Kanonierke znie titul európskych šampiónok stále ako sen

Časy kanonierky Kataríny Dubajovej sú už minulosťou. V súčasnosti strelecky ťahajú ženskú hádzanársku reprezentáciu hráčky ako Barbora Lancz či Adriána Holejová.

V Žiline vyrastá ich nasledovníčka, ktorá by v budúcnosti mohla byť gólovou líderkou národného tímu. Šestnásťročná MÁRIA BARTKOVÁ ňou bola na nedávnych majstrovstvách Európy kadetiek v čiernohorskej Podgorici, kde Slovenky získali senzačný titul. Sama bola najlepšou ľavou spojkou a patrila medzi top strelkyne šampionátu.

Z ME ste sa nevrátili spolu s tímom. Neľutujete, že ste si neužili chvíle slávy pred kamerami a mikrofónmi zástupcov médií?
„Určite ma to trochu zamrzelo, lebo som tam chcela byť, ale pre klubové povinnosti to inak nešlo. Myslím si, že moje spoluhráčky to zvládli skvele aj bezo mňa."

Už ste si po ME stihli dopriať aj oddych?
„Ani nie. Dva dni po finále som sa na sústredení pridala k mojim klubovým spoluhráčkam. Aj keď musím poznamenať, že som trénovala o niečo s nižšou intenzitou ako ony."

Už ste si stihli uvedomiť, čo sa vám so spoluhráčkami podarilo?
„Ja si to úprimne stále nedokážem uvedomiť. Tá predstava, že Slovensko je najlepšie v Európe v tejto kategórii, je ako sen."

Pomysleli ste si po novembrovej kvalifikácii, že sa to môže skončiť takto úspešne?
„Toto by som si asi ani vo sne nepredstavila. Keby mi niekto povie, že získame titul, tak sa len pousmejem a poviem, že bolo by to krásne."

Víťazný tím hádzanárskych kadetiek Slovenska po triumfe na ME hráčok do 17 rokov v čiernohorskej Podgorici. Kanonierka Mária Bartková v hornom rade štvrtá zľava. (zdroj: FOTO FB SZH/ Rukometi Savez Crne Gore)

Dostali ste sa aj do All-Star tímu šampionátu ako najlepšia ľavá spojka. Čo pre vás znamená toto individuálne ocenenie?
„Je to pre mňa veľká česť. Bol to môj sen, aby som sa tam dostala. Keď sa mi to podarilo, neskrývala som nadšenie. Stále je však v mojej hre čo zlepšovať a netreba sa uspokojiť."

S 55 gólmi ste boli 7. najlepšia strelkyňa ME. Boli ste spokojná so svojou produktivitou?
„Určite áno, ale boli zápasy, v ktorých sa mi až tak nedarilo a myslím si, že potrebujem zapracovať na väčšej vyrovnanosti výkonov počas šampionátu. Môj kolísavý výkon však mohli ovplyvniť aj zdravotné problémy. Počas ME ma trápila viróza."

S odstupom času ste prekvapená, ako vám osobne vyšli rozhodujúce zápasy, v ktorých vás vyhlásili za najlepšiu hráčku nášho tímu?
„Nečakala som, že sa mi semifinále a finále až takto vydaria, ale som za to vďačná. Úprimne som si svoj výkon ani nejako neuvedomovala, ale chcela som tie duely veľmi vyhrať a dala som do nich všetko, čo som mohla."

Bolo finále pre vás vrcholom práve finále aj z hľadiska osobného výkonu?„Určite áno a myslím si, že tam moja výkonnosť vyvrcholila."

Naopak, pri dôležitom víťazstve v hlavnej fáze proti Španielsku ste dali len 1 gól. Prečo sa vám proti tomuto súperovi nedarilo?
„Tu ma najviac zastihli zdravotné problémy spôsobené virózou a určite to bolo cítiť. Presne o tom je kolektívny šport. Ak sa nedarí jednej, tak potiahne druhá a myslím si, že vtedy sa najviac darilo Zare Gogolovej, ktorá získala ocenenie pre hráčku zápasu."

Považujete sa za kanonierku?
„Myslím si, že áno. Aj v ligovej súťaži patrím medzi najlepšie strelkyne."

Máte parametre, aby ste ňou bola. Predurčuje vás k tomu aj výška (183 cm). Vždy ste boli hráčka, ktorá strieľala veľa gólov?
„Áno a vždy som ňou aj chcela byť. Baví ma dávať veľa gólov z rôznych situácií. A tá výška na tom má tiež svoj podiel."

