Hokej som poňal inak, posunuli ma Kučerov a Crosby, hovorí najväčšia hviezda extraligy

Samuel Buček je bezpochyby najväčším menom v extralige. Dokazuje to dlhodobo výbornými výkonmi. V 359 zápasoch strelil 182 gólov a zaznamenal 338 bodov.

Bol už dohodnutý, že odchádza do zahraničia, ale vážne zranenie z finálovej série proti Košiciam ho pribrzdilo. Dvadsaťšesťročný krídelník ostáva v Nitre.

Pred vyše troma týždňami vám operovali koleno po nešťastnom strete s Košičanom Matúšom Havrilom vo finálovej sérii extraligy, ako to dopadlo?

„Nechcel by som konkretizovať, čo mi presne robili. Absolvoval som operáciu kolena. Rekonvalescencia je šesť mesiacov. Uvidíme, ako to pôjde. Zatiaľ to vyzerá dobre. Snažím sa dávať rehabilitácii maximum, aby koleno bolo pripravené na 120 percent.“

Počuli sme, že koleno ste nemali ani veľmi opuchnuté a ani vás extra nebolelo, čo k tomu môžete povedať?

„Je to pravda. Prvotne som myslel, že to bude len niečo natiahnuté, ale magnetická rezonancia ukázala, že tam bolo niečo načaté. Pohybom sa to len dokončilo. Lekári aj fyzioterapeuti boli prekvapení, že môžem normálne chodiť a nemám to ani opuchnuté. Akonáhle som však musel urobiť rýchlejší pohyb, bolo to bolestivé. U obyčajného človeka by sa to zalialo a nemohol by chodiť, mne to držali silné stehenné svaly.“

Ako sa spätne pozeráte na súboj s Havrilom?

„Bola to nešťastná náhoda. Matúš to neurobil zámerne, padol mi na hokejku a za ňu ma potiahol. To bola moja chyba, mal som ju pustiť, ale videl som tam puk, chcel som ho vybojovať. Zaprel som sa do hokejky, zadnú nohu som mal vystretú, vbehla mi do ryhy a tam mi ju zvrtlo. Prvotne to veľmi bolelo, ale potom som odišiel po svojich. Chvíľu som aj rozmýšľal, že sa ešte vrátim na ľad.“

Na keby sa nehrá, ale s vami by bola Nitra bližšie k titulu, čo poviete?

„Ťažko sa to hodnotí. Bolo náročné pozerať zvyšok série z tribúny. Chcel som chlapcom pomôcť, ale na keby sa nehrá. Nie je to o jednotlivcovi. Myslím si, že by som im pomohol, ale musí zabrať celé mužstvo, keď chceme vyhrať.“

Mali ste mať namierené do zahraničia, prekazilo vám to zranenie?

„Áno, boli sme tak dohodnutí aj s Tomášom Chrenkom a Mirom Kováčikom, že odídem do zahraničia. Po zranení sa to predĺžilo o rok. Dúfam, že budem po rehabilitácii stopercentne zdravý a niekam sa posuniem.“

Máte v zmluve opciu o odchode?

„Dohodli sme sa, že sa dám v Nitre dokopy a odohrám tam celú sezónu.“

Na ktorý dátum sa pri návrate zameriavate?

„Prvotný dátum je šiesteho až desiateho novembra. Nechcem však nič uponáhlať. Všetko bude záležať, ako sa bude noha správať a zelenú mi musia dať lekári a fyzioterapeuti. Musím byť stopercetne fit a mať v nohe oporu ako predtým.“

Počuli sme, že vás chcel veľmi získať aj Slovan Bratislava, čo k tomu môžete povedať?

