Tréning slovenského národného tímu do 21 rokov v rakúskom Windischgarstene. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Radšej o tri hodiny skôr ako o minútu neskôr. William Shakespeare, Veselé panie z Windsoru. Nech už mám dohodnuté akékoľvek stretnutie, vždy si na túto vetu spomeniem. Dnešný deň nie je výnimka.
Do navigácie však nezadávame Windsor, ale Windischgarsten. Táto rakúska obec je totiž od utorka domov slovenského národného tímu do 21 rokov, ktorý sa pripravuje na blížiaci sa európsky šampionát.
Slovenskí mladíci vo Windischgarstene. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Pokoj v Alpách
Naši reprezentanti odišli do Álp preto, aby tu mali pokoj a nikto ich nevyrušoval. Na štvrtkové popoludnie je ale vopred naplánovaný mediálny termín, a tak v Bratislave nasadáme do auta a vydávame sa na cestu.
Chcelo by to nejakú dobrú hudbu. V posledných mesiacoch som sa šialene namotal na 58G, jihlavskú rapovú skupinu, ktorej frontmanom je známy český futbalista Tomáš Kučera.
No je tu problém. Za volantom sedí náš fotograf Jano Koller, neoblomný fanúšik jazzu. Niekedy mu už musím povedať, ako mi tá jeho muzika lezie na nervy. No nie dnes.
Dnes od neho potrebujem, aby nás v poriadku doviezol tam aj naspäť a okrem toho spravil niekoľko pekných záberov.
Je to tu nádherné. Máme tu výbornú stravu a ihriská sú krásne.“
Český hip-hop si nechám pre seba. Do uší si vložím slúchadlá a onedlho mi chlapci z 58G položia otázku: „Můj team je silnej jak City, my jsme teď tady, kde jsi ty?“
No kde by som bol? Sedím v aute a premýšľam nad tým, čo nás asi tak čaká vo Windischgarstene.
Nie je dnes náhodou nejaký sviatok?
Sme tu! Windischgarsten je presne taký, ako mi ho opisovali kolegovia, ktorí tu už v minulosti boli. Typická rakúska obec obkolesená majestátnymi horami. Jedným slovom nádhera.
Niečo však nie je v poriadku. Kde sú ľudia? Sem-tam síce zbadáte na ulici človeka, ale zatiaľ z toho mám taký pocit, ako keby som práve prišiel do mesta duchov. Keď zbadám zatvorený supermarket, napadne mi jediné.
„Nie je dnes náhodou nejaký sviatok?“ spýtam sa mojich kolegov. „Nanebovstúpenie Pána,“ odvetí mi v sekunde Peťo Rapoš sediaci na zadnom sedadle.
Ahaaa, čiže predsa. Zatiaľ čo u nás na Slovensku je to cirkevný sviatok, tu v Rakúsku ide o štátny sviatok. Christi Himmelfahrt, tak to nazývajú miestni.
Zatvorené potraviny pre mňa znamenajú jediné: s čerstvým ovocím, ktoré som si tu plánoval nakúpiť, sa môžem rozlúčiť. Dátum 29. máj si okamžite vkladám do pamäti, nabudúce už budem vedieť.
Našťastie, na bedákanie nemám veľa času, pretože pred nami už vidím cieľ našej cesty. Dilly - Das Nationalpark Resort je názov 4-hviezdičkového hotela, v ktorom sa ubytovala slovenská dvadsaťjednotka.
O tom, ako si tu naši chlapci nažívajú, nám do konferenčnej miestnosti hotela prichádza porozprávať trojica Adam Obert, Tomáš Suslov a Dominik Hollý.
Hotel Dilly, v ktorom bývajú slovenskí reprezentanti. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Na dážď zvyknutý z Jablonca
Ako prvého si k mikrofónu berieme Dominika Hollého, ktorý spolu so svojimi spoluhráčmi pricestoval do Rakúska preto, aby zabudol na všetko ostatné a sústredil sa výhradne na futbal. Taký bol pôvodný plán.
Deň po príjazde sa však Hollý z českých médií dozvedel, že Miroslav Pelta, majiteľ klubu FK Jablonec, v ktorom mladý Slovák pôsobí, pôjde na päť a pol roka do väzenia za manipulovanie so športovými dotáciami.
Viem, že ak by som bol v pozícii hráča, o podobných veciach by som nemal chuť sa rozprávať.
Ako novinár sa ho však musím spýtať na túto aktuálnu tému. „Keď som to zistil, bol to pre mňa menší šok,“ priznal 21-ročný futbalista a následne doplnil: „Podľa mňa pôjde klub ďalej, ale uvidíme, ako to bude. Máme totiž skvelý tím a trénerov.“
Dobre, to stačí, s negatívnymi vecami končím. Aj tak ma viac zaujíma to, aký dojem spravil Windischgarsten na nášho reprezentanta. „Je to tu naozaj nádherné. Máme tu výbornú stravu a ihriská sú krásne. Celkovo sú tie podmienky super,“ pochvaľuje si Hollý.
A čo počasie? Keď sme sa cestovali naprieč Rakúskom, raz bolo pekne, raz zas husto lialo. „Ja som na dážď zvyknutý z Jablonca, tam vyjde slniečko len málokedy,“ utrúsi ofenzívny stredopoliar a schuti sa zasmeje.
Na záver mu ešte kladiem otázku, s kým je na izbe. Robím tak aj napriek tomu, že odpoveď tuším.
„S Arturom Gajdošom. A ako trávime voľný čas? Na izbe máme playko, takže si zahráme. K tomu pridáme stolný tenis a hlavne veľa oddychujeme,“ prezrádza Dominik Hollý.
Windischgarsten (zdroj: Šport/Jano Koller)
Nebudeme vyrušovať a odchádzame
Po mediálnom termíne sa presunieme na tréningovú plochu, ktorá je od hotela vzdialená približne päť minút autom. Klasický otvorený tréning so svojimi pravidlami. Môžeme sledovať 15 minút, no potom sa musíme pobrať.
Kouč Jaroslav Kentoš a jeho asistenti pripravili cvičenia, pri ktorých naši reprezentanti rozhýbu nielen svoje telo, ale aj myseľ.
Nálada na tréningu je výborná. Mladí Slováci naplno zarezávajú, ale na tvárach majú úsmevy. Užívajú si každý moment.
A tak je to správne. Pre niektorých je toto možno posledný reprezentačný zraz v kariére. Vo futbale nikdy nevieš. Teraz však nikto nemyslí na to, čo prinesie budúcnosť.
Slovenskí mladíci vo Windischgarstene. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Všetku pozornosť púta európsky šampionát, ktorý odštartuje už 11. júna stretnutím proti veľmi silným Španielom.
Aby sa im naši vyrovnali, musia teraz čo najlepšie trénovať. Nebudeme ich preto vyrušovať a odchádzame.
Vo Windischgarstene sme síce strávili len niekoľko hodín, ale boli to intenzívne hodiny. Zároveň skvelý zážitok.
Spolu s kolegom Peťom Rapošom píšeme posledné riadky a odosielame ich do Bratislavy. My sa do nej vrátime až o niekoľko hodín neskôr.
Poriadne mi vyhladlo. Cestou späť si v tunajších potravinách kúpim zopár banánov. Vlastne nekúpim. Znova som totiž zabudol na Christi Himmelfahrt. Snáď naposledy.
