Vľavo Marián Póša, vpravo Alessandro Spadaro. Slovensku v sobotu večer fandil tradičný bubeník i fanúšik z Talianska. (zdroj: Mojmír Staško)
Dvadsaťjednotka pod vedením Jaroslava Kentoša si získala srdcia a sympatie fanúšikov výkonom v prvom zápase, fanúšikovia jej chceli pomôcť v druhom. Do Trnavy dorazili z rôznych kútov Slovenska. Zo Spiša, z Oravy, zo Záhoria…
Tí, ktorí boli v Trnave prvýkrát, si zvedavo cez brány a priezory pri turniketoch obzerali trávnik. Atrakcie a súťaže od sponzorov boli tiež lákavé. Tatkovia zas riešili, kde si ešte dať pivo. Pri tradičných podnikoch v okolí City arény pribudli mobilné „pípy“.
Ceny nelietali hore, to kvitovali všetci, ktorí si dali zlatistý mok, pretože 2,70 eura či tri eurá boli akceptovateľné. Na samotnom štadióne stojí pivo štyri eurá, ďalšie tri sú za zálohovaný plastový pohár s motívom ME, ktorý si však návštevníci často nechávajú ako suvenír.
Kým tatovia „riešili“ pivo, ich ratolesti si na líca nechali vymaľovať slovenský znak či naše farby. Záujem je veľký, však? – opýtali sme sa dievčiny s farbami a štetcami.
„Tak, za dužo,“ odpovedala nám. Bola to Poľka. ME hráčov do 21 rokov nie sú len o rôznych tímoch na ihrisku.
Z tejto sympatickej maliarky sa vykľula Poľka. (zdroj: Mojmír Staško)
Čo tu hrá zas Ajax?
V Trnave sa v sobotu miešalo niekoľko akcií. Trnavská brána, čo je veľké folklórne podujatie. Potom Trnavská 13, tradičný pivný pochod pri ktorom prejdete spomínaný počet podnikov. Nie je podmienkou, že v každom musíte stiahnuť pivo, ale skúsení pivári si ju dávajú. Každý rok sa mení farba trička pre účastníkov.
V tomto roku bolo biele so širokým červeným pruhom a la Ajax Amsterdam. Účastníkov bolo asi tri tisíc a takýto počet spomínaných tričiek v uliciach Trnavy už budil dojem. A v niekom aj spomienky. „Veď takto sa tu premávali fanúšikovia Ajaxu pred päťdesiatimi rokmi,“ spomenul si na rok 1969 a legendárne semifinále Európskeho pohára majstrov starší pán.
V tomto prípade sa maľovala talianska vlajočka. (zdroj: Mojmír Staško)
Cez kontrolu aj bubon
Pred vstupom na západnú tribúnu sme zahliadli členov Oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. S esbeeskou riešili, ako preniesť na štadión veľkorozmerné vlajky. „Najprv pôjdeš ty, potom ti to popodávame,“ dirigoval ostatných klubový šéf Roman Táborský.
Marián Póša zatiaľ riešil, ako bude kontrolovaný bubon. Prehliadky na európskom šampionáte sú prísne. Pri vstupoch sa hromadia fľaše s vodou, dnu nesmú, stewardi si preklepnú vašu batožinu. Aj bubon…
Pri Mariánovi Póšovi sme stretli aj osobu, pri ktorej fandení sme práve kvôli obsadeniu zápasu sme trochu zaváhali. Alesasandro Spadaro je Talian. Ale netají sa tým, že fandí slovenskému futbalu a Slovensku.
Ako to však bude v tomto zápase? „Vyhráme, som o tom presvedčený,“ povedal nám Alessandro. „Myslím Slovensko… Vyhráme,“ upresnil s úsmevom mladý Talian. Čistokrvný, obaja rodičia sú Taliani. Žiaden polovičný slovenský pôvod, ktorý by vysvetľoval náklonnosť k našim farbám.
Talian, ktorý fandil nám
Alessandro je určite unikát, pretože nájsť niekoho z futbalovej krajiny, ktorý sa srdcom primkne k futbalovo omnoho menšej, si takú charakteristiku zaslúži. „U mňa to začal Marek Hamšík. Začal som fandiť jemu, cez neho Slovensku. Pozrite sa. Aj v Reggio Emilia na jeseň 2014 som fandil Slovensku. Ukazovali ma aj v talianskej televízii,“ zväčšil nám Alessandro fotografiu na displeji svojho mobilu, na ktorej bol za slovenskou vlajkou.
V Reggio Emilia sa hral odvetný zápas baráže na ME hráčov do 21 rokov v Česku. V prvom zápase v Zlatých Moravciach sa zrodila remíza 1:1, v odvete vyhralo Taliansko nad tímom Ivana Galáda 2:1.
Škótski rozhodcovia obrali náš tím o jasný pokutový kop, Slováci dohrávali s deviatimi bez prísne vylúčených Ondreja Dudu a Adama Zreľáka. Ešte aj Ivan Galád bol vtedy vykázaný z lavičky. „Na tejto fotografii akurát kričím, keď nám vylúčili Zreľáka,“ pokračoval sympatický Talian a zdupľoval, že vyhráme.
Slovenské fanúšičky. (zdroj: TASR)
Silné decibely
V to verili takmer všetci, s ktorými sme sa bavili. Naša dvadsaťjednotka sa na ich podporu mohla spoľahnúť. Keď moderátor Slavo Jurko vyzval viac ako 15 tisíc fanúšikov, aby si tradične zmerali hlasivky, zahučali na meraných 121 decibelov. Škoda, že sa nemeralo, keď takmer po hodine hry Leo Sauer tesne minul center brata Mária alebo v závere zápasu, keď to pred bránkou Desplanchesa vrelo...
Fanklub na štadión dostal všetko, čo niesol. Vlajka so slovenským znakom pri štátnej hymne takmer zakryla jeden sektor. Marián Póša išiel celý zápas v rytme a bez oddychu.
„My chceme gól, my chceme gól,“ sprevádzali jeho rytmus plné tribúny štadióna. Cesare Casadei ich síce na chvíľu schladil, ale inak tribúny hučali celý zápas. Škoda, že sa nedočkali iného výsledku.
