Juraj Slafkovský (zdroj: TASR/AP)
Slabé generácia, slabá práca s mládežou, všetko sa logicky odzrkadlilo na tom, že slovenský hokej má len päť stabilných hokejistov v najlepšej lige sveta.
Fanúšikovia veria, že sa to v najbližších rokoch zmení. Erik Černák, Martin Fehérváry či Martin Pospíšil vstupujú do najlepšieho hokejového veku a veľká nádej sa vkladá do Juraja Slafkovského so Šimonom Nermcom.
Tlačiť by sa už mali hore Dalibor Dvorský, Samuel Honzek a verme, že aj Martin Chromiak.
V ďalších sezónach sa pýtajú aj iné mená ako Juraj Pekarčík, alebo hráči z nasledujúcich draftov. O rok by znova mohli byť v prvom kole vybraní dvaja alebo traja.
Zastavme sa však pri inom. Od čias tria Zdeno Chára, Marián Hossa a Marián Gáborík chýba slovenskému hokeju skutočná hviezda, o ktorej kvalitách nemá nikto pochýb.
Tomáš Tatar bol uznávaným hráčom, ktorý si získal rešpekt s vyše 900 zápasmi a pol bodom na stretnutie. Nikdy ho ale nepovažovali za hviezdu. S hviezdou má krajina väčší rešpekt a môže jej to pomôcť v raste.
Najbližšie k podobnému označeniu má Juraj Slafkovský. Len musí potvrdiť progres. Ak sa dostane pravidelne na priemer bodu na zápas, zaslúži si aj označenia hviezdy. Teraz je hviezdou pre slovenský hokej, kde kraľuje, ale z hľadiska medzinárodnej konkurencie je dobrým hráčom.
Hviezda všetko nevyrieši. Samozrejme, že potrebujeme vyššie počty v NHL, ale je to jeden z krokov k návratu rešpektu pre slovenský hokej.
