Na snímke zľava Ana Abinaová (Slovinsko) a Adriána Holejová (Slovensko) v prípravnom zápase v hádzanej žien Slovensko - Slovinsko. (zdroj: TASR)
Adriána Holejová pre ligové povinnosti vo Francúzsku, kde sa nielen pre ňu skončí sezóna až 8. júna, sa nemohla na slávnosti vyhlásenia výsledkov ankety Slovenského zväzu hádzanej zúčastniť osobne. Našla si však čas a pre náš denník odpovedala na otázky pri príležitosti zisku ocenenia Hádzanárka roka 2024.
Hádzanárkou roka na Slovensku ste sa stali premiérovo. Je vám ľúto, že tento okamih si nemôžete vychutnať osobne na slávnostnom vyhlásení výsledkov ankety?
„Samozrejme, rada by som tam bola a mohla si užiť tieto vzácne chvíle. Je to síce výnimočný moment, ale keďže ešte máme pred sebou zostávajúce dva zápasy, tak som nemohla prísť na slávnosť.“
Čo pre vás znamená toto ocenenie a kam ho radíte v doterajšej kariére?
„Je to odzrkadlením, že moja tvrdá práca a úsilie, ktoré každý deň vynakladám, sa mi nejakým spôsobom začína vracať.
Je to veľmi pekný pocit. Verím a dúfam, že je to len začiatok všetkého, čo chcem ešte dosiahnuť.“
Túžili ste niekedy byť vyhlásená za najlepšiu hádzanárku?
„Myslím si, že každá jedna z nás chce byť najlepšia, ako len vie. Keď však dokáže byť najlepšou medzi ostatnými, tak je to niečo ešte vzácnejšie.“
Je pre vás prekvapením, že vám ho prisúdili hlasujúci práve teraz? Vy by ste ho komu dopriali za rok 2024?
„Dopriala by som ho tomu, kto si to najviac zaslúžil… O tom, kto ho získal, rozhodli iní.“
Aký bol rok 2024 pre vás?
„Tento rok bol veľmi náročný. Veľa ľudí nevidí, čo všetko za tým môže byť a v skutočnosti aj je za každým príbehom športovca.
Nie sú to len výkony, ktoré podáva na ihrisku, ale takisto aj veci, ktoré sa dejú mimo športovej kariéry a my ich musíme prekonávať.“
Najhoršie chvíle prišli pre vás tesne pred ME, keď ste sa zranili?
„Môj návrat po zranení a takisto zdravotných problémoch bol pre mňa viac ako ťažký, ale takisto aj silný moment.
Môžem len potvrdiť, že najhoršie chvíle pre športovca sú vždy vtedy, ak príde zranenie.“
Už na budúci rok budú ďalšie ME, pri ktorých budeme dokonca jedným z hostiteľov. Vnímate to ako jednu z vrcholných mét vašej kariéry?
„Nie každý má možnosť hrať na šampionátoch proti najlepším a pre každú jednu z nás je to istý vrchol.“
Ako hodnotíte trojročné pôsobenie v Nice?
„Moje pôsobenie dopadlo lepšie, ako som čakala. Dalo mi to neskutočne veľa skúseností, ktoré som potrebovala získať po odchode z Michaloviec.
Spravila som výkonnostný progres a takisto som dokázala presadiť aj v konkurencii ostatných hráčok. Momentálne je môj cieľ posunúť sa na ešte lepšiu úroveň, aby som dokázala dosiahnuť to, za čím som do zahraničia išla.“
Za čím vám bude najviac ľúto?
„Najviac mi bude chýbať more a tento život…(smiech). Samozrejme, aj ľudia, ku ktorým som si za tie roky vytvorila vzťahy.“
Chystá sa aj nejaká rozlúčka, napríklad pri príležitosti posledného domáceho duelu s Parížom?
„O niečom oficiálnom zatiaľ neviem, ale minimálne v rámci družstva sa určite rozlúčime.“
Tešíte sa už na nové pôsobisko v Dijone?
„Áno, veľmi sa teším a neviem sa dočkať. Sťahovanie do Dijonu ma čaká koncom júna.“
V Dijone zanechala výraznú stopu veľká osobnosť slovenskej ženskej hádzanej Martina Školková. Chceli by ste ísť v jej šľapajach?
„Mates je legendou v tomto klube. Takisto ako ona aj ja by som chcela zanechať niečo po sebe, aby na mňa spomínali v najlepšom.“
