Prvý muž michalovskej hádzanej Tibor Mačuga (v hornom rade druhý zľava) sa takto tešil z majstrovského titulu a tretíkrát aj zo zisku všetkých troch domácich trofejí v sezóne 2015/2016. (zdroj: SITA)
MŠK Iuventa Michalovce je najúspešnejší slovenský ženský hádzanársky klub. Svoje postavenie si vydobyl v uplynulom štvrťstoročí, keď svojimi úspechmi preskočil aj známe hádzanárske bašty.
Všetky úspechy na domácej i medzinárodnej scéne dosiahol po vstupe spoločnosti Chemkostav do klubu.
Nebyť tejto výraznej - najmä finančnej - podpory zo strany stavebnej firmy, nemali by michalovské hádzanárky na konte 15 titulov majstra Slovenska, 14 triumfov v Slovenskom pohári, 11 prvenstiev v spoločnej slovensko-českej súťaži, jednu finálovú a dve semifinálové účasti v Európskom pohári.
Práve za spomenutou spoločnosťou a vzostupom hádzanej klubu na Zemplíne stojí Tibor Mačuga.
Bol jedným z jej spoluzakladateľov v septembri 1996, ale jeho spojenie s hádzanou prišlo začiatkom nového milénia, pričom prvé pytačky boli už o rok či dva skôr.
„Už vtedy som razil zásadu, že ak Chemkostav má do niečo ísť, tak to musí mať význam a zmysel. Nechceli sme sa angažovať do niečoho, kde by náš vklad neznamenal významnejší účinok. Rozhodli sme sa ešte počkať," zaspomínal si Mačuga v knihe s názvom Iuventa a podtitulom 20 rokov pod krídlami Chemkostavu od autora Jaroslava Čúrneho, ktorý v minulosti podrobne mapoval dianie v klube nielen ako novinár, ale neskôr aj ako športový riaditeľ.
„Do hádzanej sa v dobrom slova zmysle doslova zažral. Je to maximalista, ktorý chcel vždy vyhrávať. O hádzanej veľa premýšľal, viedli sme o nej veľa debát. Tvrdil, že sa rozhoduje v poslednej desaťminútovke a najkratšia cesta ku gólu vedie kolmo k bránke, preto má rád rýchlu a priamočiaru hru. Pamätám si, ako sa tešil, keď sme v roku 2012 v istom momente viedli tabuľky všetkých súťaží, v ktorých sme mali zastúpenie - od prípravky až po ženy.
Takisto ho tešilo, keď v roku 2013 získali tituly ženy, juniorky i staršie dorastenky, ako aj prvé historické triple v roku 2014, ktoré sme v ďalších troch rokoch zopakovali. Veľmi chcel, aby sme predstihli Šaľu v počte titulov a napokon to aj vyšlo a ako prví sme mali na konte dvojciferný počet slovenských ligových prvenstiev.
Vždy kládol dôraz na mládež a sledoval každý zápas. Väčšinou ich prežíval pokojne s kamennou tvárou. Je to človek, ktorý má hádzanú nadovšetko rád, investoval do nej veľmi veľa a vždy túžil dosiahnuť čo najviac. S príchodom jeho firmy sa situácia v klube zlepšila, hráčky mohli byť profesionálky, skvalitnili sa podmienky, možnosti regenerácie, pribudli sústredenia, turnaje so súpermi zvučných mien a účasť v európskych pohárových súťažiach.
Toto všetko bolo možné len vďaka hlavnému partnerovi, na ktorého pleciach ležalo gro podpory. Držím mu palce, nech ho láska k hádzanej neobchádza a je trpezlivý," povedal Čúrny.
Inšpirácia v snahe mladých hádzanárok
Ako sa stala stavebná spoločnosť stabilným partnerom klubu na dlhé roky až dodnes?
„Rozhodnutie podporovať šport nebol môj nápad. Vtedajší primátor Michaloviec Jozef Bobík prišiel s víziou, že každá väčšia firma v meste by si mala zobrať pod patronát niektorý šport. My sme sa rozhodli pre ženskú hádzanú a neoľutovali sme to," povedal pre náš denník Mačuga.
„Chodili sme hrávať z firmy futbal do haly a po nás mávali deti hádzanársky tréning. Musím sa priznať, že ich úsilie a chuť, tiež to, ako sa im venovali, na mňa zapôsobili. Až som si povedal, že hádzanárky nie sú až tak náročné na financie a dá sa s nimi v našich slovenských podmienkach dosiahnuť oveľa viac, než vo futbale či hokeji. Následne sme sa rozhodli, že pomôžeme ženám v hádzanej," priblížil toto obdobie v knihe.
Chemkostav definitívne vstúpil do ženskej hádzanej v roku 2001.
„Úprimne, na začiatku sme ani poriadne nevedeli, čo nás čaká, ale verili sme v úspech. Už v tretej sezóne po našom vstupe sme získali premiérový slovenský titul. Od sezóny 2002/2003 klub začal zbierať úspechy. Za 25 rokov si Iuventa vybojovala 15 titulov majstra SR. Z toho pohľadu môžeme byť spokojní," vraví 67-ročný stropkovský rodák.
Tibor Mačuga (vľavo) pri položení základného kameňa Chemkostav arény 10. 5. 2008, od októbra 2009 už slúži hádzanárkam michalovskej Iuventy. (zdroj: FOTO J. ČÚRNY)
V začiatkoch pôsobili v michalovskej hádzanej aj zástupcovia odevnej firmy Zekon.
