Filip Bobrovský (vľavo). (zdroj: FOTO FACEBOOK MFK ZVOLEN)
Na začiatku augusta sa život Filipa Bobrovského v jedinom okamihu zmenil. Dvadsaťjedenročný mladík prežil noc, akú by nechcel zažiť nikto. Postihla ho náhla srdcová slabosť.
K najhoršiemu neprišlo len vďaka duchaprítomnosti Lukáša Jendreka. Spoluhráča, s ktorým býval. Keď sa Lukáš počas hlbokej noci zobudil na zvláštne chrčanie, hneď vedel, že je zle. Okamžite začal konať a zalarmoval pomoc. Začal sa boj s časom.
Stav Filipa bol natoľko vážny, že si vyžiadal dlhú hospitalizáciu. Bezmála mesiac. V súčasnosti je už doma. Po tom, čo sa druhýkrát narodil.
Tu je celý príbeh, v ktorom prvýkrát od prepustenia z nemocnice prehovoril aj Filip.
Posledný súťažný zápas, v ktorom Filip Bobrovský (v červenom drese) nastúpil, bol 2. augusta 2025 domáci súboj proti Pohroniu (1:0). (zdroj: FOTO FACEBOOK MFK ZVOLEN)
Po tom všetkom, čo sa prihodilo nemožno začať ani inak: ako sa momentálne cítite?
„Povedal by som, že všelijako. Raz dobre, inokedy zasa o čosi horšie. Nazval by som to tak, že som v rekonvalescencii.“
V súčasnosti ste doma v Klenovci. Je váš pohyb obmedzený iba na pobyt v interiéri či si vyjdete aj na prechádzku na čerstvý vzduch?
„Máme rodinný dom, takže chodím aj na prechádzky. Ale iba v prítomnosti rodičov. Maminy alebo ocina.“
Spomínate si na niečo z inkriminovanej noci?
„Nie, absolútne na nič.“
Popoludní ste absolvovali tréning. Necítili ste už vtedy nejakú slabosť?
„Viete, ani to si nespomínam. Ani na pocity. Ani na to, keď som sa ukladal spať. Proste na nič. Dokonca ani neviem, čo všetko som musel v nemocnici podstúpiť. Nepamätám si to.“
Noc, ktorá všetko zmenila
Lukáša Jendreka spája s Filipom pevné priateľské puto. Predčasom hrávali za prešovský Tatran.
Pred začiatkom prebiehajúceho ročníka mal Filip dokonca prsty v tom, že Lukáš, ktorý bol vtedy bez angažmánu, napokon zakotvil v košiari Zvolena.
Keďže Filip odpovede na mnohé otázky nepozná, práve Lukáš opísal dramatické udalosti z utorka na stredu 6. augusta.
„V utorok po tréningu sme išli domov. Urobili sme si večeru a šli sme si ľahnúť. Všetko v norme, Filip si na nič nesťažoval.
V noci som začul, že akosi zle dýcha. Neprišlo mi to normálne, tak som zasvietil a išiel som ho skontrolovať. Videl som, že už naberá fialovú farbu…
Okamžite som vytáčal 112-ku. Keď som povedal, že mám kamaráta, ktorý nedýcha, navigovali ma, čo mám robiť. Začal som sa masážou srdca až pokým neprišla záchranka,“ začal rozpletať klbko spomienok.
V noci som začul, že akosi zle dýcha. Neprišlo mi to normálne, tak som zasvietil a išiel som ho skontrolovať. Videl som, že už naberá fialovú farbu.“
Udalosť, v ktorej ide druhému človeku o život, otrasie aj tou najsilnejšou povahou.
„Je to aj môj prípad. Dve ďalšie noci po sebe som nespal. Na iné myšlienky som dokázal prísť iba medzi spoluhráčmi.
V najbližšom zápase v Púchove som sa cítil strašne zle. Bol som vyčerpaný, nesústredil som sa vôbec na hru. Bolo to fakt psychicky náročné obdobie,“ dodal Lukáš Jendrek.
