Štvorica britských veteránov špeciálnych jednotiek Garth Miller, Alastair Carns, Anthony Stazicker, a Kev Godlington na Mt. Evereste. (zdroj: instagram Furtenbach Adventures )
Päť dní nie je krátka doba. Je to pracovný týždeň, kratšia dovolenka, ale za rovnaký čas sa podarilo filmárom natočiť film (Skaza pani Grace). Päť dní vám môže trvať vyležanie chrípky. V tom lepšom prípade.
Je to dostatok času na množstvo aktivít. No bolo nereálne, aby za 5 dní niekto dosiahol vrchol Mt. Everestu. Nie zo základného tábora. Ale z vlastného domu.
V stredu krátko po siedmej hodine sa to podarilo štvorici britských veteránov zo špeciálnych jednotiek.
V piatok vyrazila štvorica z Londýna. O 16 hodín neskôr pristáli v Káthmandú, hneď sa helikoptérou presunuli Briti do základného tábora a prakticky okamžite začali výstup.
V utorok už boli vo štvrtom výškovom tábore. V stredu Garth Miller, Alastair Carns, Anthony Stazicker a Kev Godlington s pomocou siedmich horských vodcov vystúpili na Everest.
Extrémna cena
Najvyššia hora sveta je v posledných rokoch ako magnet priťahuje dobrodruhov aj ľudí, ktorí si chcú splniť svoj sen.
O výstup sa pokúša stále viac ľudí. Z horolezectva sa stáva turizmus. V rekordnom roku 2019 vystúpilo na Everest 877 ľudí. Z nich viac ako polovica boli šerpovia.
Himaláje sa menia, agentúry sa prispôsobujú požiadavkám klientov, aby mohli výstup absolvovať s čo najmenšou námahou. Agentúry ponúkajú klientom stále väčšie možnosti.
Lenže niektoré hranice nebolo možné prekročiť. A to bola dĺžka, ktorá bola potrebná na výstup. Pohybovala sa od 6 do 9 týždňov. Zahŕňala trek do základného tábora, aklimatizáciu, rotácie do výškových táborov pred výstupom, čakanie na vhodné počasie a samotný výstup.
Keď prišiel Lukas Furtenbach s ponukou 7-dňového garantovaného výstupu na Everest, javilo sa to ako divoká fantázia. Prví klienti však dokázali, že za 5 dní sa dá výstup zvládnuť. Vo štvrok ešte boli na zostupe do základného tábora.
Agentúra si za takýto výstup účtuje 150-tisíc dolárov. Je to extrémna cena.
Výstup začína v teple domova
Aký je plán?
Klient sa musí pripravovať na výstup doma. Základom je hypoxický tréning. Presnejšie 500 hodín prípravy.
Klienti spia v hypoxických stanoch a trénujú s presne stanovenou záťažou pri dýchaní vzduchu s nižším podielom kyslíka. Telo sa tak adaptuje na nadmorskú výšku.
Keď meteorológovia stanovili možné obdobie na vrcholový deň, klienti sa presunú na kliniku, kde absolvujú xenónovú terapiu. Štvorica Britov ju podstúpila v Nemecku. Až následne pokračujú do Nepálu.
Práve o tomto sa vedie najväčšia debata neielen v horolezeckej komunite. Xenón je vzácny plyn, ktorý sa bežne vyskytuje v ovzduší. Jeho koncentrácia je však zanedbateľná - 0,0000086 %.
Vdychujeme ho v extrémne malých množstvách.
Na vrchol aj s pomocou dopingu
Vo vyššej koncetrácii však pôsobí ako narkotikum, preto sa využíva v medicíne. Hlavným dôvodom je, že nemá žiadne vedľajšie účinky. Lenže pred jedenástimi rokmi ho Medzinárodná antidopingová agentúra (WADA) zaradila na zoznam zakázaných látok.
Xenón totiž vytvára v tele stav hypoxie a telo zvyšuje produkciu červených krviniek. Podľa niektorých štúdií polhodinová terapia xenónom zvýši produkciu erytropoetínu, ktorý reguluje produkciu krviniek, o 160 percent.
V profesionálnom športe je to červená čiara a za jej prekročenie dostane športovec dvojročný dištanc. Horolezectvo aj to výškové ním nie je a dopingové testy tu nik nerobí.
Furterbach pre portál explorersweb.com v januári hovoril, že použitie xenónu je legálne a je to za účelom aklimatizácie.
Otázkou je, prečo zvolili použitie práve tohto plynu, keď existujú spoľahlivejšie prostriedky na stimulovanie erytropoetínu a dokonca aj výrazne lacnejšie.
