Patrik Koči, nový generálny manažér hokejistov Nových Zámkov. (zdroj: Štefan Mácsadi)
Patrik Koči sa vo veku 27 rokov stal novým generálnym manažérom hokejových Nových Zámkov. Vyštudovaný novinár a bývalý externý redaktor nášho denníka si klube prešiel viacerými pozíciami. Teraz chce klubu priniesť stabilitu a pomôcť mu vrátiť sa medzi elitu.
Generálnym manažérom sa stávate už ako 27-ročný. Ako sa to celé zrodilo?
„Som síce mladý, no čo sa týka hokejových skúseností, nebudem patriť medzi najmladších v lige, keďže pri hokeji som od pätnástich rokov.
Po konci Imreho Valáška bol pozíciou generálneho manažéra poverený Erik Čaládi, ktorý však medzičasom dostal ponuku zo zahraničia.
Následne pozíciu ponúkol pán Sucharda mne. Klub je dôležitou súčasťou môjho života, takže ma to veľmi potešilo, no zároveň som nespal asi týždeň, keďže som vedel, čo všetko to obnáša.“
Vráťme sa k vašim začiatkom. Vyštudovali ste žurnalistiku. Kadiaľ viedla vaša cesta do klubu?
„Na začiatku som sa dostal do komunity ľudí, ktorí rozbiehali jeden hokejový portál. Pomáhal som im s článkami, rozhovormi a webom.
Popritom som komentoval zápasy online. V rámci toho som sa dostal ku komentovaniu zápasov Nových Zámkov. Vtedy som dostal ponuku spravovať klubový web.“
Patrik Koči. (zdroj: Štefan Mácsadi)
Nejaký čas ste pôsobili aj ako externý redaktor v Denníku Šport. Ako si na toto obdobie spomínate?
„Začínal som s pozápasovými článkami. Pamätám si, že noci po zápase boli vždy náročné. Spätná väzba je vždy super, no pre mladého človeka je stresujúce myslieť na to, čo som mohol urobiť inak a čo mi bude vytknuté.
Pamätám si, že môj prvý väčší rozhovor bol s Matejom Paulovičom, ktorý momentálne pôsobí v Nitre. Ten sa dostal aj na titulku, ktorú má moja mama odloženú dodnes.
Bola to super skúsenosť. Som vďačný všetkým, ktorí mi v denníku dávali spätnú väzbu a posunuli ma.“
V novozámockom klube ste si prešli viacerými pozíciami. Aká bola vaša cesta na tú súčasnú?
„Začínal som ako správca webu, kde som nahadzoval články a výsledky. Bola to taká klubová novinárčina. Postupne som sa dostal až do kabíny, kde som počas vonkajších zápasov vypomáhal kustódovi.
Posledné dve sezóny som okrem marketingu zastával aj pozíciu tímového manažéra, kde som sa staral o zahraničných hráčov od ich príchodu až po odlet.
To, že som si vyskúšal tieto pozície a videl klub od podlahy, mi dáva väčší prehľad v tom, ako by mal fungovať a čo je podstatné.“
Vráťme sa k minulej sezóne, ktorá pre Nové Zámky skončila zostupom. V klube sa prakticky vystriedali tri tímy. Ako ste ročník prežívali vy?
„Od začiatku som to vnímal ťažko. Káder nebol dobrý z objektívnych príčin, museli sme sa zmestiť do rozpočtu. Vedenie následne priviedlo hráčov, ktorí priniesli hokejovú krásu, ktorú už možno v Zámkoch nikdy neuvidíme. Ani oni však nepriniesli to, čo sa od nich očakávalo, resp. slovenskí hráči na nich nedokázali nadviazať.
Dávali sme veľa gólov, no veľmi veľa sme dostali. Bolo to smutné a frustrujúce. Cesty domov bývali tiché.
Čím viac sa blížil záver sezóny, uvedomovali sme si, že tu niečo končí. Bolo to naozaj ťažké obdobie. Pomohlo nám to však v tom, že vieme, že to už nechceme zažiť.“
Ako sa s bývalými hráčmi NHL pracovalo z pozície tímového manažéra?
„Paradoxne, mladí hráči majú ešte vyššie nároky, ako hráči, ktorí majú odohraté množstvo zápasov v NHL. Nevyžadovali si nič špeciálne. Až na jedného boli všetci komunikatívni a otvorení srande.
Na Shawna Lalonda budem spomínať do smrti, užili sme si kopec zábavy. Boli vďační za každú pomoc, či už za odvoz na letisko alebo za to, že sme ich zobrali niekam von. Často nám tú vďaku dávali pocítiť. Žiaľ, bolo to smutne okorenené výsledkami.“
Nicka Ritchieho po prestupe do bratislavského Slovana za výkony kritizovali. Verejne ste sa ho zastali a upozornili, že s ním treba len lepšie komunikovať. S hráčmi ste zrejme boli v kontakte aj pri ťažších chvíľach, je tak?
