Zdravý a motivovaný! Na sezónu sa teším tak ako pred dvoma rokmi, hovorí kapitán Slovana Vladimír Weiss

Keď sme sa zhovárali pred rokom, bol rozhodnutý, že to bude jeho posledná sezóna. Napokon skončil už v jej priebehu, no neskôr sa predsa len vrátil a nielen ju dokončil, ale v pozícii kapitána a lídra Slovana Bratislava ide aj do ďalšieho súťažného ročníka.

Tridsaťpäťročný Vladimír Weiss ml. na nasledujúcich riadkoch v otvorenej a exkluzívnej debate pre Šport vysvetľuje svoje aktuálne pocity a odhodlanie zabojovať s belasými o ďalšie úspechy na domácej aj medzinárodnej scéne.

Čo sa zmenilo, že sme vás napriek vlaňajším slovám mohli znovu osloviť ako hráča, ktorý z pozície kapitána obhajcu titulu pokračuje v aktívnej futbalovej kariére?

„Neovplyvnil ma len jeden moment, ale stretlo sa viac vecí, ktoré mi umožnili vôbec sa zamyslieť nad tým, či budem pokračovať. Predminulý rok bol pre mňa veľmi náročný z pohľadu zranení.

Stále sa mi niečo vracalo, dlho som sa nevedel dostať z problémov s achilovkou. Psychicky ma to ubíjalo. Po postupe do Ligy majstrov nastalo u mňa úplné vyčerpanie. Nikdy predtým som niečo také nezažil. Únava, úzkosť, vyhorenie…

Nič ma nebavilo, pre nič som sa nevedel nadchnúť. Nedokázal som si predstaviť, že ešte budem hrať futbal. Zároveň som však mal strach z toho, čo so mnou bude ďalej. Dostihol ma nevyriešený vzťah s bývalou ženou, mal som starosť o rodinu. Po postupe v Lige majstrov, keď sa mi akoby vrátilo so Slovanom všetko, čo som mu dal, som v sebe nenachádzal silu pokračovať.“

No pokračovali ste…

„Po mentálnom odpočinku som zistil, že sa to dá. Zrazu som mal chuť ísť ďalej. Skúsil som dokončiť sezónu a môžem povedať, že jej záver som si užil. Znovu ma bavilo chodiť na tréningy aj hrať zápasy. Našiel som novú motiváciu. Zistil som, že stále mám mužstvu čo dať, a to bola vždy moja priorita.

Počas voľna po sezóne som trénoval, potom som začal prípravu s tímom a teraz môžem povedať, že sa cítim výborne. Absolvoval som celú prípravu, čo je určite veľké plus, keďže to znamená okrem iného aj to, že som fyzicky v poriadku. Opäť sa na sezónu teším tak, ako som sa na ňu tešil pred dvoma rokmi.“

V akcii počas generálky na sezónu proti dánskemu Midtjyllandu. (zdroj: Šport/Jano Koller)

Správny kompromis

Znamená to teda, že všetky zdravotné patálie sú minulosť?

„Momentálne ma netrápi vôbec nič. Samozrejme, viem, že nie som najmladší. Keď budem vyťažený, je dosť pravdepodobné, že sa objavia určité svalové problémy. Stáva sa to aj mladším, ale budem sa snažiť zostať čo najdlhšie fit, aby som pomáhal mužstvu čo najviac.“

Dlhšie nebolo jasné, či budete pokračovať a podpíšete novú zmluvu. Prečo sa to naťahovalo?

„Dohodli sme sa s Ivanom (Kmotríkom ml., pozn.), že budem pokračovať a zmluvu podpíšem pred začiatkom prípravy. Vtedy sme to však nestihli uzavrieť. Napriek tomu som odišiel na prípravu a hovoril som si, že možno je to dobré takto a aspoň uvidím, ako sa budem cítiť v tréningovej záťaži. Potom sme sa už dohodli veľmi rýchlo.

Podmienky v zmluve rozhodne nie sú také, ako keď som bol v top forme, ale myslím si, že sú férové pre mňa aj pre klub. Je to podľa mňa správny kompromis. V tomto smere to vnímam profesionálne. Ivanovi som vždy hovoril, aby mi ponúkol také podmienky, ako keby sme neboli kamaráti. V tomto duchu sme sa dohodli aj teraz a napokon som o rok predĺžil spoluprácu.“

Dá sa povedať, že by ste v tejto fáze hrali aj zadarmo? Išlo vám najmä o možnosť predĺžiť si profesionálnu kariéru v momente, keď vám futbal začal znovu chutiť?

„Presne tak, určite to u mňa nie je o financiách. Viem, čo všetko mi Slovan dal. Ako ma v klube podržali, keď som bol zranený, ako zareagovali, keď som v minulej sezóne predčasne skončil.

Slovan sa ku mne zakaždým zachoval fantasticky, a preto som rád, že som opäť dostal dôveru a šancu pokračovať. Teším sa, že mi v klube veria natoľko, že som zostal kapitán tímu. Ja sa za to budem chcieť odvďačiť stopercentnými výkonmi na ihrisku.“