Dávid Hancko (zdroj: ATLETICOMADRID.COM)
Aj keď nemá rád zmeny, tak ho každá významnejšia vytiahla z komfortnej zóny, vďaka čomu sa dokázal zlepšiť. Až tak, že získal angažmán vo vysnívanom svetovom klube.
Dvadsaťsedemročný slovenský reprezentant Dávid Hancko sa exkluzívne pre denník Šport rozhovoril o svojom odchode do Atletica Madrid a prvých dojmoch z tohto španielskeho veľkoklubu.
Ako sa vám pozdáva spojenie Atletica Madrid s Dávidom Hanckom?
„V prvom rade musím povedať, že som veľmi rád, ako sa moja prestupová sága skončila. Nebudem klamať, Atletico Madrid bol môj sen.
Prial som si, aby sa naplnil už minulý rok. Nestalo sa, vyšlo to teraz. Niekedy po kariére možno presne porozprávam, čo sa vlastne počas minulého týždňa a dní predtým udialo.
Napokon platí koniec dobrý, všetko dobré. Lepšie môj transfer ani dopadnúť nemohol.“
Čo hovoríte na prvé tréningy v novom klube?
„Najviac ma teší, že ma okamžite prijala kabína. Za mužstvom som vycestoval na sústredenie, ktoré bolo v tréningovom center klubu asi hodinu od Madridu.
Nenaskočil som okamžite do plnej záťaže, štartoval som postupne. Naplno pôjdem až v týchto dňoch, keď absolvujem záťažový test v madridskej klinike.
Pocity mám zatiaľ skvelé. Mužstvo je postavené na obrovskej hráčskej kvalite, ale zároveň aj na vynikajúcej partii ľudí v ňom.
Na tréningoch som videl a zažil akých výnimočných hráčov mám aj budem mať okolo seba. Maximálne nasadenie je samozrejmosť, ale k nemu dávajú ešte emócie navyše. Fantázia.“
Super kvalita a konkurencia
Skúste rozmeniť vaše slová na drobné?
„V osobných súbojoch takmer lietajú iskry, nohu neodtiahne nikto, ale zároveň cítiť obrovský vplyv španielskej futbalovej školy. Techniku, hravosť, šikovnosť.
Všetko sa to deje v tvrdom konkurenčnom prostredí, pretože okrem pár hviezd, bojujú v každom okamihu ostatní o miesto v základnej zostave na najbližší zápas. Dvadsiati výborní hráči sa bijú v podstate o sedem či osem miest.“
Môžete začiatky v Atleticu porovnať s prvými dňami vo Feyenoorde Rotterdam?
„Verím, že aj teraz to bude o mne. O mojom správnom nastavení. Keď začínate novú kapitolu, vždy sa niekde z pozadia ozývajú obavy. Jediný spôsob ako ich zahnať, je pracovať ešte tvrdšie než ostatní a byť pozitívne naladený.
Takto som začínal vo Feyenoorde, aj tam som si vnútorne kládol otázky, či zvládnem túto úroveň, či sa môžem rovnať takým fantastickým hráčom? Či v sebe nájdem vnútornú silu a či dokážem byť dominantný spôsobom, ako sa mi to darilo na konci v Sparte?
Naučil som sa, že z obavy treba urobiť výzvu a k nej sa postaviť čelom. Pracovať profesionálne v príprave, robiť veci navyše, aby som ostal zdravý a stopercentne sa koncentrovať na každý okamih tréningu.“
Proti Atleticu ste v drese Feyenoordu ešte pod vedením trénera Arneho Slota hrali, dali ste dokonca aj gól, ale v Lige majstrov postúpil vtedy ďalej váš súper. Spomínate si na to?
„Jasné, ale madridské mužstvo je už obmenené. Výrazne sa omladilo. Aj o tom bola jedna časť debát s trénerom Diegom Simeonem. Povedal mi, že sa veľmi teší z môjho príchodu, pretože tím je mladý a potrebuje skúsenejších futbalistov.
