Slovenský hráč Neapolu Stanislav Lobotka (vpredu). (zdroj: TASR/ANSA)
Neapol v strede s našim reprezentantom Stanislavom Lobotkom sa stal talianskym majstrom. Druhýkrát v priebehu troch sezón.
Možno úspech klubu spod Vezuvu nevyzerá navonok až tak fantasticky. Veď ide v podstate o dupľu. Aj slabší znalci pomerov si jasne uvedomujú výnimočnosť úspechu, ktorý SSC dosiahol.
Na Neapol sa pozerali cez prsty
Triumf v pravdepodobne v druhej najťažšej súťaži na svete. Vzhľadom na konkurenciu oveľa náročnejšej než sa hrá v Nemecku, kde má titul v podstate sprivatizovaný Bayern Mníchov.
Francúzi dookola púšťajú evergreen, alebo skôr majstrovský šansón, z dielne miliardárskeho Parížu St. Germain.
Španielsku futbalovú koridu vyhrávajú de facto iba Barcelona s Realom Madrid.
V Taliansku vždy dominovali severania, konkrétne Juventus Turín a oba milánske klubové giganty.
Na Neapol sa všetci pozerali cez prsty. Jednu výnimku by mu s nevôľou a škrípaním zubov tolerovali. Dve? Nikdy!
Neapolskí fanúšikovia ho milujú
Tím okolo nášho stredopoliara si ju udelil, rozumej vybojoval, sám. Každý bod aj bodík si oddrel. Triumfoval ako kolektív.
Ťažil z vlastnej nepoddajnosti a preťaženosti Interu Miláno na troch frontoch. História sa na okolnosti pýtať nebude.
Zapamätá si len mená víťazov. Medzi prvými Stanislava Lobotku. Kľúčového stredopoliara. Pána futbalistu. Režiséra rozohrávky a prechodovej fázy. Zároveň neúnavného bežca, bojovníka, defenzívny štít.
V Neapole novej éry získali oba majstrovské tituly iba šiesti cudzinci. Rodák z Trenčína sa spomedzi legionárov pričinil o ne mierou najväčšou.
Preto ho neapolskí fanúšikovia, ktorí poznajú len futbalové nebo alebo peklo, milujú a milovať vždy budú.