„Nekomunikoval som s nimi len ja, ale aj riaditeľ Valášek, fyzioterapeut, ktorý dokonca nevedel po anglicky, no snažil sa, alebo aj kondičný tréner.
Chceli sme im spríjemniť čas a motivovať ich. Myslím si, že komunikácia je alfa omega. Sú hráči, ktorí nepotrebujú stále niekoho počúvať a poradia si sami.
Nick bol však prípad, ktorý potreboval počuť, že má podporu, aby hral lepšie. Veľakrát sa hráči viac uvoľnia napríklad pri masérovi, s ktorým sa porozprávajú o rodine alebo svetovej politike.“
Zľava Richard Ondrušek (Nové Zámky) a Jakub Minárik (Bratislava) v zápase vlaňajšej Tipos extraligy Nové Zámky - Slovan Bratislava. (zdroj: TASR)
Po sezóne sa mnohí zamýšľali, ako bude klub pokračovať ďalej. Aká je vaša vízia na ďalšie roky?
„Krátkodobý cieľ je play-off. Dlhodobý je zabojovať o návrat do extraligy. Myslím si, že tam patríme, hoci sme často počúvali, že nemáme históriu a vlastných hráčov.
Padli sme, musíme sa postaviť a klub naštartovať. Chcem, aby sme mali do budúcna stabilnejšie základy, či už po klubovej, finančnej a komunitnej stránke.
Tieto tri piliere chceme do budúcna zlepšovať. Novozámocký hokej znamená pre celý región stabilitu a znamená veľa pre mnohých. Ostalo pri nás veľa ľudí a verím, že poctivou prácou pritiahneme späť tých, ktorí odišli.
Bude to však bolestivá cesta, musíme si všetci vstúpiť do svedomia.“
V minulej sezóne boli veľkou témou financie, po prestavbe kádra v strede sezóny sa dokonca hovorilo aj o podlžnostiach. V akej situácií ste teraz?
„Nerád by som rozprával za pána Suchardu alebo za predošlé vedenie. Môžem však povedať, že sme vysporiadaní s každým. Boli sme jeden z prvých klubov, ktorý mal po sezóne všetko uhradené.
Práve kvôli financiám sme to v minulej sezóne museli „uťať“ už v januári, aby sme neskončili v konkurze. Veľa ľudí tomu nerozumelo, no verím, že časom pochopia, že sme jednoducho chceli udržať hokej v Nových Zámkoch.
Veľká vďaka patrí aj našim dlhoročným partnerom, sme radi, že pri nás ostali až na pár výnimiek takmer všetci.
Aktuálne máme presne stanovené, koľko môžeme investovať do kádra a túto sumu neplánujeme prekračovať.“
V kádri pre novú sezónu máte aj trojicu hráčov zo zámoria. Museli ste si za nich priplatiť kvôli tomu, že hráte nižšiu súťaž?
„Samozrejme, že si hráči vyžadujú veci ako ubytovanie a pod. Čo sa však týka odmien, ani zďaleka sa nebude jednať o najlepšie platených hráčov v lige.
Potrebujú však čas. Chceli sme zahraničných hráčov, ktorí svojou mentalitou dokážu strhnúť našich mladých chalanov. Sme v situácií, kedy sme im vedeli garantovať priestor, ktorý by nedostali inde.“
Prvá sezóna v mužskom hokeji nečaká len niektorých hráčov, ale aj trénera Juraja Štefanku. Prečo ste sa rozhodli práve pre neho?
„Trénerom mal pôvodne ostať Erik Čaládi, no po jeho odchode do zámoria ostala táto pozícia voľná. S prezidentom klubu sme sa nakoniec zhodli na mene Juraj Štefanka.
Pamätáme si ho ako hráča, vieme aký je po charakterovej stránke. Dostali sme naňho dobré referencie, čo sa týka práce s mladými hráčmi. Je síce prísny, ale ľudský.
Vyžaduje od každého sto percent, rovnako ako ja. Verím, že je Juraj správna voľba, ktorá nás dokáže dohnať k najlepším výsledkom.“
Trénera ste získali zo štruktúr Nitry, podobne ako viacerých hráčov v nedávnej minulosti. Do akej miery sa dá hovoriť o spolupráci s klubom, ktorého mnohí fanúšikovia považujú za rivala?
„Dal by som to do dvoch rovín. Po fanúšikovskej stránke tu prevládala rivalita, zápasy boli často vyhrotené. Čo sa týka manažérskej stránky, máme dlhodobo korektné vzťahy.
Budem sa snažiť ísť podobnou cestou, ako išli páni Chrenko a Kováčik po ich nástupe.
Nitriansky klub je jednou z mojich inšpirácií. Osobne s Tomášom Chrenkom komunikujem a som mu vďačný za každú radu a za to, že sa ma v niektorých veciach ujal, za čo mu budem vždy zaviazaný.
