Hoci jeho rodičia nepochádzajú z Bratislavy, Leo Sauer je rodák z hlavného mesta, kde urobil aj prvé futbalové kroky. Úplné začiatky spojil s klubom v Rači, odkiaľ sa presunul do Slovana.
Nasledoval prestup do Žiliny, neskôr do zahraničia. Krídelník holandského Feyenoordu by mal byť jedným z ťahúňov slovenského tímu do 21 rokov na domácom európskom šampionáte. Aj o tom bola reč v našom rozhovore.
Športovo založená rodina
Vaše futbalové začiatky sú spojené s Bratislavou, teda mestom, kde slovenský tím do 21 rokov odohrá dva zápasy základnej skupiny na domácom Eure. Ako si spomínate na prvé futbalové kroky?
„Moje začiatky boli spojené s Račou, kde sme sa spoločne s bratom Máriom začali venovať futbalu. Najskôr len ako detskej hre a následne aj v miestnom klube.
Aj keď rodičia nepochádzajú z Bratislavy, prišli sem študovať a napokon sa tu aj usadili. Práve v Rači sa napokon začala písať naša futbalová kariéra. Vyrastal som tu ja i brat Mário.“
Priviedol vás obidvoch k futbalu otec, prípadne ste talent zdedili práve po ňom?
„Ocino tvrdí, že bol výborný strelec i futbalista, no my mu to moc neveríme, pretože hrával len v nižšej súťaži…
Spoločne s mamou nás odmalička viedli k športu. Celkovo je naša rodina dosť športovo založená. Najskôr sme začínali s atletikou a venovali sme sa aj tenisu.
Napokon zvíťazil práve futbal. Blízko nášho domu v Rači sú futbalové ihriská s umelým trávnikom a tam sme postupne začínali kopať do lopty. Najskôr práve s otcom a neskôr i s partiou. Na Tbiliskej ulici v Rači, kde sme aj chodili do školy, sme trávili s loptou popoludnia i večery neskoro do tmy.“
Ako vyzeral začiatok vašej futbalovej kariéry?
„Po prvých krokoch v Rači sme sa aj s bratom presunuli do Slovana Bratislava, ktorý nás vtedy oslovil. Na Pasienkoch sme trávili veľa času trénovaním i s partiou spoluhráčov.
Nadobudli sme tu množstvo priateľstiev, nových kontaktov i krásnych spomienok. Následne sme sa aj s Máriom presunuli do Žiliny.“
Náročný krok
Bratislavu ste tak v pomerne mladom veku vymenili za iné krajské mesto. Aký náročný bol prechod na sever Slovenska pre chlapca vo vašom veku?
„Keď sme sa rozhodovali pre odchod do Žiliny, ani sami sme si neuvedomovali, aký náročný krok to bude. Začiatky v novom prostredí boli ťažké, no časom sme si obidvaja zvykli.
Človek sa postupne aklimatizuje všade, po zhruba polroku to už bolo lepšie. Mal som iba 12 rokov a prvýkrát som sa ocitol bez rodičov, navyše mimo partie, s ktorou som vyrastal. Takže najmä z tohto pohľadu to bolo ešte náročnejšie.“
Už od mladého veku vás to ťahalo do ofenzívy a k strieľaniu gólov, alebo ste začínali na inom poste?
„Spomínam si, že som začínal v Rači so staršími hráčmi, pretože som chcel hrať spolu s Máriom. Paradoxne, začal som ako pravý obranca. Mário hral na podobnom poste ako dnes.
Postupne som sa však začal viac presadzovať na ofenzívnejších postoch a napokon som zostal na krídelnej pozícii.“
Pri vašom odchode spod Dubňa nebol žilinský klub úplne nadšený. Spomínate si s odstupom času na dianie počas vášho presunu do Holandska?
„Rozumel som, že zo žilinského pohľadu to mohlo byť frustrujúce. Do hráčov v akadémii i jej celkového chodu investujú nemalé peniaze. Či už je to strava, ubytovanie, tréningové plochy, cestovanie a podobne. Stratili hráča, za ktorého mohli dostať v budúcnosti pekné peniaze.
Na jednej strane som bol rád, že môžem ísť do zahraničia, no rozumel som aj tomu, že klubu sa môj odchod úplne nepáčil. Ak by som zostal v Žiline, možno by som neskôr urobil iný pekný prestup, no aj s odstupom času som spokojný s mojím vtedajším rozhodnutím.“

Pozitívna spätná väzba
Uplynulý ročník ste hosťovali v Brede, s ktorou sa vám napriek nevydarenej jarnej časti podarilo zachrániť v najvyššej súťaži. Splnil skončený ročník vaše osobné očakávania?
„Samozrejme, hlavný tímový cieľ bola záchrana. Ja som vedel, že už v ďalšej sezóne pravdepodobne nebudem súčasťou kádra, no pre ostatných chalanov to bola jasná priorita.
Z individuálneho hľadiska môžem vyjadriť spokojnosť. Hosťovanie určite splnilo svoj účel, pravidelne som hrával, strelil som góly. Aj spätná väzba je pozitívna. V klube boli na moje výkony dobré ohlasy.“
Starší brat Mário sa so Žilinou radoval z ligového striebra. Stíhali ste počas sezóny sledovať aj jeho zápasy?