Paradox je, že práve na mojej pozícii ľavého stopéra hrával Clement Lenglet. Francúzsky majster sveta a bývalý hráč Barcelony, ktorý je o dva a pol roka starší.
V takomto klube je však konkurencia prirodzená. Myslím, že k angažmánu v Atleticu mi pomohol aj spomínaný dvojzápas. Hrali sme v ňom veľmi dobre, ale súper ešte lepšie.“
Dávid Hancko. (zdroj: archív Branislava Jašurka)
Začiatok v Atleticu
Dostali ste lukratívnu zmluvu na päť rokov, čo by mohlo pre vás znamenať istý druh mentálnej opory. Súhlasíte?
„Jedna vec je ako vnímame prestup do Atletica na Slovensku, keďže ide o jeden z najväčších transferov vôbec.
Inakší je pohľad z Madridu, kde prestupová suma nikoho neohuruje. Pre klub neznamená, že teraz si kúpil za tridsať miliónov eur svetovú hviezdu, ktorá bude päť rokov zabetónovaná v základe a nikto s ňou nepohne.
Viem, že si všetko budem musieť vybojovať. Rovnako ako v Sparte či vo Feyenoorde. Na každom tréningu, v každej minúte prípravných zápasov. Na to sa sústreďujem.
Moja práca sa neskončila prestupom, práve naopak, začala sa ním. Ambície sú však jasné, presvedčiť okolie, hrávať čo najlepšie a čo najviac.
Mentálnou oporou je pre mňa skutočnosť, že som v klube, o ktorom som sníval. Keby som si mohol pred časom nakresliť kariéru, vyzerala by práve takto.
Som nesmierne vďačný, že tu môžem byť a zároveň odhodlaný sa presadiť, aby som v Atleticu zostal aj dlhšie než päť rokov.
Nemám príliš rád zmeny, ale každá radikálna ma vytiahla z komfortnej zóny, vďaka čomu som sa zlepšil. A zlepšovanie rád mám, rád na ňom pracujem.“
Čo keď veci nepôjdu podľa predstáv?
„Budem sa musieť zlepšiť viac. Odišiel som z Feyenoordu, kde som presne vedel, aké mám postavenie v klube, ako ma vníma vedenie, ako realizačný tím, spoluhráči, fanúšikovia.
Teraz sa vraciam na štartovaciu čiaru a začínam pretekať odznova. Ba vraciam sa ďalej, pretože v Atleticu máme hráčov, ktorí tu odohrali nespočetne veľa zápasov, množstvo sezón a na najvyššej úrovni dokázali úžasné veci.“
Stopér Robin Le Normand prišiel minulý rok ako majster Európy so Španielskom a nehrával pravidelne. Sledovali ste situáciu okolo neho?
„Áno. Prišiel vlani zo San Sebastianu, tuším že za 34 miliónov eur. Trochu ho trápili aj zdravotné problémy, ale napríklad v Lige majstrov proti Realu Madrid sedel na lavičke a naskakoval v závere.
Hrával veľa, ale zďaleka nie všetko, hoci je Španiel, o rok starší odo mňa a prišiel overený španielskou ligou. Preto nechcem mať veľké oči, ale keby mi vyšiel štart tak, ako mi vyšiel vo Feyenoorde, nenamietal by som. Zároveň si uvedomujem, že v Atleticu je to viac o rotácii kádra.“
(Ne)obyčajné legendy
Ako na vás zapôsobili hráčske legendy klubu Koke a Antoine Griezmann?
„Sú to v prvom rade milí ľudia. O ich futbalových kvalitách je asi zbytočné hovoriť. Koke začína v mužstve tuším sedemnástu sezónu, pričom v posledných trinástich odohral vždy viac ako tridsať ligových zápasov.
Vyžaruje z neho niečo špeciálne, no správa sa pritom úplne normálne, kamarátsky. Griezmann je geniálny v práci s priestorom a loptou. V jednom momente ho nevidíte, pretože je schovaný v klbku hráčov, v ďalšom vypláva úplne voľný a mäkkým dotykom optimálne vyrieši hernú situáciu.“
Brankár Jan Oblak je Slovinec, našli ste si k sebe cestu hneď, alebo si udržiava odstup?
