Martin a Kristián Pospíšilovci sú momentálne jedinou bratskou dvojicou, ktorá môže byť aj v najkvalitnejšie zloženej hokejovej reprezentácii.
Mladší Martin má už isté miesto v olympijskej nominácii, starší Kristián ako čerstvý víťaz českej extraligy verí, že sa do zostavy pre milánske hry dostane.
Útočníci Calgary Flames a Komety Brno vynikajú tvrdosťou. Nikdy im nerobilo problém zhodiť rukavice.
Prešli si náročným obdobím, keď bojovali so zraneniami, otrasmi mozgu. Hre dávajú všetko a neboja sa povedať otvorene názor, aj keď im môže spôsobiť problémy. Pevné morálne zásady im vštepovali odmalička.
Ste športová rodina, vášeň pre hokej vo vás prebudil najstarší brat Michal?
Kristián: „Začali sme hrať hokej pre to, lebo do školy prišli ľudia zo zvolenského klubu. Miša to oslovilo ako prvého, ja ako o tri roky mladší som sa neskôr k nemu pripojil. Tým sa začala naša hokejová cesta.“
Martin: „Otec z toho najprv nebol nadšený. Ani na začiatku nechodil na zápasy, ale lyžoval. Chodila väčšinou mama. Postupne sa pridal aj on, keď sme hrávali traja. Bývali sme na dedine a často sme aj hrávali proti sebe vonku hokejbal. Zažil som so staršími súrodencami veľa zábavy.“

Boli ste vždy takí „raubíri“, mali ste to v sebe?
Martin: „Áno, vždy sme sa bili aj medzi sebou.“
Kristián: „To bolo stále. Boli sme trojka, stále sme sa doberali. Celú dedinu sme pozbierali, hrávali sme hokej, futbal. O mne sa vie, že ak si nasadím na hlavu prilbu a na ruky rukavice, stáva sa zo mňa iná osoba. Vychádza to z extrémnej súťaživosti, keď chceme vyhrávať.“
Martin: „Máme vášeň pre šport. Neplatí to len o hokeji, ale aj futbale, tenise, hokejbale. Aj keď sme hrávali proti sebe, poškriepili sme sa.“
Kristián: „Zostalo nám to dodnes, keď máme partičku, ani raz sa nám nestalo, že sme boli spolu v jednom tíme. Aj ostatní chcú, aby to malo náboj. Každý chce nabudiť svoj tím. Stále hráme o pomyselný Stanley Cup, ako keď sme boli na ulici.“
Pochádzate z veľkej rodiny. Je vás päť bratov, medzi ktorými sú značné vekové rozdiely. Mali ste v sebe od mlada zodpovednosť, že sa musíte starať o mladšieho súrodenca?
Kristián: „Dá sa povedať, že sa navzájom o seba staráme a snažíme sa pomáhať rodičom. Timur, ktorý má štrnásť, sa s nami aj pripravuje. A máme pri sebe aj najmladšieho Kiliana. Keď raz budeme mať deti, nebude to problém, skúsenosti už máme veľa.“
Nemáte problém povedať svoj názor a stáť si za ním, čo nie je v dnešnej dobe bežné. Opakujete, že nie je všetko len o peniazoch, boli ste k tomu odmalička vedení?
Martin: „Základ ide určite od rodičov. Potom to je na človeku, akou cestou sa vyberie a aké má názory. Morálne zásady sú pre mňa veľmi dôležité. Riadim sa tým, že sa musíte vedieť postaviť na konkrétnu stranu. Pri niektorých témach môžete polemizovať, ale iné sú čierne a biele. Preto sme sa aj vyhradili voči Rusku, lebo je jasné, kto je agresor.“
Kristián: „Rozmýšľam, ako vysvetliť našu povahu. Môže sa stať, že poviete vec, ktorú nemáte premyslenú, príliš emotívne. Ak sa však bavíme o vojne na Ukrajine, tak máme vyrozprávané, aký máme názor. Vždy sme sa chceli vyjadriť tak, aby to pomohlo k niečomu. Chceme, aby išlo Slovensko správnym smerom na západ a žilo sa nám lepšie. Vždy nám na tom záležalo, aj keď nám to niekedy viac uškodilo, ako pomohlo. Chceme, aby bolo každému jasné, ako to s nami je. Chápeme, že to je niekedy ťažké, ale od nás sa nič nedozvedia za chrbtom od niekoho iného.“
Martin: „Je pre nás dôležité, aby sme mali v živote všeobecný prehľad. Veľa ľudí vám povie, že čo môžete vedieť, len hráte hokej. Ja sa o politické dianie zaujímam tak ako o hokej. Niekto mi povie, že môj život to neovplyvňuje, ale športovú kariéru máte veľmi krátku. Každý chce vychovávať deti na Slovensku, ktoré bude mať perspektívu.“
Po vašich výhradách k účasti hráčov z KHL v reprezentácii ste dostali kritiku len na sociálnych sieťach alebo vám niekto nadával aj naživo do očí?
Kristián: „Rozprával som sa aj s ľuďmi s iným názorom. Rešpektujem každý názor.“
Martin: „Aj keď to povedali, nebolo to také agresívne ako na sociálnych sieťach. To je obrovský rozdiel. Facebook vám dáva väčšie sebavedomie. Naživo vám to možno povedia, ale slušne.“
Kristián: „S tým súhlasím, mám podobnú skúsenosť.“
Mali ste obaja ponuky z Ruska. Prezraďte, o koľko boli vyššie ako vaše vtedajšie zárobky?
Martin: „Keď som bol v AHL, prišli ponuky po prvom aj druhom roku. Bolo to štvornásobne - päťnásobne viac, ako som zarábal na farme. Vnímal som však od začiatku ukrajinský konflikt. Rusi sa snažili roky predtým hybridnou vojnou rozhádať západ. Veď roky hovoria, ako chcú späť Sovietsky zväz, ukrajinská vojna je len vyústením situácie.“
Kristián: „Mne ponúkali aj viac ako päťnásobne. Ponúk prišlo veľa. Chceli ma presvedčiť, ale vždy som mal negatívny postoj. A to sa nezmenilo. Dva roky som hral s Red Bull Salzburg juniorskú MHL. Viem aj, aké je tam žiť. Mám zásady a môj názor nezmenia peniaze.“
V dvojrozhovore sa ďalej dočítate:
V čom pomohol Kristián Martinovi v boji o NHL.
Čím všetkým si prešli v ceste za úspechom.
Prečo mal Martin zakázané chodiť na zápasy Komety Brno.
Kedy Kristián vedel, že získajú titul.
Na čo sa môžu tešiť fanúšikovia smerom k olympiáde.
Prečo s nimi trénujú talenty z celého Slovenska?
Aké majú ciele s nastupujúcou generáciou hráčov.
Čo ich naučili mladí hráči a v čom sú lepší ako oni.
Ako a v čom im pomáhajú.
Ako vidia šance svojho tretieho brata Timura.
Je vidieť, že rodina je pre vás všetko. Spomenuli by sme situáciu, keď Kristiánovi nevyšiel boj o NHL, ale finančne ste pomohli Martinovi, aby neprestal bojovať na farme (Martinovi Pospíšilovi hrozil koniec kariéry po štvrtom a piatom otrase mozgu v kariére, pozn. red.). Ako si na tie momenty spomínate?
.