„Sledoval som ich najmä na diaľku, na niektorých som sa bol pozrieť aj osobne. Žilina odohrala dobrú sezónu, najmä jej prvú polovicu.
Po zimnej prestávke to už bolo trošku horšie a nevyšla jej ani nadstavbová časť, i keď ku koncu ročníka sa znovu zdvihla. Vybojovala si miestenku do Európy a verím, že sa jej bude dariť.“
Teší sa na atmosféru
Ako vnímate, že si na domácom Eure zahráte v domácom prostredí, s bratom a navyše vo vašej rodnej Bratislave?
„Akoby som si opäť mohol kopnúť doma na záhrade. V Bratislave poznám veľa ľudí a verím, že nám vytvoria výbornú atmosféru. Teším sa na to i na skutočnosť, že si znova zahrám v prostredí, v ktorom som vyrastal.“
Hoci ste na Tehelnom poli už nastúpili aj v drese seniorskej reprezentácie, v tíme trénera Jaroslava Kentoša budú vaše úlohy odlišné. Ste pripravený na pozíciu lídra?
„V porovnaní so seniorským tímom to bude niečo iné. Nechcem povedať, že sa cítim ako stabilný hráč základnej zostavy, no do tímu prichádzam s inými úlohami, ako je to v seniorskej reprezentácii.
Aj celý turnaj beriem inak a teším sa na atmosféru na vypredanom Tehelnom poli. Sám som zvedavý, ako to celé bude vyzerať.“
Cítite s blížiacim sa štartom turnaja aj zvýšený dopyt od známych či priateľov po lístkoch?
„Samozrejme, lístky pre rodinu som už zabezpečil. Jasné, že mi písalo aj milión kamarátov. Dokonca mám aj množstvo staronových známych, ktorí ma prosili o lístky. Keď bude možnosť, budem sa snažiť každému vyhovieť.“
Sila v kolektíve aj v kvalite
Počas dvojročného prípravného obdobia ste sa vo výbere tímu do 21 rokov objavili len v niekoľkých prípadoch. Napriek tomu sa však poznáte s väčšinou spoluhráčov z predchádzajúcich mládežníckych kategórií…
„Nemyslím si, že v tomto smere bude nejaký problém. Väčšinu chalanov poznám už dlhšie, s ostatnými sa rýchlo zoznámim. Kolektív je super a po pár dňoch vytvoríme určite dobrú partiu na trávniku i mimo neho.“
Aké očakávania máte sám od seba? Čo môžete priniesť do tímu Jaroslava Kentoša?
„Prichádzam do tímu ako ofenzívny hráč, od ktorého sa budú očakávať najmä góly a kvalita v ofenzíve. Verím, že tomuto tímu dokážem svojimi výkonmi pomôcť k úspechu na domácom šampionáte. To je to, čo odo mňa tréneri i ľudia očakávajú.“
Hoci sa základná skupina s Talianskom, Španielskom a Rumunskom javí ako náročná, určite sa v domácom prostredí pokúsite o postup, je tak?
„Samozrejme, je to naša priorita a najbližší cieľ. Na postup zo základnej skupiny sa budeme prioritne koncentrovať, aj keď skupina so Španielmi, Talianmi a Rumunmi je náročná.
Uvidíme, s akými výbermi pricestujú súperi, no ja si myslím, že aj my máme veľmi dobrý tím. Verím, že naša sila je nie len v kolektíve, ale aj v kvalite.“
S čím budete po turnaji spokojný?
„Samozrejme, že s postupom zo skupiny. To je to jediné, na čo aktuálne myslím. Z osobnej stránky by som rád pomohol tímu gólmi a bol prínosom.“
Ako to s vami vyzerá na klubovej úrovni? Hosťovanie z Feyenoordu v Brede sa skončilo, chystá sa váš návrat do Rotterdamu?
„Áno, už sme spolu na túto tému komunikovali. Po skončení hosťovania má vedenie Feyenoordu záujem, aby som sa v lete vrátil späť. Rovnako je to aj z mojej strany, no uvidíme, či sa nevyskytne aj iná ponuka, nad ktorou by bolo zaujímavé porozmýšľať.“
V JEDNOM TÍME S BRATOM
V nominácii na záverečný turnaj figurujú v kádri Jaroslava Kentoša až dvaja Sauerovci. Okrem Lea aj jeho starší brat Mário. Stredopoliar, ktorý uplynulý ročník odohral v MŠK Žilina, sa krátko pred turnajom upísal francúzskemu FC Toulouse. Možnosť reprezentovať rodnú krajinu, navyše na domácom šampionáte, si obidvaja bratia nesmierne vážia.
„Je to určite skvelá vec pre našu rodinu a našich rodičov. Aj ja som rád, že si môžeme zahrať spolu v slovenskom drese,“ povedal na štarte prípravy mladší z bratskej dvojice Leo. Obidvaja bratia už Slovensko spoločne reprezentovali na svetovom šampionáte do 20 rokov v Argentíne v roku 2023.