Držať tridsať rokov opraty v jednom klube, tomu sa už povie poriadna výdrž. Dušan Mráz je pri zvolenskom hokeji od roku 1995. Dlhé roky ako prezident klubu, od januára 2025 je člen predstavenstva.
Je jeden zo štyroch akcionárov HKM Zvolen. K nemu sa zbiehajú nitky informácií a zásadných klubových rozhodnutí.
Navyše je člen výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja. Vypočítali sme spolu, že už pätnásty rok.
Čo to znamená byť vo vedení hokejového klubu, navyše úspešného?
„Vždy, keď do niečoho vstupujem, tak s presvedčením o správnosti toho kroku a so zápalom pre vec. Tak to bolo aj pri zvolenskom hokeji. Vravel som si, že chcem spraviť niečo prospešné pre mesto, hokejový klub, ľudí a šport, ktorý mám rád.
Myšlienka bola tiež taká, aby sme okrem úspechov vychovali aj kvalitných hráčov z ľudskej stránky. Moja hokejová kapitola mi poskytla veľa emócií. Kladných, ale aj záporných, čo už patrí k športu.
Prinieslo mi to aj veľa sklamaní z ľudí, ktorí sa chcú montovať do športu preto, aby z toho niečo vyťažili. Nie, aby mu niečo dali.“
Hokej mi poskytol veľa emócií. Kladných, ale aj záporných. Sklamali ma ľudia, ktorí sa chcú montovať do športu, aby z toho niečo vyťažili. Nie, aby mu niečo dali.“
Stále sú v ňom aj takí?
„Áno, v slovenskom športe sa stále takí pohybujú. Majú predstavu, že idú pri športe zarobiť. Ja som do toho nešiel s takou predstavou. Snažil som sa dať čo najviac hokeju a pozháňať čo najviac financií.
Získal som veľa kontaktov a poznal som, že drvivá väčšina v slovenskom športe sú čestní ľudia. S mnohými by som si pokojne sadol na kávičku a podebatoval.“
Nie je to pomoc k stavebnému biznisu
Dá sa prostredníctvom športu robiť aj klasický biznis? Viete to posúdiť, veď ste predseda predstavenstva veľkej stavebnej firmy.
„My sme v biznise orientovaní na veľké zákazky, ktoré získavame v medzinárodných tendroch. Tam je úplne jedno, či robím v hokeji. Áno, ľudia vedia a registrujú, že to je Doprastav, ktorý je podporovateľ zvolenského hokeja.
Moja hokejová aktivita stavebnému biznisu ako takému nepomôže, ale ani neuškodí.“
Zháňajú sa v súčasnosti peniaze pre hokejový klub ľahšie ako v divokých deväťdesiatych rokoch, keď ste začínali?
„Nikdy sa nezháňali dobre. Pôsobím aj v Českej republike ako akcionár veľkej stavebnej spoločnosti. Tam je prístup podnikateľskej sféry k športu lepší.
Ale už aj na Slovensku sa to zlepšuje. Potenciál trhu, ktorý by mohol podporovať akýkoľvek šport, sa dvíha. K Čechom sa trochu približujeme, ale môj odhad je, že sme tak na tridsiatich percentách.
Mrzí ma, keď pozeráme, koľko českých reprezentantov je na svetovej úrovni a u nás sú tam iba takí, ktorým k tomu pomôžu rodičia. To je veľmi smutné.
V Čechách to tí, ktorí pomáhajú hokeju, pokladajú za česť. Vo zvolenskom klube je to podobné. Sme štyria akcionári, Zvolenčania, podnikatelia a všetci by sme mohli využiť peniaze aj inak.
Dáme ich však do hokeja, lebo milujeme klub a sme až trochu šialení. Vyzbierame financie aj od menších sponzorov. Máme okolo stovky drobných zmlúv.
Ale viem o niektorých, že by mohli dať aj trikrát viac na hokej a nič by sa im nestalo. V našom spoločenskom systéme to ešte nie je až tak zaužívané, že keď som niečo zarobil, chcem, aby aj iní mali niečo z toho.“

Pre dobro klubu všetko
Neprekáža vám, že ako šéf veľkej firmy sa musíte doprosovať menším, aby dali peniaze do hokeja?
