Tréner Pavol Máťuš (vpravo) privítal svojich slávnych odchovancov v decembri minulého roka na pôde račianskeho klubu a obdaroval ich pamätnými dresmi. (zdroj: FK Rača)
Majstrovstvá Európy do 21 rokov štartujú už 11. júna. Dá sa očakávať, že ťahúni slovenského družstva na domácom turnaji budú bratia Mário a Leo Sauerovci.
Prvý prestúpil nedávno do francúzskeho Toulouse, druhý patrí Feyenoordu Rotterdam, ale naposledy hosťoval v NAC Breda. Spolu začínali v FK Rača.
Zaspomínali sme si na začiatky úspešnej bratskej dvojice s ich „objaviteľom“, trénera račianskeho družstva do 13 rokov PAVLOM MÁŤUŠOM.
Ako si spomínate na futbalové začiatky bratov Sauerovcov?
„V spolupráci s Občianske združenie Klub priateľov futbalu Kengura sme otvárali prípravky. Bratia Sauerovci vzišli z nášho prvého náboru. Ak sa nemýlim, bolo to v roku 2011. Nábor sa uskutočnil v školskej telocvični. Sedelo v nej veľa detí s rodičmi a ja som mal obrovskú trému. Aby toho nebolo málo, nefungoval mikrofón… Ani neviem, čo som hovoril a či ma bolo počuť.
Prvý človek, na ktorého som sa obrátil s otázkou, či bol môj prejav zrozumiteľný, bol práve Július Sauer, otec Mária a Lea. Prvé deti, ktoré ku mne dobehli pre prihlášky, boli práve oni. Dodnes tie prihlášky mám. Zobrali sme ich do prípravky, trénoval som ich asi pol roka, dokopy som mal štyridsať detí. Z nich sme následne robili výber a ich dvoch sme posunuli vyššie okamžite. Neskôr ich viedol Milan Adámek a ďalší tréneri, až kým neodišli do Slovana Bratislava.“
Od začiatku ste cítili, že sú Sauerovci veľmi talentovaní?
„Áno. Sú veci, na ktoré dodnes nezabudnem. S deťmi pracujem roky a napríklad veľmi dobre viem, aké náročné je naučiť ich spracovať loptu a koľko to trvá, kým to má nejakú úroveň. Zrazu vidím Lea, ako si vyhodí loptu, pozerám sa ako blázon, že si ju perfektne prebral na prvý šup. Príkladná koordinácia, skvelý cit a lopta na zemi!
Hovorím si, že to nie je možné, ako je už v útlom veku skvele technicky vybavený, veď toto niektorých pilujem do dvanástich rokov! Mário bol zase dravec, strelec a srdciar. Keď sme prehrávali, vždy nás dokázal strhnúť.“
Vedel som, že majú talent, stále som ich sledoval.“
Prišlo vám už vtedy na um, že z nich vyrastú reprezentanti?
„Som obyčajný tréner, nepôsobím v žiadnej akadémii, takto som vôbec neuvažoval… Ale vedel som, že majú talent, stále som ich sledoval. Spomínam si, keď sa Máriovi začalo veľmi dariť v doraste Žiliny a vzhľadom na to, že mal potrebné parametre, posunuli ho do druholigového béčka. O Leovi sa vtedy vôbec nehovorilo. Ja som sa vyslovil, že ešte budeme o ňom počuť a mal som pravdu.“
Aj dnes cítite, že to v kariére dotiahne Leo ďalej?
„Ťažko povedať. Leo bol vždy technickejší a myslel som si, že bude hrávať ako stredopoliar. Dnes nastupuje v útoku, kde som skôr očakával Mária ako rodeného strelca, ktorý zase nastupuje v strede poľa. Futbal sa mení a ťažko povedať, ako sa budú chlapci vyvíjať. Verím, že obaja to dotiahnu ďaleko.
Nezabúdajme, že cesta futbalistu je vždy aj kľukatá. Prichádzajú zranenia, rôzni tréneri, osobné problémy… Prajem im obom rovnako. Prepáčte, slzy sa mi tlačia do očí… Som naozaj obyčajný tréner a práve mne sa podarilo byť pri vývoji takýchto skvelých chlapcov?“
Máte slzy v očiach, a tak sa už len na záver opýtame, či sa na nich pôjdete pozrieť na Tehelné pole počas Eura, na ktorom nastúpia bok po boku.
„Samozrejme! Viete, vo futbale hrá veľký vplyv aj náhoda. Za roky trénerskej práce vám prejde rukami veľa detí a vy musíte mať aj šťastie, aby ste dostali do tímu takto talentovaných chlapcov. Som naozaj hrdý a šťastný, že sa na nich môžem pozerať víkend čo víkend v televízii. Ozaj, viete, za koľko sme ich predali?“
No dajte…
„Do Slovana sme ich oboch posunuli v balíku ešte s jedným mládežníckym reprezentantom a dostali sme za nich 99 eur. Čiže 33 za každého! Také boli vtedy tabuľkové hodnoty.“
