Tomáš Rečičár si v drese Tatrana Prešov často vychutnával radosť s fanúšikmi. (zdroj: TASR/Veronika Mihaliková)
V minulosti hrával len za prešovský Tatran, no 26-ročný TOMÁŠ REČIČÁR sa napokon rozhodol pre nečakaný krok. Posilnil tím HK Košice.
Ako sa zrodil váš návrat do hádzanárskeho diania?
„S hádzanou som nadobro skončil a vôbec som už nechcel hrať, ale po príchode Patrika Hruščáka na trénerskú pozíciu do Košíc ma niekoľkokrát volal, aby som si prišiel ešte zahrať so slovami, že bude to dobré a nech nemám obavy. Napokon ma zlomil a povedal som mu, že si prídem zatrénovať a uvidíme."
Chýbala vám už hádzaná?
„Popravde, musím povedať, že ani nie."
Nezanevreli ste na ňu po tom, čo ste sa vlani v lete nedohodli v Tatrane?
„Ani nie, lebo hádzanú som stále sledoval, aj som chodil na zápasy Prešova a s chlapcami som bol stále v kontakte. Často sme sa stretávali."
V prešovskom Tatrane máte dvere zatvorené?
„To je otázka na ľudí v Prešove, nie pre mňa, ale ja proti Tatranu nemám nič zlé. Klub ma vychoval, za čo som vďačný, ale jednoducho sa naše cesty rozišli. Stále však budem jeho fanúšikom."
Tomáš Rečičár bol v drese hádzanárov Tatrana Prešov oporou, od sezóny 2025/2026 si oblečie dres HK Košice. (zdroj: TASR/František Iván)
Ako ste využili pauzu?
„Mám svoju prácu. Už popri hádzanej som ju mal a pracoval som od svojich 17 rokov, lebo som vedel, že niečo také môže prísť a veľa športovcov na to počas kariéry nemyslí.
Potom skončia alebo ich zastaví zranenie a nevedia čo ďalej. Môj prípad to nebol a teraz to beriem už ako zábavu s kamarátmi, ktorých mám v Košiciach, kde je výborná partia."
Budete pôsobiť v susedných Košiciach. Nebudú vám ľudia v Prešove dávať najavo, že ste išli k regionálnemu rivalovi?
„Keď som odišiel z Prešova, každý na mňa zabudol a nikto sa o mňa nezaujímal, preto si myslím, že by mi nikto nemal vyčítať, že idem hrať niekde inde."
Od vášho posledného duelu uplynú koncom novembra dva roky, v čom bude pre vás návrat najnáročnejší?
„Nemyslím si, že návrat bude ťažký. Hádzanú človek hrať nezabudne, ale, samozrejme, treba sa do toho dostať."
Z Prešova ste boli zvyknutý na najvyššiu úroveň. Nechceli ste sa ubrať týmto smerom?
„Určite nie. Už by som na takej úrovni hrať nechcel. Človek tomu musí veľa obetovať, veľmi veľa trénovať a popri práci je to veľmi náročné. To už nie je môj cieľ ako voľakedy."
Boli ste opora a kapitán Tatrana, reprezentant SR, aké sú vaše ciele s hádzanou?
„Som rád za všetko, čo som si zažil v hádzanej a mojím cieľom je schuti si zahrať a dať si po zápase dobré pivo s kamarátmi."
