Najlepšiemu strelcovi v histórii NHL Alexejovi Ovečkinovi sa rozplýva sen o členstve v Triple Gold Clube. (zdroj: TASR/AP)
Predstavte si, že ruský hokejový gigant, Alex Ovečkin má už play-off dávno za sebou, by vyšiel z kongresovej sály nedávno skončeného svetového šampionátu v Štokholme a s rukami nad hlavou by odpálil fľašku šampanského na oslavu verdiktu Medzinárodnej hokejovej federácie, že jeho ruský tím sa môže zúčastniť na februárovom olympijskom turnaji v Miláne.
Prirodzene realita je opačná a očakávaná. IIHF aj Medzinárodný olympijský utopil utopické sny ruských športových kolektívov pre trvalé porušovanie základných pravidiel civilizácie na okupovanom území Ukrajiny.
Z ruského pohľadu im celý svet krivdí, a ako odvetné opatrenie by mali podľa angažovaného propagandistického novinára z webu Championat Pavla Novikova namiesto minimálnej sebareflexie v podobe odsúdenie vojenskej agresie na Ukrajine, zaútočiť.
Útok proti NHL
Ruský novinár nabáda hviezdy NHL ako Ovečkin, Malkin, Kučerov, Kaprizov, Bobrovskij a ďalších, aby bojkotovali najväčšiu súťaž na svete a donútili tak jej výkonného komisára Garyho Bettmana vyvinúť tlak na IIHF, aby prehodnotila svoj postoj a povolila účasť ruského i bieloruského tímu na olympiáde 20026 v Miláne. Bez nich podľa neho prudko upadá úroveň celého turnaja.
„Svetový hokej nechce Rusko späť ešte viac, ako sme si doteraz mysleli. Pre niektoré štáty je jeho vylúčenie otázkou národnej identity," napísal Novikov.
Rusi vynechali majstrovstvá sveta štvrtýkrát za sebou, na ich úroveň sa sťažovali aj teraz. Zopakovali, že ich a bieloruské vyradenie, ktoré prebieha od začiatku invázie na Ukrajinu, poškodzuje kvalitu turnaja.
„Predstavte si, že by sa všetci ruskí hráči v NHL spojili a oznámili, že ak sa bude s ich národným tímom zaobchádzať stále rovnako, opustia NHL, pre ktorú by to znamenalo obrovské straty,“ napísal vo svojom komentári Novikov.
„Za celý čas však nepovedali nič, pritom to môžu zmeniť, Rusko potrebuje ich konsolidáciu. Na svete sú dôležitejšie veci než peniaze! Sme veľká hokejová krajina, ktorá Garymu Bettmanovi môže diktovať podmienky. Musí!,“ zavŕšil svoj demagogický výlev novinár, ktorý si pri ďalšom nadýchnutí musel sám uvedomiť, že Ovečkin, Malkin a spol. by sa k takému radikálnemu kroku nikdy neodhodlali a neostane im nič iné len prijať finálny verdikt IIHF i MOV.
Nebudú sa môcť stať členmi Triple Gold Clubu
„Niektoré z našich hviezd na takomto podujatí nikdy nehrali, majú už tridsať rokov. Berú šancu celej generácii na olympijské zlato. Ovečkin a Malkin sa nebudú môcť stať členmi Triple Gold Clubu,“ sťažoval sa novinár Leonid Larin zo Sport-Express.
Bol to práve Ovečkin, ktorý pred rokmi oznámil, ako túži po olympiáde, ale NHL už dlho nechcela uvoľniť hráčov na vrcholné podujatie.
„Každý vie, ako veľmi rád reprezentujem svoju krajinu. Som hrdý na to, že sa nám podarilo vyhrať šampionát juniorov i seniorov. Ale zatiaľ nemáme najdôležitejšiu vec: olympijské zlato," povedal.
Jeho matka Taťjana dvakrát oslavovala víťazstvo so Sovietskym zväzom v basketbale pod piatimi kruhmi a Ovečkin ju pravdepodobne nebude môcť napodobniť. Nie na sto percent za rok a nie je jasné, či by teoreticky bol medzi výbermi v nasledujúcich štyroch rokoch, keď bude mať 43 rokov.
Podľa ruských médií by sa verdikt mohol časom meniť v prípade zmeny medzinárodnej politickej situácie. Stále je to však v nedohľadne, boje na Ukrajine pokračujú.
Zdeformovaný renking
Fanúšikovia hokeja vo svete sa pozostavujú viac nad faktom, že v renkingu sa Rusi napriek nečinnosti v zmrazenom štvorročnom období zásluhou podivnej dvojbodovej bonifikácie dostali na čelo historického poradia účastníkov MS, čo súdny človek vníma ako brutálny a neakceptovateľný akt pre celý svet.
Šéf IIHF Luc Tardif alibisticky kľučkuje a absenciu oboch krajín odôvodňuje bezpečnostnými rizikami.
Zabudol však dodať, že okrem prípadného stretu znesvárených fanúšikov by severské i niektoré ďalšie reprezentácie proti krajine s krvavými rukami odmietli na športovom bojisku čo i len nastúpiť.
„Mužstvo, ktoré nehrá, zbiera body. Absurdná situácia,“ lakonicky uzavrel paranormálny stav viceprezident hokejovej federácie Čech Petr Bříza.
Ak premostíme o 22 rokov späť, môžeme porovnať kapacitu vnímania a (intolerancie) súčasného nastavenia ruského a vtedajšieho slovenského hokeja.
