Emma Zapletalová. (zdroj: TASR/AP)
Emma Zapletalová získala na majstrovstvách sveta v Tokiu bronzovú medailu v behu na 400 m prekážok v národnom rekorde 53,00 sekundy.
Dvadsaťpäťročná rodáčka z Nitry vybojovala pre Slovensko piatu medailu v histórii šampionátov.
Štvrtú bronzovú, druhú ženskú po kladivárke Martine Hrašnovej (2009) a prvú od roku 2015, keď v Pekingu získal zlato Matej Tóth v chôdzi na 50 km.
Okrem týchto slovenských atlétov získal cenný kov v ére samostatnosti ešte Igor Kováč (bronz na 110 m prekážok, Atény 1997) a Libor Charfreitag (bronz v kladive, Ósaka 2007).
V závere valcovala súperku za súperkou
Zverenka holandského trénera Brama Petersa predviedla vo finále úžasný výkon a v nevýhodnej druhej dráhe predovšetkým strhujúci finiš.
Do cieľovej rovinky vbiehala na piatej-šiestej pozícii, výborným záverom však prevalcovala jednu súperku za druhou.
Za poslednou prekážkou jej náporu neodolala ani Američanka Anna Cockrellová, strieborná olympijská medailista z lanského Paríža, ktorú odsunula o 13 stotín na štvrtú priečku.
„Je to úžasné,“ povedala Emma Zapletalová vo videu Slovenského atletického zväzu.
„Verila som, že sa to môže stať, lebo čokoľvek je možné, ale nebolo isté, či mám na to.“
„Ja som si šla svoj beh, neriešila som súperky. Až po desiatej prekážke som videla, že som blízko k nim, a začala som vnímať, kde sa nachádzam.“
„Snažila som sa zafinišovať a tesne pred cieľom som videla, že medaila je na dosah, tak som sa tam hodila a dúfala, že to bude stačiť.“
Svoju zverenku pochválil aj holandský kouč: „Rekordný čas 53,00 a tretie miesto na svete, je úžasné.“
Chcela byť ešte o stotinku rýchlejšia
Dvadsaťpäťročná nitrianska rodáčka utvorila v tejto sezóne šiesty slovenský rekord na 400 m prekážok, svoj predošlý z augustového finále Diamantovej ligy v Zürichu prekonala o 18 stotín.
„Mohlo to byť o stotinku rýchlejšie, mohlo to byť pod 53. Tak si na to počkám budúcu sezónu,“ komentovala s úsmevom zlepšenie.
„Je to obrovský úspech, o tom niet pochýb,“ konštatoval Libor Charfreitag, vedúci našej výpravy v Tokiu a šéftréner Slovenského atletického zväzu, na stránke atletika.sk. „Mali sme tušenie, že by sa to mohlo podariť, podarilo sa, navyše v osobnom a národnom rekorde. Myslím, že sa to lepšie skončiť nemohlo.“
Zlatú medailu získala podľa očakávania hlavná favoritka Holanďanka Femke Bolová vo svetovom výkone roka 51,54, striebro Američanka Jasmine Jonesová za 52,08.
„Som hrdá na seba a na svoj tím, že sme to dokázali,“ povedala v prvom interview Bolová.
„Posledných sto metrov bolo najlepších za celú sezónu, to bolo špeciálne.“
Štvorstovka s prekážkami je vždy ťažká.“
„Sústredila som sa však na seba a bežala som ako o život, kým som sa nedostala cez cieľovú čiaru.“
Po rokoch trápenia návrat roka
Bronzová medaila v premiérovom štarte na MS je pre Zapletalovú krásnym potvrdením skvelej sezóny.
V poolympijskom roku ukázala životnú formu. Jej účinkovanie možno pokojne označiť za návrat roka. Pre vleklé zdravotné problémy, ktoré sa začali v roku 2022 únavovou zlomeninou členka, uplynulé tri letné sezóny nedokončila, či ani nezačala.
Prvý pokus o návrat v auguste 2022 jej nevyšiel, tak ako ani ďalší v olympijskom roku 2024 po 20-mesačnej pauze. Olympijská sezóna sa pre ňu skončila už na konci mája, musela oželieť ME v Ríme aj OH v Paríži.
Minulý rok na jeseň sa rozhodla po 12 rokoch ukončiť spoluprácu s Petrom Žňavom, svojím objaviteľom a mužom, ktorý ju doviedol k dovtedy najväčším úspechom, a začala sa pripravovať podľa plánov Holanďana Brama Petersa, ktorý kedysi viedol Femke Bolovú.
A v tomto roku je z nej iná Emma Zapletalová.
Už v januári zabehla slovenský halový rekord na hladkých 400 m a v lete bilanciu ešte výrazne zveľadila. Pravidelne štartovala na mítingoch Diamantovej ligy, v Osle (2.), Monaku (4.), Londýne (5.), Chorzówe (2.) a všetko vyšperkovala vo finále v Zürichu druhou priečkou v slovenskom rekorde 53,18 s.
Jej podpis je pod desiatimi rekordami
V tomto roku má na konte zatiaľ desať slovenských rekordov.
Šesť prekonala na 400 m prekážok, tri na 400 m (vrátane jedného v hale) a bola aj členka miešanej štafety na 4x400 m.
„Dúfam, že si o rok budem môcť povedať, že som sa rozhodla správne a stálo to za to,“ komentovala Zapletalová pre portál atletika.sk svoj prestup k Petersovi.
Po Tokiu možno povedať, že nemusí čakať, kým sa rok naplní.