„To je trafený klinec po hlavičke. Celý čas som sa snažil nepodmieňovať spoluprácu tým, že iba v takom prípade, ak dá firma peniaze do hokeja, urobíme biznis.
Za tridsať rokov si človek v športe zvykne aj na žobronenie. Pre dobro klubu všetko. Ale niekedy má človek chuť tresnúť s tým. Lenže najľahšie je utiecť.“
Mikulu vyhadzoval i bral nazad
Aj po sedemdesiatke teda váš vnútorný motor pre hokej stále beží?
„Rozhodne áno! Mám to rád. Čoraz viac tlačím na výchovu mladej generácie v našom klube pre extraligový tím. My sme rovesníci s hlavným trénerom Petrom Mikulom.
Poznáme sa odmalička, sme zo susedných ulíc. Veľakrát sme mali aj nezhody, aj som ho niekoľkokrát vyhodil a niekoľkokrát zobral späť. Ja osobne ho teraz odmením, ak z našich nádejných juniorov vychová niekoho, kto bude stabilný hráč ,áčka’.
Napriek tomu, že hokejový zväz veľmi transparentne rozdeľuje financie pre mládež v kluboch, čo si trúfam povedať, aj my kluboví akcionári musíme podporiť našu mládež. Trénerov treba platiť tak, aby sa tomu mohli venovať naplno a neboli žobráci.“

Vložené financie do klubu sa v hokeji asi ťažko vrátia?
„Raz mi jeden z akcionárov iného klubu povedal, že po dvoch rokoch by sa mu mali začali vracať. Oponoval som mu. Kdeže! Sem-tam sa stane, že klub predá hráča pod zmluvou, napríklad do Česka, a tým si pomôže. My sme kedysi mohli zarobiť na útočníkovi Martinovi Bartekovi.
Telefonoval mi vtedajší primátor Moskvy a ponúkal milión dolárov. Nepristúpil som na to. Myslel som si, že bez Barteka nebudeme majstri a ľudia ma za predaj opľujú. Napokon sme vtedy majstri neboli.
Čo sa v súčasnosti zlepšuje, to sú príjmy pre kluby najmä od stávkových spoločností. Príjem sa zvýšil zo 180-tisíc pred desiatimi rokmi až na pol milióna.
Vďaka postupu do play-off sa naše príjmy zo vstupného blížili k 300-tisíc. Rozpočet nášho klubu je okolo dvoch miliónov. Ako akcionári musíme zohnať zvyšok.“
Nový štadión na mieste súčasného
Dožijete sa raz toho, že vo Zvolene bude nový zimný štadión?
„Kedysi som povedal, že nemôžem zomrieť, kým nebude nový… Ale už tým nie som si taký istý. Čo sa týka plánov, máme nielen maľovánku, ale projekt štadióna, zaplatený z našich akcionárskych peňazí.
Nie je to ešte dokončené pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Chýba iba taká maličkosť pre výstavbu – peniaze. Keď sa zdá, že sa k niečomu dopracujeme, príde nejaká kríza.
Rád by som sa dožil nového zimného štadióna a ako jediná schodná možnosť sa ukazuje na mieste súčasného. Projekt je taký, že by sa terajší štadión nezbúral celý. Uvidíme.“
Zažili ste tri zvolenské tituly, veľa úspešných sezón. Po čom ešte túžite pri zvolenskom hokeji?
„Ešte raz vyhrať extraligu! To je veľká emócia a zadosťučinenie za vynaloženú robotu. Ja som naladený víťazne. Keď niečo robiť, tak vyhrať. Verím v dobrý výber posíl, tréner Mikula má bohaté skúsenosti a vhodne sa dopĺňa s asistentom Skokanom.“
Kto je Dušan Mráz?
Narodený v máji 1954 vo Zvolene, stavebný inžinier. Hokej hrával v žiackych rokoch.
Keď mal jeho syn Martin šesť rokov, začal sa Dušan Mráz zaujímať o dianie v klube. Od 1995 je šéf klubu a jeho hlavný mecenáš.
Klubové skúsenosti preniesol aj do pôsobenia vo výkonnom výbore SZĽH v ére Nemečka, Kohúta a teraz aj za Šatana.