„Prvé dva roky sme sa skôr priúčali a nazerali sme, ako sa hádzaná riadi a robí. Až keď postupne začali jednotliví sponzori vrátane Zekonu odpadávať, chopili sme sa toho my, aj keď sme nakoniec museli zmazať určité dlhy z predošlého obdobia.
Priznám sa, že najskôr ma zaskočili, aké veci sa vtedy na rokovaniach správnej rady riešili. Rôzne ženské problémy, vzťahy a kopec iných so športom nesúvisiacich vecí. Keď sme vstúpili do hádzanej, museli sme sa veľa vecí z nej naučiť, ale musím sa priznať, že som vtedy predpokladal, že naše pôsobenie bude na krátku dobu. Možno päť - šesť rokov,“ podotkol Tibor Mačuga, ktorý sa snažil utvárať adekvátne podmienky, ale nikdy nie bezhlavo.
„S jedlom však rastie chuť. Narastajúce úspechy nás navnaďovali do ďalšej práce. Ja som len dbal na to, aby sme s vidinou črtajúceho sa úspechu neroztočili špirálu a nezačali do klubu pumpovať príliš veľké prostriedky. Vždy som bol zástancom toho, že sa máme prikrývať takou perinou, na akú máme látku.“
V úvode figuroval hlavný podporovateľ aj v názve klubu ŠK Zekon - PSJ Chemkostav Michalovce. Bolo to však nepraktické a o premenovaní na Iuventu v roku 2003 po zisku prvého titulu rozhodla anketa v regionálnom denníku Korzár.
V čom vidí hlavný význam podpory? „Pre mňa osobne by dlhoročná podpora mala viesť k uzatvoreniu cyklu, pri ktorom si dokážeme vybudovať pevné štruktúry klubu tak, aby naše odchovankyne dokázali riadiť činnosť klubu a aby sme si vychovali trénerské tímy od prípraviek až po ženy. Teraz sme pri starších žiačkach... Dlhoročná podpora Iuventy prináša aj stabilitu, väčší záujem detí o tento šport, reklamu pre mesto a, samozrejme, divácky záujem."
Strojcovia úspechov hádzanárok Iuventy Michalovce: generálny riaditeľ hlavného partnera klubu Tibor Mačuga a do uplynulej sezóny kapitánka tímu Patrícia Wollingerová. (zdroj: FOTO J. ČÚRNY)
Podpora odhadom vyčíslená na desiatky miliónov
Iuventa sa stala na domácej scéne jednotkou, navyše si svoje meno spravila aj v Európe.
„Treba za tým vidieť náročnú prácu všetkých ľudí, ktorí v klube pôsobia. Do úvahy treba zobrať polohu Michaloviec, odkiaľ je všade v rámci česko-slovenského územia ďaleko. Naši súperi z MOL ligy sa často sťažujú, keď cestujú až do Michaloviec. V rámci európskych pohárov sme sa výraznejšie posunuli najmä v posledných troch rokoch. Teší nás to a prejavilo sa to aj na zvýšenom diváckom záujme."
Mačugova firma napriek pôvodným myšlienkam o pár rokoch je v hádzanej vyše dve desaťročia.
„Pokiaľ ide o podporu Iuventy, nedávame si dlhodobé ciele. Stále hovorím sezónu od sezóny, pokiaľ sa bude dariť Chemkostavu, tak aj podpora bude adekvátna. Keď sa nebude dariť firme, skončíme a odovzdáme štafetu niekomu, komu sa bude dariť a bude mať ochotu pokračovať. Nemám spočítané, koľko sme do hádzanej investovali. Odhadujem, že to boli desiatky miliónov eur."
Mnohokrát mal dôvod tešiť sa a oslavovať po úspechoch hádzanárok. Najväčší mal vlani pri úspešnom ťažení tímu Petra Kostku na európskej scéne.
„Radosť prežívam pri každom úspechu, či je to zisk titulu alebo Slovenského pohára. Asi najväčšiu radosť som mal pred rokom, keď sme v semifinále Európskeho pohára zdolali Benficu Lisabon a postúpili do finále. Finálová účasť v EP je naše doterajšie klubové maximum."
Pozoruhodné je, že Michalovce od roku 2003 až na výnimku zo sezóny 2017/2018 účinkovali každoročne v európskych pohárových súťažiach.
Blízko k veľkému úspechu boli už na jeseň roku 2006 v druhom kvalifikačnom kole Ligy majstrov proti ruskému Volgogradu, keď im tesne unikol postup do skupinovej fázy najprestížnejšej súťaže.
Vtip o 20 tituloch sa približuje
K víziám v súvislosti s Iuventou sa vyjadril opatrnejšie. „Vízie sú pekná vec, ale pri nich je dôležitá podpora a finančné zabezpečenie. Pred niekoľkými rokmi sme v Iuvente spustili program hádzanárskej akadémie pre mladšie a staršie dorastenky.
Tento náš program pracuje bez podpory štátu - ministerstva, SZH a VÚC. Je to smutné konštatovanie, ale veríme, že sa to podarí udržať. Prvé hráčky z našej akadémie prichádzajú do ženského družstva od novej sezóny. Sedem dievčat bude zapojených do tréningového procesu žien. Pekný výsledok našich mládežníckych trénerov. A moja túžba v hádzanej? V minulosti som vtipkoval pri takejto otázke, že 20 titulov a dosť..."
