Nezabudne na päť injekcií pred vyhratým finále. Aj po rokoch sa zabáva na bozkoch od Papina

Išiel v šľapajach slávneho otca. Bol výborný brankár, chytal za reprezentáciu a ako prvý Slovák urobil medzi žrďami peknú kariéru v jednej piatich špičkových európskych líg.

V prípade Alexandra Vencela ml. sa zasľúbenou krajinou stalo Francúzsko a v ňom klub RC Štrasburg, teda súper bratislavského Slovana v ligovej fáze Konferenčnej ligy.

„Volali mi novinári z Alsaska, tak som odporúčal všetkým, ktorí prídu na zápas, aby vyrazili o deň – dva skôr. Aby si mohli obzrieť aj Bratislavu,“ povedal nám 58-ročný Alexander Vencel ml., ktorého sme zastihli vo Švajčiarsku.

Aj kvôli tomu na zápase nemôže byť prítomný, hoci by v tomto prípade zvlášť chcel. „Som tri dni vo Švajčiarsku na konferencii, ktorá sa týka ME žien, ktoré sa uskutočnili práve tu,“ povedal nám bývalý výborný brankár a dnes konzultant a inštruktor.

Nikdy nebanoval

Transfer do Štrasburgu v roku 1994 nikdy neľutoval. „V čase, keď sa zrodil, boli aj iné možnosti. Táto sa však vyvíjala rýchlejšie. Inak, v hre bol aj Petr Kouba, avšak kvôli zraneniu tam nakoniec nešiel a neskôr odišiel do Španielska,“ spomína Alexander Vencel ml.

Francúzsky klub mu prirástol k srdcu. „V Slovane som sa dostal do prvého mužstva z prípravky. V Štrasburgu som bol šesť rokov, v Le Havre tiež.

Dobrý rok som zažil v rámci vojenčiny v Chebe. To všetko patrilo k mojej kariére. Mal som ju dosť dlhú, veď trvala dvadsať rokov. Na všetky kluby spomínam v dobrom.“

Špecifický región

Keď sa stal brankárom Štrasburgu, ocitol sa v zaujímavej oblasti. „Alsasko je špecifický región. Raz bol časťou Nemecka, raz Francúzska. A dokola. Aj v súčasnosti tam cítiť nemecký vplyv, ľudia hovoria iným dialektom.

Keď hovoria pomalšie, dá sa ich nemčine rozumieť. Zo začiatku mi však pomáhalo, že som sa v klube vedel dorozumieť práve po nemecky. Hráčov, žiaľ, takých veľa nebolo, s nimi som musel hovoriť anglicky.

V podstate jediný, s kým sa dalo hovoriť po nemecky, bol útočník Marc Keller. Ten bol dokonca donedávna majiteľom klubu,“ hovorí Vencel ml., ktorý sa potom samozrejme naučil po francúzsky.

Nátura ľudí v regióne je tiež odlišná. „Platí, že keď vás príjmu, je to už navždy. My tam máme zázemie, vyrástli nám tam deti.“

Regionálne črty

Spomínané špecifiká platia i pre súpera Slovana. „Klub je dosť regionálny. Aj historicky. Keď boli jeho majiteľmi iní ľudia ako z regiónu, tak to nefungovalo. V roku 2011 klub zbankrotoval a spadol, potom sa postupne vrátil do najvyššej súťaže.

V minulom roku bol predaný majiteľovi Chelsea. Prišlo k veľkým zmenám. Z jednej strany je tu pozitívum, v tom, že do klubu prichádza veľa mladých a talentovaných hráčov, ktorých Chelsea posiela do Francúzska. Samozrejme, keď ukážu kvalitu, asi sa v Štrasburgu dlho neohrejú.

Tým pádom môže byť sezóna raz dobrá, tá nasledujúca môže byť horšia. Hrozí to - a ľuďom v Alsasku sa trochu nepáči - že v dlhodobom horizonte sa tu asi nedá budovať mužstvo, ktoré by mohlo hrať o titul alebo vyššie priečky. Ale kým budú výsledky, nebude problém. A klub ich zatiaľ má.“

Dva finálové zápasy

V drese Štrasburgu zažil Alexander Vencel ml. dva finálové zápasy. Najprv prehru s PSG vo finále Francúzskeho pohára. Potom víťazstvo proti Bordeaux vo finále Ligového pohára. V oboch prípadoch na vypredanom Parku princov v Paríži.

„Proti PSG sme hrali v roku 1995, jediný gól zápasu dal Paul Le Guen. Bol to vyrovnaný zápas, v ktorom sme mali aj my jednu veľkú šancu. Parížania však vyhrali zaslúžene. Hralo sa pred plným štadiónom, bol to pekný sviatok. A hneď v prvom roku môjho pôsobenia v Štrasburgu. Hoci, škoda, že sme v ňom prehrali.“

O dva roky neskôr vyhral Štrasburg proti „lastovičkám“ z Bordeaux po penaltách finále Ligového pohára. „Bolo otázne, či v ňom budem chytať. Tri dni predtým som sa na tréningu zranil. Mal som osobného lekára a dvoch masérov, ktorí sa o mňa starali.

