Na snímke slovenskí hokejisti po prehre v zápase A-skupiny Lotyšsko - Slovensko na 88. majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji v Štokholme. (zdroj: TASR)
Autor je majster sveta z roku 2002.
Aj kľúčový zápas o postup do štvrťfinále sme nezvládli, zastihol nás nekonzistentných ako v predchádzajúcich. So súperom sme držali krok iba v prvej tretine, potom sme upadli do koľají individuálnych chýb.
Problém nebol v skladbe tímu
Proti Lotyšom nezabrali ani skúsenejší hráči ako Matúš Sukeľ, či Michal Krištof Súper vyhral zaslúžene, bol po každej stránke lepší, vyzretejší.
Vždy som patril k tým, čo pri hodnotení nášho národného tímu stále uprednostňuje pozitíva, ale teraz by to bolo neseriózne, silené.
Nekameňujem však mužstvo. Problém nevidím ani v jeho skladbe, ako si ho vybral tréner. Prekáža mi spôsob ako bol celý vývoj odkomunikovaný. Teda skôr nie a nezrozumiteľne.
Po sérii desiatich výhier v príprave i pri odchode na MS vedenie predsa jasne vyhlasovalo, že do Štokholmu ide sa cieľom postúpiť do štvrťfinále.
Chýbala sebareflexia vedenia
Fanúšikovia sa však konkrétne nedozvedeli, kto namiesto Hrivíka, či Cehlárika príde alebo nepríde a najmä prečo. Priestor v médiách zapĺňali dohady, kto by ešte mohol či nemohol.
Vedenie nenašlo dosť sebareflexie, aby namiesto vzdušných zámkov, priznali cieľ zachrániť sa s mladým mužstvom v elitnej kategórii.
Zobral by som to, že ideme zbierať skúsenosti a vyhnúť sa boju o záchranu. Ale hovoriť o postupe do štvrťfinále sa ukázalo ako nereálne až nekorektné. Žiaľ.
