Milan Dimun (zdroj: FCKOSICE.SK)
Pred deviatimi rokmi opustil ešte vtedajšie FC VSS Košice a zamieril do poľskej Cracovie Krakov. MILAN DIMUN je opäť doma. V lete prestúpil z Dunajskej Stredy do nástupníckeho klubu FC Košice, kde sa od neho očakáva líderstvo. Pri tejto príležitosti si 28-ročný futbalový stredopoliar našiel čas na rozhovor pre denník Šport.
Aké je to byť dlhej dobe doma?
„Asi ako pre každého. Doma je doma. Je to skvelý pocit, veď nie nadarmo sa hovorí: Všade dobre, doma najlepšie. Cítim sa super. Vždy som sa chcel vrátiť do Košíc a teraz prišiel ten čas. Verím, že to bol dobrý krok a že budeme spoločne úspešní. Dôležité je, aby sa darilo klubu.“
Keď ste v lete 2016 Košice opúšťali, bol to ešte iný klub FC VSS, ktorý sa rozpadol. Verili ste počas rokov pôsobenia v Cracovii a Dunajskej Strede, že sa určite budete mať kam vrátiť?
„Veril som, že sa Košice vrátia na futbalovú mapu. Veď sú druhé najväčšie mesto, zaslúžia si účasť v Niké lige a minimálne taký etablovaný klub medzi slovenskou elitou, ako je súčasný FC. Takže áno, veril som, že najvyššia súťaž nebude dlho bez Košíc a že raz budem mať príležitosť vrátiť sa do prostredia, ktorému nechýba silné zázemie.
Teším sa, že som sa nemýlil a tiež z toho, ako náš klub vyzerá. Samozrejme, stále je tu priestor na zlepšenie. Sme vo vývoji a verím, že sa môžeme z roka na rok zlepšovať. Tiež, že budem v tomto procese aj ja nápomocný.“
Športový riaditeľ Marek Sapara sa vyjadril, že od vás očakáva líderstvo. Čo na to hovoríte?
„Uvidíme. Líderstvo nefunguje tak, že niekto niečo povie a v duchu toho to aj funguje. Líderstvo treba najskôr ukázať na ihrisku a potom v šatni. V prvom rade verím, že dokážem Košiciam pomôcť naplniť očakávania klubu a že spolu dosiahneme úspechy.“
Milan Dimun v drese DAC (vľavo) v súboji s Martinom Bukatom z trnavského Spartaka, v apríli 2023. (zdroj: TASR)
V piatkovom prípravnom stretnutí proti Újpestu (0:1) ste nehrali. Prečo?
„Mám menší problém s pätou, ale nie je to nič vážne. Verím, že už v najbližšom zápase budem trénerom k dispozícii a do začiatku sezóny stopercentne pripravený.“
V systéme trénera Romana Skuhravého sa vidíte skôr ako stopér alebo stredopoliar?
„Som univerzálny typ hráča, takže nemám problém so žiadnou pozíciou. Uvidíme, kde ma bude tréner potrebovať, podľa toho sa nachystám. Na každom poste sa pokúsim odviesť čo najlepší výkon a pomôcť mužstvu.“
Keď ste sa lúčili v lete s Dunajskou Stredou, už ste vedeli, kam pôjdu vaše kroky?
„Viac-menej áno. V rokovaniach som bol približne od prelomu marca a apríla. Na 99 percent bolo jasné, kam povedú moje kroky.“
Existovala šanca, že by sa Dunajská Streda stretla práve s Košicami vo finále play-off o poslednú miestenku do Európy. Aké by to bolo snažiť sa vybojovať Konferenčnú ligu pre klub, v ktorom pôsobíte, na úkor toho, kde pôsobiť budete?
„Bol by to pre mňa šialený zápas a šialený pocit. Komunikoval som o tom s trénerom Branislavom Fodrekom, aby sme našli pre všetky strany prijateľné riešenie a najmä, aby sme sa vyhli kontroverznej situácii.
Boli sme ústne dohodnutí, čo by nasledovalo. Napokon Podbrezová v semifinále play-off vyradila Košice a mňa tento problém obišiel. Nemusel som si lámať hlavu, čo teraz.“
Nastúpili by ste?
„Zrejme by sme sa dohodli na tom, že nebudem hrať, aby nevznikli žiadne pochybnosti. Ale ťažko povedať, čo by bolo keby… Nikdy neviete, aká situácia by vyvstala.“
120
zápasov v Niké lige odohral Milan Dimun, strelil v nich šesť gólov.
Aby tých paradoxov nebolo málo, dnes existuje scenár, že si v Európe zahráte s Košicami práve na úkor Dunajskej Stredy.
„Je to šialená situácia. Sledujem to, ale nemám na vývoj žiadny vplyv, ani nikto z chlapcov v kabíne. Takže, uvidíme, ako to dopadne. Ešte môže prísť k množstvu zvratov. Nechcem sa dopredu tešiť na to, že ma čakajú európske zápasy.
Počkám si na konečný verdikt. Samozrejme, bolo by skvelé, ak by som si s Košicami zahral v kvalifikácii Konferenčnej ligy. Všetko je v živote tak, ako má byť. Uvidíme, čo napokon bude reálne.“
Máte pocit, že teoretická šanca štartovať v pohárovej Európe prebudila košickú kabínu?
„Potenciálna účasť v Konferenčnej lige predstavuje motiváciu navyše. Poslúžilo nám to ako nový impulz. Do novej sezóny vstúpime s cieľom vybojovať si miestenku do Európy a ak by sme si v nej zahrali už teraz, bola by to pre nás skvelá skúsenosť, respektíve nečakaný bonus. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie a potom budeme riešiť, čo ďalej.“
Nechcem sa dopredu tešiť na to, že ma čakajú európske zápasy.“
Všetky štyri prípravné stretnutia ste prehrali, v posledných troch ste dokonca ani neskórovali. Je košické mužstvo pripravené na takú náročnú výzvu?
„Momentálne sme v prípravnom období, tréningy sú ťažké. Nepozeráme sa primárne na výsledky, i keď sú dôležité. Chceme si budovať víťaznú mentalitu.
Snažíme sa v každom zápase bez ohľadu na únavu vyhrať. Musíme však rešpektovať aj silu súperov. Každý zápas je pre nás dobrá skúsenosť. Verím, že nám všetky pomohli v raste.
Trápime sa trochu vo finálnej fáze, ale ešte je tu priestor na to, aby sme sa počas dvoch nasledujúcich týždňov zlepšili a na ligu boli dobre pripravení.“
V Košiciach ste podpísali zmluvu na tri roky. Aké sú vaše dlhodobé i krátkodobé ciele na novej adrese?
„S ľuďmi z vedenia Košíc sme debatovali o tom, že sa chceme predrať na európsku scénu. Bol by to pekný úspech pre tento stále mladý klub. Samozrejme, chceme pravidelne zápoliť v prvej šestke a stále rásť, respektíve zlepšovať sa.
Ja osobne sa vraciam do Košíc s tým, že už nie som úplne najmladší, chcem teda pomôcť mužstvu. Som doma, rád by som sa tu usadil, možno si aj založil rodinu. Cítim, že som na správnej adrese. Verím trénerovi Romanovi Skuhravému v tom zmysle, že ma dokáže aj vo veku 28 rokov futbalovo zlepšiť.
Dnes to beriem tak, že chcem pôsobiť v Košiciach dlhšie, ale človek nikdy nevie. Možno mi angažmán v FC pomôže posunúť sa ešte o level vyššie.“
