Samuel Buček pózuje so zlatou medailou počas osláv majstrovského titulu v sezóne 2023/2024. (zdroj: TASR)
Rozoberať, či je Samuel Buček alebo nie je najväčšou hviezdou extraligy by bolo stratou času. Skrátka, pozrite sa na jeho hru, záruku bodov, gólov a potom si odpovedzte, kto iný to robí v hokejovej extraligy s takou konzistentnosťou.
Viacero odborníkov na domáci hokej vám povie, že urastený krídelník už prerástol slovenskú súťaž. Dôkazom boli aj udalosti z minulej sezóny, keď mal Buček už pred play-off na stole jasnú zmluvu z popredného klubu zo zahraničia.
Všetko vyzeralo pozitívne, pokiaľ neprišiel nešťastný moment vo finálovej sérii s Košicami. Krídelník Nitry sa načahoval pre puk v súboji s Matúšom Havrilom, Košičan mu priľahol hokejku, Buček si zvrtol koleno a mal nielen po sezóne, ale nakoniec aj po angažmán v kvalitnej zahraničnej lige.
Vábil ho Slovan Bratislava, v ktorom už raz bol, ale rozhodol sa ostať doma. Chce sa dať dokopy v Nitre a naskočiť v jeseni, alebo na začiatku zimy na ľad. V danej situácii logický krok, aj keď domáca súťaž fakt už nemá čo Bučekovi dať.
Ak chce konečne preraziť, teraz je najvyšší čas. V decembri bude mať 27 rokov a kvalitatívne podobní rovesníci majú za sebou už bohaté kariéry v zahraničí. V ňom pôsobil aj Buček, ale na začiatku medzi profesionálmi mu to nevyšlo vo Fínsku a po zbytočnej epizóde v Rusku na neho neskôr ostal len štvrtý útok v majstrovskom Třinci.
Vrátil sa domov do Nitry, kde bol pri titule a následnom finále dominantným lídrom svojho tímu. Dve sezóny len ťažko hľadal medzi krajanmi v extralige konkurenciu. Jeho zranenie prišlo v najnevhodnejšej chvíli. Nielen z pohľadu odchodu do zahraničia, ale aj reprezentácie.
Lepším bekčekom, fyzickejšou hrou zaujal na prípravných turnajoch počas sezóny trénerov národného tímu. Pri početných absenciách mal reálnu šancu si zahrať premiérovo na majstrovstvách sveta. Nevyšlo to. Teraz sa musí dať v prvom rade zdravotne dokopy a veriť, že o rok sa konečne posunie.
