Peter Budaj je od sezóny 2024/2025 trénerom brankárov v Anaheime Ducks. (zdroj: NHL.com/Ducks)
Peter Budaj ukončil brankársku kariéru v roku 2019 po 368 zápasoch odchytaných v NHL. Dlho však pauzu nemal. Najprv začal pracovať ako development kouč v klube Colorado Avalanche, v ktorom strávil najlepšie hokejové roky.
Odtiaľ sa posunul na pozíciu trénera brankárov v Colorade Eagles v AHL. Tam si ho všimlo vedenie Anheimu Ducks, ktoré ho vlani angažovalo ako trénera brankárov.
Hokejista rastie aj z jeho syna Petra, ktorý pred niekoľkými dňami absolvoval kemp juniorskej ligy WHL.
Váš syn má pätnásť rokov. Bude hrať vo WHL?
„Ešte nie, WHL však má draft o rok skôr ako QMJHL a OHL, lebo veľa hráčov zo západného pobrežia odchádza na východné pobrežie. WHL tým stráca hokejistov v mladom veku. Robia to preto o rok skôr. Ak by nebol Peter draftovaný tento rok, ale až budúci, musel by ísť do OHL.“
Nechcel byť brankárom ako vy?
„Nie. Pamätá si ma dobre ešte z mojej hráčskej kariéry, ale nechcel ísť do bránky. Manželka sa ma pýtala, či chalani nebudú brankári po mne. Odpovedal som jej, že ak sa ma niektorí z nich sám nespýta, že by to chcel vyskúšať, nasilu ho tlačiť nebudem. Brankár to musí sám chcieť, je to iná pozícia.“
Kto je Peter Budaj?
Bývalý hokejový brankár, narodil sa v Banskej Bystrici (18. september 1982).
V drafte v roku 2001 si ho vybralo Colorado Avalanche v 2. kole zo 63. miesta.
Prvý zápas v NHL odchytal o štyri roky neskôr a postupne sa stal brankárskou jednotkou Colorada.
Neskôr chytal aj za Montreal, Los Angeles a Tampu Bay, zväčša v pozícii brankárskej dvojky.
V NHL nastúpil celkovo na 368 zápasov. Bol prvým slovenským gólmanom, ktorý dosiahol métu sto víťazstiev.
Dá sa už odhadnúť, aký má potenciál?
„Ešte je veľmi skoro, sú to v podstate deti. Je vo vývoji. Pätnásťroční nemôžu ešte urobiť mužstvo. Výnimku dostanú len superhviezdy ako Bedard, McKenna. Povedal som mu, aby šiel naplno a zobral si z kempu to najlepšie do sezóny. Je to preňho výborná skúsenosť. Vidí, ako sa hrá, keď je to silnejšie, rýchlejšie, presnejšie. Hral však dobre, darilo sa mu. Uvidíme.“
Žijete v USA, váš syn tam hokejovo vyrastá. Premýšľali ste už nad tým, či by reprezentoval Slovensko?
„Snažím sa vybaviť, aby mali chalani dvojité občianstvo. Neviem presne, koľko musí hrať na Slovensku, aby mohol reprezentovať. Nikdy však neviete, ako to bude. Možno by prišiel aj na Slovensko a hral by tam, ak bude dobrý a ustojí to. Máme tam rodinu, nebol by to až taký problém.“
Američania aj na poslednom svetovom šampionáte ukázali, že majú najlepší program výchovy talentov, vyhrávajú vo všetkých kategóriách. Čo je za tým?
„Zainvestovali do výchovy talentov veľké financie. Venujú výchove talentov veľa času a začínajú skoro. Už pri U15 robia národné výbery, ktoré potom o dva roky idú na Hlinka Gretzky Cup. Vyberajú hráčov zo štátu, potom z distriktu a následne celonárodne.
Z celého ročníka vyberú 120 hráčov. Na týždeň sa stretnú a už od mladého veku si určia perspektívnych hokejistov. Dáva to dobrý prehľad skautom a trénerom. Potom majú veľmi silný program U18, kde sú hráči celý rok spolu a idú na majstrovstvá sveta. Sú zohratí, poznajú sa. Problém niekedy vzniká preto, že sú aj iní výborní hráči a je ťažké ich zakomponovať do tímu, ktorý je celý rok pokope.
Američania majú tréningy zamerané na vývoj. Robia to dlhšie ako ostatné krajiny a všetko majú do detailu prepracované. Vychovávajú hráčov od skorého detstva. Zoberte si, že majú 20 – 30 skautov len pre mládežnícku reprezentáciu.“
Poďme ku vám. Zažili ste prvú sezónu v pozícii trénera brankárov v Anaheime Ducks. Aké to bolo?