Protokol s využitím vzácneho plynu rakúsky vodca sám vyskúšal. Ibaže na Aconcague (6962 m) v Andách, ktorá je bezmála o dvetisíc výškových metrov nižšia od Everestu.
„Neurobil by som nič čím by som zvyšoval riziko. Na Evereste som videl umierať ľudí každý rok a stáva sa to pri klasických výstupoch. Tieto agentúry teraz hovoria o výhradách voči nášmu prístupu,“ obhajoval sa Furtenbach pre explorersweb.
Neobmedzené množstvo kyslíka
Tvrdí, že horolezci využívajú pri svojich výstupoch aj to, čo je v športe zakázané.
„Komerčné výstupy nie sú súťaž, preto toto nemôžeme považovať za doping. Xenón využívame, aby sme predišli výškovej chorobe. V Taliansku až donedávna bolo zakázané používanie hypoxických stanov. Ale aj tí, ktorí upozorňujú na nás, sami tieto stany využívajú pre svojich klientov,“ vraví rakúsky horský vodca.
„Dnes sa bavíme o používaní Diamoxu, Dexametasonu, Ibuprofenu, tabletiek na spanie, kodeínu, inhalátorov pre astmatikov, viagry a mnoho ďalších, ktoré sa v horolezectve využívajú. A to sa nemusíme baviť o kyslíku vo fľašiach. Xenón nie je doping, je to plyn, ktorý sa prirodzene vyskytuje v ovzduší,“ vraví.
Argumentuje, že terapia xenónom má ochrániť zdravie jeho klientov.
Okrem xenónu majú klienti podporu sedemčlenného tímu šerpov a prakticky neobmedzené množstvo kyslíka vo fľašiach, ktoré sú pripravené vo výškových táboroch.
Výstup brali ako vojenskú operáciu
Prečo sa štvorica britských veteránov zo špeciálnych jednotiek rozhodla pre expresný výstup?
"Sme zaneprázdnení a máme svoje rodiny. Nie je možné, aby sme si vyšlenili na bežnú expedíciu sedem až osem týždňov a byť od našich rodín a zamestnania tak dlho,” vraví pre explorersweb Garth Miller.
Jediný zo štvorice už na Everest vystúpil. Dokonca dvakrát.
„Moja prvá expedícia na Everest sa uskutočnila pred viac ako 20 rokmi . Vtedy to bola tradičná 70-dňová výprava,“ povedal. „V roku 2022 som to dramaticky skrátil na 21 dní. Podarilo sa to vďaka príprave doma.”
Keď sa Miller dopočul o plánoch Furtenbacha, neváhal. Treba povedať, že všetci štyria členovia sú skúsení horolezci. No vo výške nad 8000 metrov bol len Miller.Všetci štyria tiež majú skúsenosti z armády.
"Sme zvyknutí vyhodnocovať riziko a pohybovať sa na hranici fyzických a psychických možností. Pristupujeme k tomu ako k vojenskej operácii - po dôkladnej príprave a plánovaní nasleduje realizácia," doplnil Miller.
Vo štvrok bola štvorica ešte stále na zostupe, no cieľ zvládnuť výstup aj zostup v priebehu 7 dní zrejme splnia.
Éra najmenšieho odporu
Výškové horolezectvo vstupuje do novej éry. Využívaním kyslíka, helikoptér, veľkých skupín horských vodcov aj dopingových látok sa Everest stáva dostupnejším.
Výstup sa prispôsobuje požiadavkám klientov.
Všetko začína byť otázkou ceny. Tento prístup je v rozpore s hodnotami, ktoré uznávali horolezci.
"To už nie je horolezectvo. Neviem to pomenovať. Je to úbohé, keď niekto chce týmto spôsobom vyniknúť. Keď v 1978 Peter Habeler a Reinhold Messner dokázali, že ľudský organizmus je schopný takýto výstup zniesť aj bez umelého kyslíka, odvtedy je jeho použitie faul. Je to podobné ako doping. Klamstvo. Nie je to výkon," hovoril v rozhovore pre Sportnet bývalý šéf Jamesu Marián Šajnoha.
"No keď vidím toho dlhého hada ľudí, ktorí idú na vrchol, je mi z toho do plaču."
Aj podľa Petra Hámora sa športový a férový himalájizmus vytráca. "Túžba po dosahovaní vrcholov za každú cenu cestou najmenšieho odporu má so skutočným himalájizmom iba málo spoločného," vraví Hámor.
