Najdlhšie obdobia sucha Talianov na Tour de France sa skončilo. Od roku 2019 a triumfu Vincenza Nibaliho vo Val Thorens nevyhrali talianski cyklisti etapu na najslávnejších pretekoch.
Prišla však ôsma etapa 112. edície a v jej závere zdvihnuté ruky šprintérskeho špecialistu Jonathana Milana.

Na 114. pokus
Francúzski organizátori sa tak trochu pohrali s číslami. Stotrinásť etáp čakali Taliani na víťazstvo, čo je číslo tiesňového volania v Taliansku.
Na stoštrnásty súťažný deň to teda konečne prišlo. Rýchly a zároveň vysoký muž tímu Lidl-Trek v závere predviedol svoju hrubú solu a o jeden a pol dĺžky bicykla zdolal Belgičana v službách Visma / Lease a Bike Wouta van Aerta.
Tretí skončil Austrálčan Kaden Groves zo stajne Alpecin-Deceuninck, ktorému rozbehol šprint holandský motor Mathieu van der Poel.
„Konečne na tretí pokus to vyšlo a veľmi sa z toho teším. Už si aj ja môžem povedať, že som vyhral etapu na Tour de France. V tíme sa nám bude ľahšie dýchať,“ vyhlásil Milan v prvej televíznej reakcii na Eurosporte.
K štyrom víťazným etapám na Giro d´Italia pridal prvý triumf na Tour de France.
Kombinuje dráhu s cestou
Milan je aj skvelý dráhový cyklista. Z tímových, resp. individuálnych stíhacích pretekov má zlaté medaily z olympijských hier, majstrovstiev sveta aj majstrovstiev Európy.
„Čakal som na správny moment a vyrazil. Je to dielo celého tímu, čo je skvelý pocit. Zajtra by sme to mohli zopakovať, lebo nás čaká ďalšia šprintérska etapa,“ dodal Milan na webe Tour de France.
Dvadsaťštyriročný Talian má veľký dôvod na radosť. Do etapy nastúpil v zelenom drese lídra bodovacej súťaže, ktorý však mal iba požičaný od Tadeja Pogačara jazdiaceho v najcennejšom žltom.
Teraz mu už patrí právom, keďže vyhral aj šprintérsku prémiu a na čele má náskok 36 bodov pred Slovincom a 68 pred Eritrejčanom Biniamom Girmayom.
„Moja radosť je znásobená, že som dosiahol v etape maximálny počet bodov. Zelený dres je pre mňa tiež veľmi dôležitý,“ dodal Milan.
Jedna z profilovo najľahších etáp v aktuálnom ročníku Tour de France štartovala v Saint Méen Le Grand a po 171 km vrcholila v Lavale. Cyklisti mali na trase iba jednu vrchársku prémiu štvrtej kategórie a nastúpali len 1257 výškových metrov.
Dvojica Francúzov v úniku
Dlho to vyzeralo, že sa neujme žiadny únik, ale 80 km pred cieľom „kopli do vrtule“ Francúzi z tímu Total Energies Mathieu Burgauedeau a Matteo Vercher, a hoci si neutvorili pompézny náskok, ich časovka dvojíc vydržala takmer 70 km.
Až 9 km pred cieľom pelotón zhltol Burgauedeaua, Vercher to vzdal približne o 5 km skôr. Obaja odvážni Francúzi získali cenu pre najbojovnejšieho pretekára etapy. To, že ju získala dvojica cyklistov, sa stalo iba po štvrtý raz v histórii.

Vcelku bezpečne na 42. mieste došiel do cieľa Tadej Pogačar (Tím SAE) v drese lídra pretekov. „Bola to oveľa uvoľnenejšia etapa ako tie predchádzajúce. Prial by som si viac rovných ciest, keďže sme prechádzali toľkými dedinami, a preto boli preteky niekedy hektické a stresujúce. Celkovo sme však podali uspokojivý výkon,“ skonštatoval Pogačar.
Almeida je pravý bojovník
Jeho dvorný domestik Joao Almeida sa rozhodol, že bude pokračovať v pretekoch aj so zlomeným rebrom. Do cieľa prišiel až na 168. mieste s odstupom 6:42 min za víťazom, ale pokračuje v pretekoch.
„Je to pravý bojovník. Najmä pri zrýchleniach a nerovnostiach na trati musel trpieť. Má v sebe ducha pravého šampióna,“ pochválil Pogačar Almeidu.

„Jasné, že ma to bolí a to aj vtedy, keď sa len zdvihnem zo sedla. Niečo však musím na týchto pretekoch obetovať, lebo tím ma potrebuje. Verím, že to vydržím čo najdlhšie,“ zhodnotil 26-ročný Portugalčan.
Nedeľňajšia 9. etapa na Tour de France z Chinonu do Chateaurouxu je ešte rovinatejšia ako tá sobotňajšia. Meria 174 km a vrchársku prémiu by sme na jej trase márne hľadali. Záverečný hromadný šprint do cieľa je takmer zaručený.