Šatňovka Zvolenčanov po víťaznom zápase, vľavo dole leží Lukáš Jendrek, nad ním Filip Bobrovský. (zdroj: FOTO FACEBOOK MFK ZVOLEN)
Šesť dní v absolútnom tichu
Vozidlo rýchlej záchrannej pomoci uháňalo s Filipom, ktorý bol v bezvedomí, tmavou nocou do Stredoslovenského ústavu srdcových chorôb v Banskej Bystrici. Lekári ho uviedli do umelého spánku. Na šesť dní.
Na začiatku ďalšieho týždňa Filipa previezli do Roosweltovej nemocnice. Na Anesteziologicko - resuscitačnom oddelení (ARO) si ho nechali dva dni, lebo už dýchal samostatne.
Ďalší týždeň ho preložili na Jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS). Tam lekári v rámci liečby odporučili hyperbarickú komoru, kde pacient dýcha čistý kyslík pod zvýšeným tlakom, čo výrazne zlepšuje zásobovanie tkanív kyslíkom a podporuje regeneráciu.
Práve preto Filipa neskôr previezli až do Košíc. Túto procedúru však neabsolvoval, lebo neurológovia to napokon neodporúčali.
Jedenásť dní ležal na kardio ARO v Košiciach – Šaci. Posledných päť dní zasa na Neurologickom oddelení na Jednotke intenzívnej starostlivosti.
Do domáceho liečenia ho prepustili 5. septembra 2025.
Obavy, či sa ešte preberie
Vážne zdravotné problémy dieťaťa dokážu rodičom obrátiť život na ruby. Tak bolo aj v prípade manželov Bobrovských.
„Za Filipom sme chodili každý deň. Kvôli tomu som bola ubytovaná v Košiciach. Personál nemocnice bol veľmi ochotný, príjemný a ústretový.
Umožnili mi, aby som mohla s Filipom tráviť aj tri-štyri hodiny denne. Rozprávať sa s ním, aby sa mu obnovila pamäť,“ vravela o chvíľach strávených pri Filipovom lôžku mamička Martina.
Keď bol hospitalizovaný, spoluhráčmi s ním boli na diaľku. Vždy sa vyfotografovali aj s dresom číslo 6, ktorý Filipovi v klube patrí. (zdroj: FOTO FACEBOOK MFK ZVOLEN)
A diagnóza?
„Lekári hovorili o náhlej zástave srdca. Ale príčinu, prečo k tomu došlo, tú nepoznáme. Lekári sú však prekvapení, akým tempom Filip napreduje.
Aj keď sme boli vo Zvolene na zápase, bola tam sestrička z ARO. Prišla za nami a Filipovi povedala, že neverí vlastným očiam, že on chodí. Lebo predpoveď znela, že bude ležiaci pacient,“ pokračovala mamička.
Od hospitalizácie v Košiciach nosí Filip defibrilátor.
„Je to monitorovací strojček. Keďže lekári nevedia zistiť príčinu prečo sa to stalo, slúži na to, aby sa situácia nezopakovala.
Nosí ho pod ľavým ramenom. Keby sa niečo prihodilo, ihneď dostane výboj do srdiečka. Nemá ho teda napojený na srdce, ale má ho pod hrudnou kosťou. Srdiečko nebolo operované, je bez zásahu.“
V situáciách, keď ide o život dieťaťa, naberá strach rodičov obrovské rozmery.
„Keď neviete, či sa vám ešte dieťa preberie, život sa vám razom zmení. Cítite neskutočný strach, ako to všetko zvládne.
Teraz som s Filipom doma. Od lekárov máme odporúčania, aby sme si zohnali neurológa, chodievali na kardiokontroly a zohnali si niekoho na kognitívny tréning.
Keď neviete, či sa vám ešte dieťa preberie, život sa vám razom zmení. Cítite neskutočný strach, ako to všetko zvládne.“
Všetko je to na bedrách rodičov, aby si to vybavili. Aby si zohnali niekoho, kto s ním bude trénovať, alebo to budete musieť robiť sami.
