Nahrávač Juraj Zaťko v akcii. (zdroj: FOTO VKP/MICHAL ŠPÁNIK)
Po dvoch víťazstvách v Komárne 3:2 a 3:0 si volejbalisti VKP FTVŠ UK Bratislava vypýtali prvý z troch majstrovských mečbalov. Vo finále Niké extraligy vedú 3:1 v sérii a o zisku svojho 13. slovenského titulu môžu rozhodnúť už zajtra v domácom prostredí. Priebeh série sme zhodnotili s ich kapitánom 37-ročným nahrávačom JURAJOM ZAŤKOM.
Výsledky prvých dvoch zápasov v Bratislave kopírovali vlaňajšie finále. Za stavu 1:1 líder Komárňanov Peter Mlynarčík povedal, že by sa nebránil tomu, keby sa zopakovala vyrovnaná séria s víťazným koncom pre jeho tím. Po ďalších dvoch dueloch vonku už však vediete 3:1, je rozhodnuté?
„Po studenej sprche a prehre 0:3 v druhom domácom dueli sme od zápasov v Komárne nemali príliš veľké očakávania. Úprimne, boli by sme radi za jedno víťazstvo. Podarili sa dve, čo sme určite nečakali. Teraz má finálová séria úplne iný náboj. História nám však hovorí, že získať rozhodujúce štvrté víťazstvo bude náročné.“
Myslíte históriu vašich vzájomných zápasov s Komárnom?
„Áno. Aj keď sme v tejto sérii odohrali už dva jednoznačné zápasy 0:3 pre nich a 3:0 pre nás, zvyčajne to býva tuhý boj. Neočakávam nič iné ani v ďalšom priebehu.“
Môže sa zopakovať vlaňajšok a finále so siedmimi zápasmi?
„Treba s tým rátať. Budeme sa sériu snažiť ukončiť čo najskôr. Máme tri pokusy. Musíme byť na to pripravení, nesmie nás to zaskočiť. Nemôžeme si myslieť, že ju vyhráme bez problémov 4:1. Musíme byť ostražití!“
Súvisí vaša ostražitosť aj s tým, že až vo štvrtom stretnutí ste vôbec prvý raz v sérii vyhrali prvý set?
„Okrem finále sme v doterajšom priebehu sezóny s Komárnom väčšinou prvé sety vyhrávali. Teraz sme to v prvých troch nedokázali. Súper však prvé tri finálové zápasy odohral výborne, jeho tlak bol najvyšší. Náš recept bol vydržať, že sa to musí zlomiť. Momentálne je to zlomené na našu stranu, ale kedykoľvek sa to môže vrátiť späť.“
Po tom, ako ste majstrovský titul získali s Nitrou v rokoch 2016 a 2017, s VKP absolvujete tretie finále za sebou. Pred dvoma rokmi ste počas víťazstva 4:0 nad Prešovom boli po boku Matúša Jaloveckého v inej pozícii, vlani ste sa pred play-off zranili a na prehru 3:4 s Komárnom ste sa prizerali iba ako divák s barlami. Užívate si to súčasné najviac?
„To zranenie má človek v hlave, ale skôr sa teším z toho, že v tejto sezóne mi bolo dopriate sa finále zúčastniť. Tak som si to predstavoval, že o titul zabojujem na ihrisku a nie ako striedajúci hráč alebo zranený.“
Nechceme predbiehať, ale v prípade zlatej bodky by ste pohár pre majstra zdvihli nad hlavu prvý raz ako kapitán, nie?
„Áno, zatiaľ som si vyskúšal v Slovenskom pohári. Náš športový sen je získať double. Robíme, čo sa dá, aby sme si ho splnili. Pre mňa už každá sezóna môže byť posledná, bolo by to super.“
Počas veľkonočných sviatkov ste v dvoch zápasoch v Komárne vyhrali šesť setov za sebou. V prvom ste prehrávali 0:2, na čom sa to zlomilo?
„V jednom momente v treťom sete prvého duelu, keď zrazu domáci nehrali taký nadľudský volejbal. Dovtedy sme sa snažili, ale nestačilo to. Na tú šancu sme čakali, naštartovalo nás to. Teraz sú Komárňania v rovnakej pozícii, v akej sme boli po prvých dueloch v Bratislave my.“
S trénerom Komárna Františkom Ogurčákom ste nielen bývalí kluboví a reprezentační spoluhráči, ale aj susedia v Devíne. Bývate v domoch oproti sebe, vídate sa počas finále aj mimo haly?
„V sobotu sme plietli korbáče, v pondelok sme boli spolu šibať s deťmi. Tie na záhrade pobehujú v dresoch našich tímov, takže zápasy VKP – Komárno sa hrajú aj tam."