„Okamžite sa ma ujal. Musím sa mu za to poďakovať. Máme podobný príbeh, čo sa osobného života týka. On má priateľku Olgu Danilovičovú, ktorá hráva profesionálne tenis, podobne ako predtým moja manželka Kristínka.
Jan Oblak je perfektný. Hneď keď ma zbadal, prišiel za mnou a povedal, že mi pomôže so všetkým, čo budem potrebovať. Kedykoľvek. Už mi aj radil, kde by bolo najlepšie bývať.
Hráči tu väčšinou bývajú v dedinkách pri Madride, aby mali blízko tréningové centrum a zároveň sa držali mimo mestského zhonu. Už sa neviem dočkať, kedy príde rodina.
Pre mňa je domáce zázemie najdôležitejšie. Okrem toho sme sa s Janom Oblakom rozprávali o programe, čo, kedy, kde a ako. Chcem byť zodpovedný, zisťoval som všetky možné detaily, dám si na nich záležať.“
Na zmiešanej tenisovej štvorhre ste sa ešte asi nedohodli?
„Nie, manželka je tehotná, čakáme druhé dieťa, boli by sme v nevýhode. Neskôr sa k tomu možno dostaneme.“
Fascinujúci tréner
Aký dojem na vás urobil tréner Diego Simeone?
„Najlepší. Volal som s ním viackrát už minulý rok, keď sa prestup ešte nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca, pretože sa nedohodli kluby. Potom sme telefonovali minulý týždeň, keď sa prestup lámal. Tiež viackrát.
Hoci mal nahustený program, ozval sa mi. Bol to pre mňa dôležitý moment počas asi najťažšieho týždňa v kariére. Osobne sme sa zatiaľ ešte o futbale nerozprávali. Pýtal sa ma akurát na rodinu, na sťahovanie a na iné bežné veci.
Som nadšený z jeho spôsobu práce. Vkladá do nej obrovskú energiu a intenzitu, je ako elektrický generátor. Pri videoanalýze je zas majster detailu.
Všeobecne sa hovorí, že Atletico Madrid je skôr defenzívne zamerané. V skutočnosti je tu gro zamerané na ofenzívu. Väčšina vecí, na ktoré trénerský štáb kladie dôraz, je ofenzívnych. Veľmi sa mi to páči.“
Na snímke slovenský futbalový reprezentant Dávid Hancko. (zdroj: TASR)
Magnetizmus
Prezraďte, čo vám išlo hlavou, keď sa váš prestup do Al Nassru zadrhával a kto bol vašou najväčšou oporou v krízových chvíľach?
„Mal som šťastie, že ma zastupovali chalani z FairSportu Braňo Jašurek a Pawel Zimonczyk. Stáli pri mne celú kariéru a stáli pri mne aj teraz.
Keď bolo najhoršie, obracali sme všetko na srandu. Samozrejme, boli aj chvíle, keď sme sa smiali trochu cez slzy. Aby sme veci filtrovali a ventilovali, bavili sme sa veľa o živote. O tom, čo je skutočne dôležité.
Z domu ma podporovali manželka Kristínky so synom Adamkom, boli sme v neustálom telefonickom kontakte. Vravel som si, že pokiaľ ide iba o futbal, je stále dobre.
Samozrejme, tento transfer zasahoval aj do osobných vecí, pretože sa rozhodovalo o budúcnosti mojej rodiny. Snažil som sa za každých okolností zostať pozitívny.
Vedel som, koľko snahy a energie som do futbalu vložil. Plus, koľko vynikajúcej práce odviedli moji agenti. Veril som v šťastný koniec a napokon sme si ho aj pritiahli, lebo sme s chalanmi dokázali ostať v čo možno najväčšej miere ostať nad vecou.
Vďaka tomu mám teraz angažmán vo vysnívanom svetovom klube.“