Rozhodnutie, že chytám, padlo až pred zápasom. V kolene som mal päť injekcií... Dopadlo to dobre, hoci na konci zápasu som už pritom ledva chodil.“

Rozhodlo sa až po deviatej sérii penált. „Bolo dobré, že náš hráč svoj pokus premenil, pretože ten ďalší by som už musel ísť kopať ja,“ usmieva sa Alexander Vencel ml.

Po boku JPP

V drese Bordeaux hral vtedy známy Jean-Pierre Papin, držiteľ Zlatej lopty z roku 1991. Neskôr sa stal trénerom v Štrasburgu, kde mu asistenta robil práve Alexander Vencel ml. Medzi oboma vzniklo priateľstvo.

„On mi pripomínal, že keď hral za AC Miláno a ja som chytal za Slovan, tak ma prekonal. Takže ja som mu na oplátku mohol hovoriť o vyhratom finále Ligového pohára.“

Trénerská spolupráca ladila. „Podarilo sa nám vrátiť klub do prvej ligy. Škoda, že Jean-Pierre potom odišiel. Boli za tým aj iné veci, poviem, že politické, čo občas v Štrasburgu bolo.

Keď ich bolo treba nájsť, tak sa našli a keď ich bolo treba nafúknuť, tak sa nafúkli. Som s ním stále v kontakte. V Štrasburgu odviedol dobrú robotu, hoci musím povedať, že to aj tréner, ktorý prišiel po ňom a s ktorým som si tiež dobre rozumel.“

Po zápasoch Štrasburgu sa aj fanúšikovia tešili na bozk Papina na Vencelovu hlavu. „Robieval to Blanc a Barthez a ani neviem, ak k tomu prišlo u nás.

Raz to Jean-Pierre urobil a ani neviem, či sme vtedy vyhrali. Potom to pokračovalo, ale ako sa to zrodilo, to veru neviem,“ smeje sa pri milej spomienke Alexander Vencel ml.

V drese Štrasburgu získal Zlatú lopta časopisu France Football pre najlepšieho brankára sezóny. „Bolo to fajn ocenenie. Sú sezóny, keď vám ide karta a aj keď sa k lopte otočíte chrbtom, tak vás doňho trafí. Mne sa darilo nerobiť chyby, mal som lineárnu výkonnosť. Platilo to aj v Štrasburgu, aj v Le Havre. Aj pre tím je lepšie, keď ponúkate stabilitu, ako keď máte super zápas a potom prídu zlé veci,“ hovorí Alexander Vencel ml.

Pomocná ruka

Klubu podal pomocnú ruku počas existenčných problémov. „Keď vypadol až do štvrtej ligy, Marc Keller ma oslovil, či by som nechcel vstúpiť do výboru, ktorý obnovoval klub. Pravda, mal som už dohodu s FIFA. Ale s Marcom som sa dohodol, že pokiaľ práve nebudem na cestách, tak budem chodiť trénovať brankárov a pomôžem aspoň takýmto spôsobom. Za to, čo klub urobil pre mňa.“ Aj takto sa Štrasburg vyhrabával z problémov. „Keď sa dostal do druhej ligy a zas sa sprofesionalizoval, ponúkli mi kontrakt. Ale musel som odmietnuť, pretože som mal vtedy platnú zmluvu s FIFA.“

Nech je remíza

Na zápase Štrasburgu bol naposledy pred dvomi rokmi „Nevychádza mi to. To isté platí o Slovane. Často som na cestách.“ V obraze však je.

„Štrasburg má dobrú formu. V minulej sezóne začal zle, potom od decembra vyhral všetko, čo mohol a zakončil ročník veľmi dobre. Teraz ho aj dobre začal. Hovoril som s asistentom Štrasburgu – možno tam budú nejaké zmeny, rotácia hráčov, pretože nie všetci sú pripravení na to, aby mali tri vysoko intenzívne zápasy v týždni.

Oproti minulej sezóne, keď točili trinásť – štrnásť hráčov, má Štrasburg k dispozícii širší káder, takže si to vie dovoliť. Bude to zaujímavý zápas. Stretnú sa dvaja vyrovnaní súperi.

Štrasburg má možno väčšiu kvalitu v hráčoch. Ale tí zas budú hrať prvýkrát v pohárovej Európe. Slovan pod vedením Vlada to zažil niekoľkokrát, takže v tomto smere má skúsenosťami navrch.

Výsledok? Pre mňa by bola asi najlepšia remíza. Oba kluby by po nej mohli byť z môjho pohľadu viacmenej spokojné. Ale nechajme to na samotný zápas, nech sa rozhodne v ňom,“ dodáva Alexander Vencel ml.