Vzdelávať sa na internete, tlačiť pracovné listy, zháňať literatúru.
Momentálne pre Filipa vybavujeme kúpeľnú liečbu. Pohybuje sa sám, zvláda samoobslužné veci.
Problém nám robí akurát krátkodobá pamäť a zrak, ktorý sa mu zhoršil,“ dodala pani Martina.
Našťastie, rodičia v neľahkej situácii neostali úplne sami. Pomoc prichádza od známych, priateľov, o Filipov stav sa permanentne zaujímajú aj ľudia zo zvolenského klubu.
Filip v tom má úplne jasno. Na jar chce byť opäť v základnej zostave Zvolena. (zdroj: FOTO FACEBOOK MFK ZVOLEN)
Plný odhodlania vrátiť sa
Filip, a napadlo vám, že lekári vám mohli aj definitívne zakázať futbal?
„Nebol som na to pripravený, ale vedel som, že takáto situácia môže nastať. Ba priznávam, že takéto myšlienky som mal dosť často. Našťastie, zatiaľ k tomu neprišlo. A ja som presvedčený, že sa na ihrisko chcem vrátiť. Aj táto myšlienka ma vlastne poháňa dopredu.“
Neposchovávala mama od strachu všetky futbalové lopty do skríň, aby ste sa k nim nedostali?
„To nie. Ale myslím si, že aj ona bude rada, keď sa vrátim k futbalu.“
Čo na to vraví váš vnútorný kompas? V akom horizonte by ste to chceli zrealizovať?
„Čo najskôr. Do konca tohto roka. Pravda, neviem, či sa mi to podarí. No bol by som spokojný aj vtedy, ak by som sa stihol zapojiť do zimnej prípravy.“
Budete po tom, čo sa vám prihodilo, odteraz pri futbale opatrnejší?
„To nie. Nemám byť prečo. Futbal je predsa súbojový šport.“
Čím si zvyknete krátiť dlhé chvíle?
„Spánkom. Veľa spím.“
Medzi spoluhráčmi ste boli počas domáceho zápasu so Zlatými Moravcami. Ako ste sa cítili?
„Zvolen síce prvý raz prehral, ale ja som bol veľmi rád, že som sa vrátil do známeho prostredia. Pobyt medzi spoluhráčmi bol pre mňa určite veľmi príjemný.“
Za Lukášom sme boli s rodičmi. Aj rodičia sa mu poďakovali, za to, čo pre mňa spravil. Ja mu tiež ďakujem za to, že mi zachránil život.“
Rozoberali ste situáciu, ktorá sa prihodila, už aj s vaším záchrancom Lukášom Jendrekom?
„Áno. Už predtým, než som bol na zápase s ViOn-om, sme si zopárkrát zatelefonovali. Za Lukášom sme boli s rodičmi. Aj rodičia sa mu poďakovali, za to, čo pre mňa spravil. Ja mu tiež ďakujem za to, že mi zachránil život.“
Zvolen sa v novom ročníku drží na popredných priečkach tabuľky. Prekvapilo vás to?
„Práveže ani nie. Veril som, že budeme napredovať a stále sa zlepšovať. Zo súčasného postavenia v tabuľke mám len radosť.“
Bude v základnej zostave Zvolena na jar opäť Filip Bobrovský?
„Určite áno!“
Zvládol, čo sa zdalo byť nemožné
Vyzerá to tak, že po tom všetkom, čo si Filip preskákal, by mal byť už z najhoršieho vonku. Zvládol to, čo sa zdalo byť nemožné.
Pravda, proces úplného zotavenia, je stále behom na dlhú trať. Je však potešujúce, že Filip nestratil chuť a odhodlanie. Práve to ho poháňa dopredu. Dokonca už pomýšľa o návrate na futbalovú scénu.
A to je po tom všetkom, čím si musel len nedávno prejsť, naozaj mimoriadne pozitívna správa!
