej tridsiatky.
Najlepšia bola z môjho pohľadu semifinálová, z ktorej som postúpil do finálovej dvanástky tiež ako desiaty. V nej som zašiel čas tesne pod 92 sekúnd, ale bol som si vedomý, že nie všetko mi vyšlo podľa mojich predstáv, a tak som si veril, že vo finále môžem ísť o tri-štyri sekundy rýchlejšie.
Žiaľ, to mi nevyšlo a nakoniec som bol ešte o tri a pol sekundy pomalší. Potešil ma však aspoň fakt, že všetky jazdy som zvládol bez čo len jediného dotyku bránky.“
Čo sa stalo vo finále?
„Spravil som v ňom viacero chýb. Prvá prišla už v kombinácii medzi piatou a siedmou bránkou, ktorá sa však ešte dala dohnať. Lenže z prílišnej snahy prišli ďalšie chyby, a tak bol výsledný čas finálovej jazdy pomalší ako semifinálovej.
Ukázalo sa, že náš šport je prírodný, divoká voda tam vždy zohráva výraznú rolu a úseky, ktoré som predtým zišiel ako sa hovorí ,zadarmo', som teraz musel zvládnuť s väčším vypätím síl, viac som sa na nich nadrel a v závere mi možno aj trochu chýbali už sily, aby bol finiš ešte dynamickejší.
Lenže vzhľadom na to, že som štartoval na tomto kanáli prvý raz, nebol môj konečný výsledok najhorší.“
Vy ste boli vo Vaires-sur-Marne prvýkrát?
„Áno. Mal som na zoznámenie sa s kanálom len tri tréningy, ktoré trvali dohromady dva a trištvrte hodiny. Za takýchto okolností nebolo jednoduché porovnávať sa so súpermi, ktorí tu majú najazdené množstvo tréningov a stovky hodín.“
Takže nakoniec konečnú ôsmu priečku predsa len beriete, nie?
„Postupom času ju budem asi hodnotiť pozitívne, zvlášť, keď som si s ňou znovu vybojoval miesto v top tíme, čo mi v budúcnosti zaručí ďalšie financie na prípravu.“
Michal Martikán a prezident Európskej kanoistickej asociácie Francúz Jean Zoungrana si podávajú ruky. Uvidíme, ako dlho vydrží ich funkcionárska spolupráca. (zdroj: TASR)
Navyše máte bronz z hliadky, ten určite potešil, nie?
„Každá medaila má svoju cenu, takže áno, potešilo ma to.“
Vy ste z podpory najlepších slovenských športovcov vypadli, znamená to, že ste si pred touto sezónou všetko financovali z vlastného vrecka?
„Nie. Výrazne ma podržala Dukla, za čo by som sa chcel jej vedeniu veľmi pekne poďakovať. Veľmi mi pomohlo aj tretie miesto vo finále vlaňajšieho seriálu Svetového pohára v španielskom La Seu d'Urgell, ktorým si aj ja sám sebe potvrdil, že napriek pokročilému veku ešte nepatrím do starého železa.“
O Svetovom pohári
Po majstrovstvách Európy ste mali krátke voľno, ale už o dva týždne odštartuje seriál tohto prestížneho podujatia práve v La Seu d'Urgell. Na túto destináciu máte čerstvo pekné spomienky, štartujete tam rád?
„Áno, pretože tento kanál projektoval Mikulášan Ondrej Cibák, a tak sa výrazným spôsobom podobá nášmu na Liptove. Na rozdiel od toho vo Vaires-sur-Marne tam nemusím veľa trénovať, aby som sa s ním znovu zoznámil, takže do Španielska pôjdem s výpravou až v čase oficiálneho odchodu.“
Ďalšie tri kolá Svetového pohára budú vo francúzskom Pau, v Prahe, v slovinskom Tacene a seriál tentoraz vyvrcholí finále v nemeckom Augsburgu. Toto všetko sú destinácie, ktoré veľmi dobre poznáte, že?
„Áno, už dlhé roky sa na nich jazdia vrcholné podujatia. Najmenej známy je asi kanál v Pau, ale aj tam som už bol viackrát a jazdí sa mi tam celkom dobre.“
Dávate si vo Svetovom pohári nejaké výkonnostné ciele? Keďže už máte istú účasť na majstrovstvách sveta, tak ani nemusíte, nie?
„Ja sa nepozerám na súperov a vždy chcem predviesť výkon, s ktorým budem ja spokojný. Na európskom šampionáte moje jazdy mohli byť lepšie, a tak verím, že postupne budem predvádzať výkony bez takých chýb, akým som sa nevyhol vo Vaires-sur-Marne.
Rolu môže zohrať aj fakt, že už nemusím bojovať o miestenku na svetový šampionát. Ak nemá človek v hlave slovíčko musí, tak sa dokáže viac uvoľniť a predviesť jazdy, s ktorými môže byť spokojnejší.