„Áno, je to pravda. Ponuky boli rôzne, aj zo zahraničia. Každý však chce mať hráča zdravého, aby mohol prísť už cez leto. Som zranený, preto som sa rozhodol ostať v známom prostredí doma. Aj rodina má komfort, na ktorý je zvyknutá.“

Na snímke Samuel Buček počas tréningu na zraze slovenskej hokejovej reprezentácie pred blížiacim sa Vianočným Kaufland Cupom v Poprade 9. decembra 2024. (zdroj: TASR/Veronika Mihaliková)

O gól v predĺžení vám ušla obhajoba titulu, celkovo však boli semifinále a finále skvelým vyvrcholením ročníka, keď sa hralo na takmer maximálny počet zápasov, ako ste to videli?

„Myslím si, že to bolo vyrovnané, aj keď napríklad my sme mohli hrať lepšie so Žilinou. Boli sme lepší, ale boli tam zápasy, kde nám tam napadalo všetko a naopak boli duely, kde to len zvonilo a odrážalo sa od žrdiek a nevedeli sme trafiť ani prázdnu bránku. Vo finále nám potom chýbal krôčik, ale je to povzbudenie do ďalšej sezóny. Trpká chuť zo záveru proti Košiciam nám pomôže v ďalšom play-off.“

Reprezentácii sa výrazne trápili útočníci na majstrovstvách sveta, na to sa vám nepozeralo podobne ťažko?

„Komunikácia s národným tímom prebehla. Rozhoduje tam veľa faktorov, aby si vás tréneri vybrali na majstrovstvá sveta. Hľadajú typologických hráčov do jednotlivých rolí. V konečnom dôsledku by išlo o výkony v prípravných zápasoch, do ktorých som, žiaľ, nemohol nastúpiť pre zranenie. Je ťažké polemizovať. Šancu by som asi dostal a bolo by na mne, ako by som sa jej chopil.“

Strelcom ste boli vždy, ale posledné roky je badať, ako ste zapracovali na fyzickej hre a bekčeku, vnímate progres aj vy sám?

„Som starší, skúsenejší, hokej som poňal inak. Vyvíjam sa ako hráč aj človek. Snažím sa zlepšovať každým dňom. Cítim sa komplexnejší. V dnešnom hokeji to je kľúč k úspechu. Veľmi sa zmenil, musíte by dobrý v každej zóne na ihrisku. Ak to zvládnete v reprezentácii, máte šancu sa dostať do top líg.

Čím som starší, viac si všímam aj hráčov, ktorí sa mi páčia a snažím sa si to vsugerovať do hlavy. Pomohol mi tréner Andrej Kmeč, s ktorým sme to rozoberali na videu celý rok. Dával mi rady a ukazoval mi, čo mám zmeniť. Snažil som sa byť komplexný pre mužstvo. Vedel som, že to nepríde len mojou hrou dopredu.“

Prezraďte, ktorí hráči vás najviac fascinujú?

„Všímal som si najmä Nikitu Kučerova. Je vidieť, ako zmení hru, keď ide do play-off, ako sa vracia a vyhráva súboje. Je to hokejový génius. Podobne vnímam Sidneyho Crosbyho a ďalšie superhviezdy NHL. Keď vidíte podobné hviezdy, ako robia malé veci pre mužstvo, a ako strhnú všetkých na okolo, je to inšpiratívne.“

Pri vašom krytí puku zadkom sa trošku pýta paralela s Jaromírom Jágrom, čo si o tom myslíte?

„Jarda je legenda, aj jeho som sledoval veľakrát. Viacero ľudí mi povedalo, že stavbou nôh a hrou pri súbojoch mám k nemu nábeh. Nikdy som si to sám neuvedomoval.“

V Amerike sa hovorí, že pred bránkou a pri súbojoch ležia peniaze, ako to vnímate?

„Nebral by som to cez peniaze. Aj v Amerike nám to hovorili týmto spôsobom. Skôr to beriem, že chcem urobiť maximum, aby som bol prospešný tímu, keď chceme hrať o titul. Ak som v podobných veciach dôsledný, pomáham mužstvu.“