Emma Zapletalová oslavuje bronzovú medailu s majsterkou sveta Femke Bolovou. (zdroj: TASR/AP)
Keď pred štyrmi rokmi dobehla Emma Zapletalová na štvorstovke s prekážkami v Tallinne k titulu majsterky Európy do 23 rokov, otvárala sa pred ňou hladká cesta na seniorské atletické výslnie.
Prvý dôkaz o tom podala už o mesiac neskôr na olympijských hrách, keď jediná z našich atlétov v Tokiu prešla kvalifikačnou fázou do semifinále a obsadila 15. priečku.
Bodku za sezónou dala triumfom v domácej ankete Atlét(ka) roka.
Verila si
Ibaže v nasledujúcich sa z atletickej rozprávky stala zdravotná odysea, v ktorej jej osud dal do cesty jednu prekážku za druhou, vrátane únavových zlomenín.
Opakujúci sa čierny scenár – poctivá zimná príprava a pred jarným štartom zranenie a sezóna preč, a to tri roky po sebe – by povalilo aj najsilnejšie nátury.
Nie však Zapletalovú.
Stále verila, že má v sebe potenciál a na atletický ovál sa vráti.
Vlani na jeseň po dvanástich rokoch spolupráce s Petrom Žňavom prešla k Holanďanovi Bramovi Petersovi, nabehla na iný systém, začlenila sa do inej skupiny.
Chcela vyjsť z kruhu
Musím vyjsť z bludného kruhu, takto vysvetlila svoj krok.
Nech boli príčiny zmeny akékoľvek, minimálne mala na ňu pozitívny psychologický účinok.
V tomto roku na dráhe priam lieta, netrápia ju žiadne problémy, prekonáva slovenské rekordy ako na bežiacom páse, žiari na najprestížnejších mítingoch a naplno zažiarila aj v Tokiu. Ako v správnej ľudovej rozprávke, v ktorej sa vždy všetko na dobré obráti.
Na MS dočiahla až na bronzovú medailu. Ale zaslúži si ešte jednu, zlatú. Za nepoddajnosť, nezlomnosť, vytrvalosť, za silného ducha.
Rozprávka pritom môže pokračovať už o rok na európskom šampionáte v Birminghame. S ďalšou medailovou pointou.
