Nová sezóna volejbalovej Niké extraligy štartuje 25. októbra. VK Spartak UJS Komárno vstupuje do nej s vysokými ambíciami. Hráči chcú nadviazať na predošlé úspechy, pripraviť sa po všetkých stránkach a bojovať o medaily. Silným súperom bude bratislavský Slovan, no tím sa zároveň spolieha aj na mladé talenty, ktoré naberajú skúsenosti. O týchto plánoch a ambíciách sme sa zhovárali s Filipom Mačuhom.
Nový ročník volejbalovej extraligy sa začne 25. októbra. S akými očakávaniami doň vstupujete?
„Pred sezónou máme tie najvyššie ciele. Klub nám jasne stanovil ambíciu získať medailu a my by sme radi nadviazali na predošlé úspešné ročníky. Našou snahou je bojovať o prvenstvo, v horšom prípade o druhé miesto. V skratke – chceme byť medzi najlepšími.“
Ako vyzerá vaša príprava na sezónu, ktorá štartuje až koncom októbra?
„Samozrejme, príprava bola nastavená trochu inak než zvyčajne. Začali sme neskôr, v druhej polovici augusta, najprv s kondičnou časťou v posilňovni a atletickými tréningami. Až postupne sme prešli na technické prvky v hale, od základných cvičení až po komplexnejšie herné situácie. Postupne sme pridávali obranu, nahrávky či smeče. Verím, že do štartu sezóny budeme pripravení po všetkých stránkach.“
Rakúsky turnaj bol prvou ostrou skúškou pred sezónou. Ako by ste ho zhodnotili?
„Na turnaji v Amstettne sme narazili na dvoch rakúskych súperov – domácich a tím Ried. Pôvodne mal prísť aj nemecký klub, no ten nakoniec neodcestoval. Celé podujatie malo skôr prípravný charakter, tréneri striedali zostavy, aby si všetci hráči zahrali a ukázali formu.
Úvodný duel s Amstettenom sme prehrali 1:2, hoci pri nasadení základnej zostavy by sme podľa mňa mali na víťazstvo. Rakúšania podali kvalitný výkon a dobre nás preverili. Proti Riedu sme už uspeli 2:1 a keďže následne Ried prehral s domácimi, obsadili sme na turnaji druhé miesto.“
Vráťme sa ešte k minulej sezóne, v ktorej ste po dramatickom finále získali strieborné medaily. Brali ste to ako sklamanie a neúspech?
„Po predchádzajúcich sezónach, keď sme boli zvyknutí na titul, bolo získať „len“ druhé miesto miernym sklamaním – najmä keď sme v niektorých zápasoch viedli 2:0 a nakoniec prehrali 3:2. Napriek tomu sme si uvedomili, že druhé miesto je stále úspech, ktorý si cení klub aj my hráči. Medaila je vždy výsledkom tvrdej práce a klub od nás očakáva, že budeme bojovať o najvyššie priečky.“
Túto sezónu bude v Niké extralige súťažiť osem tímov. Znamená menší počet účastníkov vyššiu náročnosť ligy?
„Práveže si nemyslím, že menší počet tímov robí ligu náročnejšou. Väčšinou poznáme jednotlivé tímy a ich hráčov, takže vieme, ako približne hrajú, akú taktiku používajú a v ktorých halách sa im alebo nám darí viac či menej. Ak by liga mala viac účastníkov, museli by sme sa pripravovať na širšiu škálu súperov a prostredí, čo by bolo náročnejšie.
Naopak, pri opakujúcich sa tímoch je to jednoduchšie – poznáme štýl hry aj podmienky. Samozrejme, vždy môže dôjsť k prekvapeniu a prehre s teoreticky slabším tímom, takže vyrovnanosť a napätie zápasov by ostalo podobné.“
Vaším najväčším súperom bude bratislavský Slovan. Aké je proti ním hrať zápasy?
„Slovan je pre nás najťažší súper, no zároveň sa naň pripravujeme najdôkladnejšie. Dobre poznáme ich hru aj hráčov, takže vieme, čo od nich očakávať. Vzájomné duely bývajú vždy vyrovnané a kvalitné, preto nás baví proti nim hrať. Na tieto zápasy sa vyslovene teším – je to výzva a víťazstvo nad hlavným rivalom chutí vždy o to sladšie.“
Komárno vstupuje do sezóny s omladeným kádrom. Aké je to hrať v mladom tíme?
„Myslím si, že je pozitívne, že sa do tímu dostávajú aj mladší hráči. Hoci s nimi prichádza viac chýb a je potrebné ich na ihrisku korigovať či povzbudiť, umožňuje im to nabrať skúsenosti. Starší hráči im odovzdávajme know-how a podržia tím v náročných momentoch, takže takáto kombinácia skúsených a mladých hráčov je podľa mňa veľmi prínosná.“
Ste rodákom z Prievidze, ktorá bola pred 7-8 sezónami na vrchole. Nechýba tento tím v extralige?
„Určite mi chýba volejbal v Prievidzi a bol by som rád, keby sa klub vrátil do extraligy. Aby sa to podarilo, bolo by potrebné nájsť vhodného investora alebo niekoho, kto by projekt podporil na extraligovej úrovni. V Prievidzi má volejbal dlhú históriu, a preto by bolo skvelé, keby sa opäť ožil. Problémom sú aj sponzori – teraz je náročná doba a podporovateľov v športe, najmä v menších odvetviach ako volejbal, nie je veľa.“
Ak by sa opäť Prievidza prebojovala do extraligy, zvažovali by ste jej posilnenie?
„Ťažko povedať, záležalo by na konkrétnych podmienkach a pláne klubu, ale určite by som sa nebránil návratu do Prievidze. Je to moje rodné mesto, klub, kde som začínal, takže by to bolo pre mňa veľmi príjemné.“