Veríte si pri streľbe z diaľky?
„Boli chvíle v nie až tak dávnej minulosti, keď som si neverila. Potom som to nejakým spôsobom prekonala a už to beriem tak, že s mojou výškou som tam jednoducho práve na to."

Chodíte hádzať aj sedmičky. Považujete to za svoju silnú stránku?
„Na hádzaní sedmičiek som výrazne pracovala v klube a postupom času som získala sebadôveru. Udržať chladnú hlavu pri ich premieňaní patrí medzi moje silnejšie stránky.

Kedysi som v reprezentačných zápasoch až tak nechodila na pokutové hody. Na tomto šampionáte som si získala dôveru od trénerov a odvtedy bola väčšina z nich na mojich pleciach."

Mária Bartková, najlepšia kanonierka slovenského tímu a najlepšia ľavá spojka majstrovstiev Európy hádzanárok do 17 rokov v Čiernej Hore. (zdroj: FB SZH)

Tréner reprezentácie kadetiek Pavol Streicher vravel, že ste získali sebavedomie v príprave. Vnímali ste to aj vy rovnako pred šampionátom?
„Môžem len súhlasiť. Najväčšie sebavedomie som podľa mňa získala v prípravných zápasoch so Srbskom."

Ako zvládate tlak, že sa od vás očakávajú góly, a pozornosť obrankýň súperov?
„Na tom, ako zvládať tlak, budem určite musieť ešte trochu popracovať. Podstatné je sa sústrediť na svoj výkon a neriešiť, čo si myslia ostatní ľudia. Od žiadneho hráča sa nikdy nevyžaduje, aby bol najlepším strelcom v každom zápase."

Mali ste nejaký vzor, ktorý vás inšpiroval?
„Streľbou z diaľky to je určite bývalý dánsky reprezentant Mikkel Hansen. Celkovým hádzanárskym prejavom to budú Nórky Stine Oftedalová a Henny Reistadová."

Svojimi výkonmi vzbudili hráčky slovenského tímu pozornosť. Objavili sa už záujemcovia, ktorí by vás v budúcnosti chceli vidieť v drese ich klubov?
„Áno, už ma oslovili. Mala by som sa ešte stretnúť s jednou agentkou, ktorá by ma možno mohla zastupovať.

Uvidíme, ako sa to celé vyvinie. Určite však neplánujem skočiť hneď po prvej ponuke a bude si treba všetko poriadne premyslieť."

Aký je váš vysnívaný klub alebo súťaž, kde by ste chceli niekedy pôsobiť?
„Môj vysnívaný klub je asi maďarský Győri Audi ETO KC. Chcela by som hrávať v Lige majstrov."

Aké sú vaše ciele v horizonte najbližších pár rokov?
„Stále sa zlepšovať v hernej oblasti a pracovať na sile, dynamike a kondícii. Túžim zopakovať náš tímový výkon aj na MS a bojovať o medaily. Potom prijať ponuku zo zahraničného klubu a ísť hrať za ženy."

Máte teraz po úspechu v Podgorici väčšiu chuť a motiváciu do tréningovej driny?
„Tieto majstrovstvá mi ukázali, že tvrdá práca sa naozaj vypláca a plánujem naďalej vytrvalo trénovať, aby sa moje sny naplnili."

Vaša mamina bola hádzanárka. Viedli vaše kroky logicky práve k tomuto športu?
„Napriek tomu, že ona mala blízko k hádzanej, ja som vyskúšala viacero rôznych športov. Od atletiky, cez hokej, basketbal, tenis až po hádzanú. Keď som začínala s hádzanou, jediný klub v okolí bol v Bytči.

Bolo to asi v roku 2018 a tento šport sa mi veľmi zapáčil. V roku 2019 založila moja mamina aj s ďalšími ľuďmi klub v Žiline a odvtedy som tu."

Čo študujete a čomu sa najradšej venujete vo voľnom čase?
„Študujem na osemročnom gymnáziu na Varšavskej ulici v Žiline. Akurát nastupujem do sexty, čo je druhý ročník na strednej.

Najviac ma baví asi ten biologicko-chemický smer. Voľného času až tak veľa nemám, ale keď príde, tak ho využívam na regeneráciu a vzdelávanie v športových oblastiach."

Mária Bartková (vľavo) v spoločnosti svojej mamy Renáty na európskom šampionáte v Podgorici. (zdroj: archív (mb))