„Vďakabohu veľmi dobré. Cítil som sa skvele. Veľa som sa naučil. V NHL je to iné ako na farme. Mal som veľmi dobrých brankárov. John Gibson aj Lukáš Dostál sú výborní gólmani a sadli sme si aj ľudsky. Veľa sme sa rozprávali o tom, ako pomáhať mužstvu.
Chalani odchytali výbornú sezónu. Napriek tomu, že sme sa nedostali do play-off, v jednom momente nás od neho delilo len päť bodov. Boli sme veľmi blízko. Robota sa mi páčila. Som šťastný, že môžem byť naďalej v kolobehu NHL.“
Hlavaj je jeden krok od NHL. Svojimi výkonmi ukázal, že ho nemôžu nedať do bránky, čo je veľká vec.“
Je ťažšie byť trénerom, ako sa postaviť do bránky a chytať?
„Áno. Je to o niečo ťažšie. Najmä z psychického hľadiska. V bránke môžete urobiť veci sám. Keď ste tréner, snažíte sa k hráčom prehovoriť a pomôcť. Potom už len sledujete, ako všetko dopadne. Keď sa to podarí, je to super, keď nie, treba veci zmeniť. Musíte mať cit, kedy k brankárom prehovoriť, a naopak, kedy radšej mlčať. Treba ich poznať aj ako ľudí. Vedieť, ako reagujú na situácie mimo ľadu, alebo či je u nich doma všetko v poriadku. Veľa vecí môže ovplyvniť to, ako brankár chytá.“
Po tomto roku asi už dokonale poznáte každého brankára v NHL, nemýlime sa?
„Ťažko povedať, či dokonale. Dá sa povedať, že viem, ako chytajú.“
Pri skautovaní ste sa na nich pozreli bližšie. Kto sa vám najviac páči?
„Nebudem hovoriť o svojich brankároch v Anaheime. Každý gólman musí byť výborný, aby sa dostal do NHL. Musí niečo ukázať. Samozrejme, Vasilevskij či Bobrovskij sú vynikajúci. Brankár Floridy Panthers v posledných rokoch ukazuje, že bude členom Hokejovej siene slávy. Ruská škola je veľmi silná, aj Šesťorkin a Sorokin sú výborní. Skvele chytá Connor Hellebuyck, ktorého poznám aj osobne veľmi dobre. Viem, aký je to chalan a človek. Dustin Wolf sa snaží prebojovať a ukazuje, že aj keď nie je vysoký, chytá výborne.“
Dostál bol vlani hrdinom českej reprezentácie, keď jej vychytal titul majstra sveta na šampionáte v Prahe. Kam to môže v kariére dotiahnuť?
„To je náročné predpovedať. Lukáš je vynikajúci chalan, profesionál, nikto mu nemusí hovoriť, čo má robiť. Je veľmi skromný, maká a zlepšuje sa. Je to vidno. Podpísal kontrakt na dlhé roky. Zaslúžil si to. Je typom hokejistu, ktorý sa neuspokojí. Bude makať ďalej. Stále len začína kariéru v NHL. Môže byť dlhá a veľmi úspešná. Som rád, že ho môžem trénovať.“
Ako vyzerá váš deň, keď hrá Anaheim zápas?
„Do haly prídem ráno okolo pol siedmej či siedmej. Na zápas sa však pripravujem už deň vopred. Pozeráme si mužstvá, ich systémy, presilovky, oslabenia, najlepších hráčov. Všetko musíte vedieť, aby vás nič nezaskočilo. V zápasový deň si urobím plán podľa toho, kto bude za nás chytať. Každý brankár má svoju rozcvičku a obľúbené veci.
Po rozkorčuľovaní spravíme extra veci s brankárom, ktorý je dvojkou a nejde chytať. Aj on musí byť pripravený. Po tréningu urobím rozbory oboch súperových brankárov, lebo neviem, ktorý z nich nastúpi. Potom ich prezentujem. Nerobíme to pred celým mužstvom – niektorí hráči to majú radi, ale iní o tom neradi rozmýšľajú a spoliehajú sa na inštinkt v danom momente.
Postrihám videá, napíšem report. Niektorí to chcú vidieť, iní si to chcú prečítať. Počas zápasu sedím v lóži, som v kontakte s lavičkou, keby odo mňa niečo chceli. Zhora niekedy človek vidí viac. Sledujem súperovho aj nášho brankára, aby som mal skauting report do budúcnosti. Po zápase strihám video niekedy hneď, inokedy to nechám na druhý deň, ak mám v sebe veľa emócií. Zhruba takto vyzerá môj deň.“
Pozícia gólmana je šport v športe. Aká je komunita brankárskych trénerov? Držíte spolu alebo ste viac rivali?
