Švédske koruny sú vo Švédsku už pomerne veľká vzácnosť (zdroj: Foto: Shutterstock)
V prvý deň po príchode do Štokholmu som pri platení mal automaticky na jazyku tradičnú otázku: môžem kartou? Odpoveď bola zakaždým rovnaká s prídavným úsmevom navyše – musíš.
Po dvoch-troch dňoch som pochopil, že tu to funguje inak ako na Slovensku. Platobné terminály sú všade a za týždeň sme sa nestretli so situáciou, že musíme platiť hotovosťou.
Zatiaľ čo slovenská ekonomika zahltená konsolidáciou a transakčnou daňou núti rôzne skupiny podnikateľov obchádzať systém bezhotovostných platieb a vracia krajinu do doby cashu, vo Švédsku sú reálne peniaze, jemne povedané, prežitok.
Jeden príklad za všetky: pri vstupe do múzea vás síce s úsmevom privíta pani v dôchodkovom veku (podobne ako na Slovensku), ale nepredá vám lístok. Iba vás naviguje, na ktorom mieste sa nachádza terminál, kde si sám musíte kúpiť vstupenku. Ona je tam len na to, aby skontrolovala, či ste tak aj urobili.
Švédi sa už pár rokov hrdia titulom Prvá bezhotovostná krajina na svete aj preto, že človek túžiaci po platbe klasickými bankovkami je tak trochu podozrivý. Musíte splniť pár pravidiel, aby ste vôbec mohli zaplatiť v hotovosti.
Je to prevencia voči organizovaným zločinom a praniu špinavých peňazí. Na miestach, kde sa používajú bankovky alebo mince, je zákazník povinný vysvetliť, odkiaľ hotovosť pochádza. Ešte aj bezdomovci predávajúci charitatívne časopisy na ulici majú aplikácie, do ktorých zaznamenávajú platby za ne.
Keď sme sa včera večer na zastávke metra pýtali fanúšikov so zelenými šálmi po zápase futbalovej Allsvenskan medzi Hammarby a Siriusom, kedy naposledy pri platbe použili reálne bankovky, odpoveďou boli pokrčené plecia a tuhé premýšľanie.
Samozrejme, každá minca má dve strany (v tomto prípade doslova) a banky majú stále zo zákona nariadené, aby v prípade výpadku digitálnych platobných systémov povinne zabezpečili klientom prístup k finančnej hotovosti, čiže švédskym korunám. Veríme, že sa tak do konca majstrovstiev sveta v hokeji nestane.