Po rozdelení bývalého Československa v roku 1993 nás bývalé vedenie IIHF na MS v Mníchove , napriek slušnej lobingovej kondícii, uvrhlo do suterénu svetového hokeja odkiaľ sme sa z C kategórie museli tvrdo prebíjať do áčka.
Fanúšikovia si dobre pamätajú drámy v kategórii C v Poprade i Spišskej Novej Vsi, ale aj v béčku v Bratislave.
Záchrannou slamkou pre Slovensko bol základný olympijský princíp, podľa ktorého uchádzať sa o právo štartovať na olympijských hrách 1994 v Lillehammeri, mal každý jednotlivec i kolektív v kvalifikácii.
Tichý koniec
Prvý január v roku 1993 v tichosti znamenal aj koniec spoločnej histórie československej hokejovej reprezentácie. Dosah politického rozhodnutia bol spomedzi všetkých športov najbolestnejší pre slovenský hokej.
Pre Medzinárodnú hokejovú federáciu (IIHF) zdedila novovzniknutá Česká republika všetky nástupnícke práva, lebo bola v roku 1908 zakladajúcim členom (spolu s Francúzskom, Veľkou Britániou a Belgickom) vo vtedajšej LIHG.
V praxi to znamenalo, že Česi pokračovali v A-kategórii svetových šampionátov, kým Slovensko sa muselo najprv formálne uchádzať o prijatie za nového člena IIHF a v hierarchii súťaží začínať úplne od nuly.
Dalo svetu silné mená
Napriek tomu, že dalo svetovému hokeju také mená ako Troják, Mikita, Dzurilla, Golonka, Starší, bratia Šťastní, Rusnák, Pašek, Liba.
Napriek tomu, že slovenskí fanúšikovia prežívali osudy spoločnej reprezentácie 52-krát na majstrovstvách sveta, kde sme spoločne oslavovali šesť titulov, dvanásť strieborných a 16 bronzových medailí.
Česi na ľade, Slováci na kongrese
V čase, keď český tím na svojich prvých samostatných MS v roku 1993 v Mníchove získal pod vedením trénerskej dvojice Ivan Hlinka - Jaroslav Walter bronzovú medailu, slovenský hokej na tom istom šampionáte bojoval iba v diplomatických kravatách na kongrese.
Prvého mája depresívnu náladu vzkriesilo úspešné hlasovanie v mníchovskom hoteli Arabela. Účastníci kongresu akceptovali plamenný prejav vtedajšieho generálneho manažéra Dušana Pašeka a prezidenta zväzu Jána Mitošinku, ktorí apelovali na základný olympijský princíp, že každý športovec na svete má právo bojovať o účasť na olympijských hrách.
Hoci to nebolo úplne v súlade so zabehaným štvorročným cyklom, vyspelé hokejové krajiny pochopili a v hlasovaní 50:32 dali Slovensku šancu zúčastniť sa na augustovej (1993) kvalifikácii na olympiádu v Lillehammeri 94.
Natešená štvorčlenná výprava hokejových funkcionárov (Mitošinka, Pašek, Macko, Okoličány) priamo na mníchovskom olympijskom štadióne v hlúčiku slovenských novinárov nadšene odpálila fľašku šampanského na úspešný štart novej slovenskej hokejovej reprezentácie.
Spoločná liga bola naj
Rozdelenie krajiny pre obe hokejové ligy bolo prinajlepšom irelevantné. Fakt, že súčasná úroveň ani jednej z extralíg nedosahuje úroveň bývalej federálnej ligy, uznáva takmer každý.
Tak, ako je skutočnosťou, že česká liga je výrazne lepšia než slovenská - hoci naša má právo hrdiť sa titulom liga majstrov sveta a štyroch ďalších medailí. Aj pre hokej bol významnejší než rozdelenie republiky pád totalitného režimu v roku 1989.
Emigrácia vymrela
Najlepší hokejisti nemuseli zbierať domáce zásluhy, čakať do tridsiatky a potom sa aj tak nechať zdierať štátnymi sprostredkovateľskými agentúrami, prípadne nelegálne emigrovať, aby si mohli zahrať v lukratívnejšom zahraničí.
I keď sa otvoril druhý extrém masívneho odlevu juniorov, bolo zrejmé, že slovenské talenty do skvostnej podoby dokáže vybrúsiť iba kráľovská NHL. Napriek všetkým jej protirečeniam, konkurencia a peniaze boli najúčinnejšou metodikou.
História pamätá všeličo
Ale vráťme sa k dnešnému problému Ruska aktuálnou otázkou. Ako by zareagoval ruský hokej, keby ho vedenie IIHF poslalo za výčiny na Ukrajine podobne ako v roku 1993 Slovensko, ktoré však nikomu neskrivilo ani vlas na hlave, na dno hokejovej hierarchie?
Ak vezmeme do úvahy spupnosť ruskej verchušky obávali by sme sa, obrazne, rozpútania tretej svetovej vojny.
Rusko sa trochu z núdze či samoľúbosti presviedča, že ich hokej chýba svetu viac, ako svet jemu, pritom v hokejovej histórii je viacero príkladov (Nemecko, Rakúsko), keď po rozpútaní hokejového požiaru medzinárodná hokejová federácia potrestala vinníka vylúčením zo svojej spoločnosti a návrat trval viac rokov.