„Poznáme sa veľmi dobre, nie je medzi nami žiadna nevraživosť. Sme profesionáli, robíme si svoju prácu. Snažíme sa, aby vyhralo naše mužstvo. Nedebatujeme o technických záležitostiach tímu, to sa nepatrí. Rozprávame sa o tom, ako ide sezóna, aké majú tripy, kde bývajú, čo rodina...“
Peter Budaj sa na pár tréningoch postavil aj do bránky Anaheimu. (zdroj: NHL.com/Ducks)
Chcete byť dlhodobo trénerom brankárov, alebo premýšľate aj nad pozíciou asistenta či hlavného trénera?
„Brankárska práca ma baví, viem o tom najviac. Posledné roky som sa však od asistentov a hlavných trénerov veľa naučil pri rozboroch zápasov a systémov. Získavam skúsenosti aj v tom. Je to iné, keď len prijímate informácie, ako keď ich musíte rozdávať.
V budúcnosti sa to môže zmeniť a budem robiť niečo iné, napríklad asistenta hlavného trénera. Robím si poznámky, aby som bol pripravený, ak by podobná príležitosť prišla. Teraz sa však plne sústredím na prácu trénera brankárov. Chcem sa posúvať vyššie po rebríčku. Každý má cieľ vyhrať Stanley Cup, ale je to náročná a dlhá cesta, na ktorej potrebujete aj veľa šťastia.“
Pred pár týždňami oznámil koniec kariéry Jaroslav Halák. Ako si naňho spomínate?
„Jaro má za sebou úžasnú kariéru. Chytal dlhé roky vynikajúco napriek tomu, že nebol taký vysoký. Škoda, že mu k méte tristo víťazstiev chýba päť výhier. Dúfal som, že mu dá niekto možnosť, aby to dosiahol. Je to super chalan, chcem mu zablahoželať k tomu, ako bojoval a vydržal. Bol vynikajúcim gólmanom a je skvelým vzorom pre mladých slovenských brankárov.“
Rozmýšľali ste nad tým, prečo ste spolu s Halákom stále len dvaja slovenskí brankári, ktorí prerazili v NHL?
„Veľmi nie. Záleží to od človeka, musíte mať šťastie, božiu milosť, aby to celé klaplo. Človek pre to musí urobiť všetko, odmalička obetovať kamarátov, párty, oddych, dovolenky.
Nielen chalani, ale aj rodičia. To, že ide na hodinu a pol na tréning, neznamená, že to stačí. Musí odviesť maximálnu robotu, učiť sa na chybách, nemyslieť si o sebe, že je najlepší, počúvať trénerov a robiť veci navyše. Mať motiváciu, aj keď to nevyzerá priaznivo.
Treba ostať akoby detsky nevinný, nerozmýšľať, čo sa stane, a ísť si za svojím cieľom. A samozrejme, keď sa nedostanete do NHL, neznamená to, že nemôžete spraviť úžasnú kariéru a po nej sa pozrieť do zrkadla s tým, že ste odviedli stopercentnú prácu.“
Zrejme nemáte toľko času sledovať AHL, ale Samuel Hlavaj sa v organizácii Minnesota Wild vypracoval z pomyselnej päťky a brankára v ECHL na jednotku na farme. Zaznamenali ste to?
„Samozrejme, počul som o ňom. Išiel z pozície ECHL a vypracoval sa napriek tomu, že nebol draftovaný. Navyše je momentálne jednotkou reprezentácie. Musí ďalej rásť. Verím, že bude takto pokračovať. Je jeden krok od NHL.
Chytá veľmi dobre, na farme to bolo vynikajúce, bol lepší ako Wallstedt, o ktorom sa hovorí ako o veľkom talente. Svojimi výkonmi ukázal, že ho nemôžu nedať do bránky, čo je veľká vec. Predsa len Wallstedt ako brankár z prvého kola draftu dostane viac šancí. Za Sama Hlavaja hovoria čisto jeho výkony. Je to úžasná správa aj pre mladú generáciu, že cesta do NHL nemusí ani pre brankára viesť len cez draft.“
Kedy ste mali naposledy na sebe brankársky výstroj? Nechýba vám?
„Výstroj som mal na sebe naposledy v januári, keď sa nám zranil brankár a šiel som na dvoch či troch tréningoch do bránky. Bolo úžasné dostať sa znova na ľad s najlepšími hráčmi sveta. Vôbec ma nešetrili, chceli dávať góly. Aj pre hráčov to bola zábava, že tréner išiel do bránky. Snažil som sa, aby som nedostal gól z každej strely. Zdravie a telo držalo, čo bolo super. Keby som mohol a mal čas, chytal by som každý deň.“