Dúfam, že to bude aj môj prípad a na pretekoch poteším výkonmi nielen seba, ale aj fanúšikov slovenského vodného slalomu.“
O majstrovstvách sveta
Vrchol sezóny budú až októbrové majstrovstvá sveta v ďalekom austrálskom Penrithe, na ktorý máte pekné spomienky.
„Áno. V roku 2000 som tam skončil na olympijských hrách druhý a tretí bol Juraj Minčík, čo bolo super. Keď sa tam v roku 2005 uskutočnil svetový šampionát, tak som sa predstavil len v individuálnej súťaži, v ktorej som získal bronzovú medailu a v pretekoch hliadok som už neštartoval, pretože som odletel domov, aby som stihol pôrod mojej manželky Lenky.“
Spravím všetko pre to, aby som bol práve v októbri v najlepšej forme a predviedol na MS v Penrithe bezchybné výkony.“
Stihli ste to parádne a boli ste pri tom, ako sa vám narodila dcérka Tamarka a o štyri roky neskôr sa k nej pridala Emmka. Oživíte si v októbri v Penrithe tieto príjemné spomienky?
„Určite. Boli to síce vtedy pred tými dvadsiatimi rokmi hektické chvíle, ale všetko sa skončilo nádherne. Nielen pre mňa, ale aj pre celú našu rodinu, takže spomíname na to len a len s úsmevom na tvári.“
Vtedy ste sa vrátili domov s bronzovou medailou, bolo by nádherné, ak by ste si to znovu zopakovali.
„Ja spravím všetko pre to, aby som bol práve v októbri v najlepšej forme a predviedol na majstrovstvách sveta v Penrithe bezchybné výkony.“
Michal Martikán. (zdroj: TASR)
O komisii športovcov ECA
Počas európskeho šampionátu vás zvolili do komisie športovcov Európskej kanoistickej asociácie. Ako sa to zrodilo?
„Jej prezident Jean Zoungrana ma sprostredkovane oslovil, že by bol veľmi rád, keby som sa stal jej členom. Pravdupovediac, nikto nemal o túto funkciu záujem. Aj ja som si zobral čas na rozmyslenie, pretože som si potreboval utriediť myšlienky, či má vôbec význam prijať túto ponuku.“
Prečo ste váhali?
„Počas tridsaťročnej kariéry som zažil množstvo zmien v organizácii európskej i svetovej asociácie, úprav pravidiel, rušení a vytváraní nových disciplín a aj zmien v prístupe k propagácii kanoistiky ako športu. Už dlhé roky v nej vidím množstvo nedostatkov a mám výrazne odlišné názory ako ostatní.“
Nakoniec ste však predsa len súhlasili s touto ponukou...
„Povedal som si, že som už dosť starý na to, aby som si aspoň osobne vypočul, prečo to v našom športe nejde urobiť poriadne. Najmä preto som prijal ponuku reprezentovať športovcov v európskej asociácii a podieľať sa aspoň takýmto spôsobom na rozhodovaní o športe, ktorému som zasvätil celý život.“
Čo by sa malo podľa vás v prvom rade zmeniť?
„Je tam veľmi veľa vecí, ktoré na seba navyše nadväzujú a treba ich zmeniť dosť. Ani neviem, kde mám začať... Poďme na podujatie, ktoré sa práve uskutočnilo. Najdôležitejšie európske preteky sa konajú nezmyselne hneď na začiatku sezóny.
Neviem, či v niektorom športe býva niečo dôležité úplne na úvod a až potom štartujú jednotlivé kolá pretekov Svetového pohára.
Ďalší problém vidím v tom, že cez leto, keď je najkrajšie počasie, máme prestávku. My sme predsa letný šport a práve v tomto období nemáme žiadne seriózne podujatia.“
Veľa sa hovorí o tom, že o víťazoch rozhoduje len jedna jazda. Vy si veľmi dobre pamätáte, keď sa semifinálová a finálová jazda sčítavali. Myslíte si, že sa to môže ešte vrátiť?
„Asi nie, aj keď určite by to boli férovejšie výsledky a častokrát menej náhodné. Napríklad v lyžovaní si neviem predstaviť, že by o víťazovi v slalome alebo obrovskom slalome rozhodol len čas jednej jazdy.“
30
rokov delí prvú a zatiaľ poslednú medailu Michala Martikána na vrcholnom seniorskom podujatí.
Vo vodnom slalome nastala zmena na jednu finálovú jazdu po olympijských hrách v roku 2008 v Pekingu. Tam si naši reprezentanti, vrátane vás, vypádlovali tri zo štyroch možných zlatých medailí. Takáto dominancia jednej krajiny sa vedeniu ICF veľmi nepáčila, tak spravila takúto zásadnú zmenu.
