Tomáš Suslov a Dominik Hollý sa tešia z vyrovnávajúceho gólu na 2:2. (zdroj: TASR)
Mohli by sme lamentovať nad tým, že slovenský národný tím do 21 rokov neudržal nerozhodný stav 2:2 a v poslednej minúte riadneho hracieho času inkasoval gól po rohovom kope.
Mohli. Ale prečo by sme to robili?
Iste, stále platí, že konečný výsledok je vo futbale rozhodujúci. Prehra 2:3 však nie je tá najdôležitejšia správa, ktorú nám poskytol otvárací zápas šampionátu.
Najneskôr od stredy už všetci vedia, že naša reprezentácia je plná nezlomných mladíkov, ktorí sa nevzdávajú za žiadnych okolností.
Ani vtedy, ak favorizovaný súper zvládne bezchybne úvod duelu a rýchlo sa dostane do dvojgólového vedenia.
Ani vtedy, ak ten druhý gól je priamy dôsledok nepochopiteľnej pasivity celého kolektívu. Toto bol moment, ktorý mohol Slovákov zlomiť. Lenže nezlomil.
Zverenci trénera Kentoša dali hlavy hore a do Španielov sa pustili všetkými silami. Tak často kritizovaný Suslov bol presvedčivý v osobných súbojoch, na ihrisku nebol nikto, kto by ich vyhral viac.
Rigo zas potvrdil, že v strede poľa nie je vec, ktorú by nedokázal. Obert bol konštruktívny a Leo Sauer nápaditý.
Všetci výraznou mierou prispeli k tomu, že zo zdanlivo strateného zápasu bol zrazu zápas vyrovnaný.
Nikto však nemal na návrate väčšiu zásluhu ako Marcelli, ktorý v špeciálnom zápase na domovskom štadióne predviedol špeciálny výkon.
To, čo ukázal pred gólom na 1:2, nie je v poriadku, pretože 20-roční futbalisti by takéto veci ešte nemali ovládať.
Vyhratý osobný súboj, pád na trávnik, rýchlo späť na nohy, tanček s loptou a potom v správnej chvíli prihrávka na nabiehajúceho strelca.
Fantázia!
Vieme, že prehra 2:3 je nepríjemná. Je. Veľmi. No ak ste zápas proti Španielsku sledovali s otvorenými očami, potom uznáte, že naši v skutočnosti uspeli.
Favorita na zlato totiž dostali do bodu, v ktorom sa začal strachovať o víťazstvo.
A teraz ruku na srdce. Chcete povedať, že ste toto čakali?
