Volejbalisti talianskeho klubu Sir Sicoma Monini Perugia splatili svoj historický dlh a prvý raz vyhrali Ligu majstrov 2024/25.
Na Final Four v Lodži v semifinále zdolali turecký Halkbank Ankara 3:0 a vo finále poľský klub Warta Zawiercie 3:2 na sety.
Perugia síce viedla 2:0 na sety, ale domáci Poliaci pred 10 810 divákmi vyrovnali na 2:2 a vynútili si tajbrejk. V ňom nakoniec uspeli 15:10. Bronz získal ďalší poľský tím Jastrzebski Wegiel.
Ôsmy víťaz z Talianska
V Lige majstrov je to nielen prvé zlato volejbalistov Perugie, ale aj ich 61-ročného trénera Angela Lorenzettiho, ktorý predtým prehral štyri finálové súboje s inými klubmi (Modena, Piacenta a dvakrát Trentino). „Nebola to posadnutosť, ale cesta. Konečne to prišlo,“ zdôraznil Lorenzetti.
Aj samotná Perugia v pohári číslo jeden skončila v roku 2017 strieborná a päťkrát v rokoch 2018, 2019 a 2021 až 2023 stroskotala v semifinále. Od vzniku Ligy majstrov v roku 2001 sa po Lube (Macerata a neskôr Civitanova), Trevise a Trentine sa stala jej štvrtým talianskym víťazom v novej ére.
Spolu s Turínom, Parmou, Modenou a Ravennou, ktoré kraľovali ešte v ére EPM, v poradí celkovov ôsmym. Dokopy mužské kluby z Apeninského poloostrova vyhrali najcennejšiu pohárovú súťaž v Európe 21-krát.
Kapitán Giannelli: Neuveriteľný zápas
„Ďakujem všetkým, ktorí nás podporili. Vyhrali sme skutočne neuveriteľný zápas a nakoniec sa nám konečne podarilo dobyť Ligu majstrov. Odkedy som prišiel do Perugie, bola to trofej, po ktorej som túžil. Dnes môžem povedať, že sme urobili radosť všetkým našim fanúšikom,“ vyjadril sa po zápase kapitán a nahrávač Perugie Simone Giannelli.
On sám si prevzal aj cenu pre najlepšieho hráča turnaja MVP i nahrávača Final Four.
Tunisan s poľskou krvou
Špeciálnu príchuť malo zlato i cena pre najlepšieho univerzála pre vo finále 22-bodového Wassima Ben Taru z Perugie. Dvadsaťosemročný rodák z Tunisu má totiž poľské korene, jeho matka je Poľka, za slobodna mala priezvisko Pelczyková.
Jeho sesternicou je poľská volejbalistka Katarzyna Bagrowská, jeho bratia Skander a Sami sú tiež volejbalisti.
„Moji rodičia sa zoznámili v Poľsku v osemdesiatych rokoch. Otec je Tunisan a prišiel študovať na Akadémiu telesnej výchovy do Poznani, tam sa stretli. Po ukončení štúdia sa zosobášili a usadili sa v Tunisku. Každú dovolenku trávi v Poznani a naučila ma svoj rodný jazyk,“ vysvetľoval médiám hráč, ktorý má okrem tuniského aj aj poľský pas.
Pred ôsmimi rokmi ešte v druhej lige
Pre tohtoročného poľského vicemajstra Aluron CMC Warta Zawiercie je striebro prvá medaila v histórii v Lige majstrov.
Pred ôsmimi rokmi v sezóne 2016/17 ešte hral v druhej najvyššej súťaži, po postupe do PlusLigy si jeho dres obliekal v rokoch 2018 až 2020 aj slovenský nahrávač Michal Masný, v súčasnosti tréner BKS Wisla Bydgoszcz a asistent trénera pri slovenskej mužskej reprezentácii.

Zverenci trénera Michala Winiarskeho zvládli ťažké semifinále, v ktorom v poľskom derby otočili vývoj zápasu z 0:2 na 3:2. V tajbrejku premenili svoj šiesty mečbal na 24:22. Rovnakú dramatickú porciu absolvovali aj vo finále, takže za dva dni odohrali desať setov.
Tretia prehra hráčov Zawiercia
Po Poľskom pohári (prehrali v ňom s Jastrzebským Wegielom 1:3) a PlusLige (prehrali s Lublinom 1:3 na zápasy) volejbalisti Zawiercia neuspeli ani vo svojom treťom finále v sezóne 2024/25.
„Nechcem hovoriť za všetkých, ale som hrdý. Raz som počul vetu, že aby si bol vo finále, musíš sa k nemu najprv dosť. Hrali sme v troch finále. Škoda, že sa nám nepodarilo vyhrať ani jedno z nich, ale všetko príde časom,“ poznamenal smečiar Aluronu Bartosz Kwolek.
Individuálne ocenenia
MVP: Simone Giannelli (Perugia).
NAJLEPŠÍ UNIVERZÁL: Wassim Ben Tara (Perugia)
NAHRÁVAČ: Simone Giannelli (Perugia)
LIBERO: Luke Perry (Zawiercie)
BLOKÁRI: Anton Brehme (Jastrzebski Wegiel) a Mateus Bieniek (Zawiercie)
SMEČIARI: Tomasz Fornal (Jastrzebski Wegiel) a Oleh Plotnyckyj (Perugia).
Víťazi Ligy majstrov
2001 Paríž Volley (Fr.)
2002 Lube Banca Marche Macerata (Tal.)
2003 – 04 Lokomotiv Belgorod (Rus.)
2005 Tours VB (Fr.)
2006 Sisley Treviso (Tal.
2007 Vfb Friedrichshafen (Nem.) – aj Slováci Lukáš Diviš a Róbert Hupka.
2008 Dinamo Kazaň (Rus.)
2009 – 11 Trentino Volley (Tal.)
2012 Zenit Kazaň (Rus.)
2013 Lokomotiv Novosibirsk (Rus.) – Lukáš Diviš.
2014 Belogorie Belgorod (Rus.)
2015 - 18 Zenit Kazaň (Rus.)
2019 Cucine Lube Civitanova (Tal.)
2020 nehralo sa.
2021- 23 Grupa Azoty Kedzierzyn-Kozle (Poľ.)
2024 Trentino Itas (Tal.)
2025 Sir Sicoma Monini Perugia (ITA)