„Akokoľvek sa na to budú všetci pozerať, podľa mňa má aj k nášmu športu patriť sčítavanie časov z dvoch jázd.“
Keď boli vlani olympijské súťaže vo vodnom slalome vo Vaires-sur-Marne, tak tribúny na brehu boli nabité divákmi do posledného miesta. Teraz tam už neboli a európsky šampionát sledovalo len zopár stoviek fanúšikov. Dá sa podľa vás aj s týmto niečo urobiť?
„Vidíte, a to je Francúzsko vodnoslalomárska veľmoc. Určite sa dá s tým niečo urobiť a aj sa musí. Podľa mňa je veľký problém v propagácii. Vedenie ICF robí a najmä propaguje podujatia z marketingového hľadiska katastrofálne. Stačí si len otvoriť oči a pozrieť sa, ako to funguje v iných športoch a iba to okopírovať.“
Alovenskí vodní slalomári Michal Martikán, Matej Beňuš a Marko Mirgorodský počas pretekov v kategórii 3xC1 mužov na ME. (zdroj: TASR)
Vy ste známy zástanca ťažkých kanálov, na ktorých by sa mali stavať pre pretekárov náročnejšie trate, ako je v poslednom čase zvykom. Aj teraz na európskom šampionáte sa podľa vás dala postaviť väčšia výzva pre slalomárov na divokej vode?
„Jednoznačne, aj keď musím priznať, že niektoré pasáže už boli také, na akých by sa malo jazdiť pravidelne. Väčší problém však vidím v tom, že práve nové kanály, ktoré sa stavajú hlavne pri príležitosti olympijských hier, už nie sú také, aké boli napríklad v Aténach či Pekingu. P
ráve na takýchto náročných vodách sa v plnej nádhere ukáže krása nášho športu, ktorý vie prilákať k ich brehom množstvo divákov.“
Uvedomujete si, že sa nemusíte so svojimi názormi stretnúť medzi funkcionármi ECA s pochopením?
„To mi je jasné, pretože sa výrazne odlišujú od vedenia ECA či celej ICF. Ja som do tejto funkcie išiel s tým, že si chcem aspoň vypočuť ich argumenty a ja sa ich pokúsim presviedčať zase o svojich.“
Aké dlhé je vaše funkčné obdobie v komisii športovcov?
„Pravdupovediac, ani sám neviem, či je dvojročné alebo štvorročné.“
Vydržíte celé?
„Neviem. Možno len polroka... Mám v hlave veľa myšlienok, ktoré by som im chcel povedať a uvidím, čo s tým spravia. Predpokladám, že si vypočujem od nich, ako to nejde a možno preto ani nevydržím celé obdobie, ale chcel by som to počuť priamo od nich, prečo to vlastne nejde.“
KTO JE MICHAL MARTIKÁN
NARODENÝ: 18. mája 1979 v Liptovskom Mikuláši
KATEGÓRIA: kanoista
STAV: ženatý, s manželkou Lenkou majú dcéry Tamaru a Emmu
KLUB: člen Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica a KTK Dukla Liptovský Mikuláš
TRÉNER: trénuje pod vedením svojho otca Jozefa Martikána
ČO DOKÁZAL
Päťkrát štartoval na olympijských hrách a zakaždým si vybojoval medailu (2 – 2 – 1).
Okrem MS 2019 v španielskom La Seu d'Urgell sa z každého svetového šampionátu vracal domov minimálne s jednou medailou a celkovo ich má 23 (15 – 3 – 5), z toho v C1 11 (4 – 3 – 4).
Na majstrovstvách Európy si vybojoval 25 cenných kovov (15 – 6 – 4), z toho v C1 9 (4 – 4 – 1).
Z OH, MS a ME tak má spolu 53 medailí (32 – 11 – 10).
Päťkrát sa stal celkovým víťazom seriálu Svetového pohára (1998, 2000, 2001, 2006 a 2014), dvakrát bol druhý (1999 a 2003) a dva razy tretí (1996, 2019).
Na stupňoch víťazov v pretekoch Svetového pohára stál 42-krát (20 – 8 – 14).
Na OH, MS, ME a v pretekoch SP tak bol v prvej trojke 95-krát (52 – 20 – 23).
Na majstrovstvách Slovenska bol v C1 17-krát v prvej trojke (10 – 5 – 2).
V top 10 slovenskej ankety Športovec roka bol v rokoch 1995 – 2009 pätnásťkrát za sebou: štyri razy v nej zvíťazil (1996, 1997, 2007, 2008), dvakrát bol druhý (1995 a 2003), dvakrát tretí (2000 a 2004), dvakrát štvrtý (2001 a 2009), dvakrát šiesty (1998 a 2006), dvakrát siedmy (2002 a 2005), raz deviaty (1999) a v roku 2012 bol v prvej desiatke po dvojročnej pauze rekordný 16. raz, keď skončil piaty.
