Lukáš Jendrek. Hrdina, ktorý nedávno zachránil život spoluhráčovi. (zdroj: FOTO FACEBOOK MFK ZVOLEN)
Futbalisti Zvolena sú najpríjemnejším prekvapením nového ročníka druholigovej súťaže.
V posledných troch zápasoch narazili na trio najvážnejších favoritov na postup a získali z nich štyri body. V Banskej Bystrici remizovali 1:1, doma so Zlatými Moravcami prehrali 1:3 a v Liptovskom Mikuláši zvíťazili 1:0.
O sympatickom ťažení Zvolenčanov sme sa porozprávali so stredopoliarom Lukášom Jendrekom, ktorý len nedávno spoluhráčovi po srdcovej príhode zachránil život.
Ste spokojný so štyrmi bodmi z týchto súbojov?
„Nuž, mohlo ich byť o jeden-dva aj viac. Myslím si, že môžeme byť spokojní, pretože pred týmito zápasmi by sme takýto počet určite brali.“
Domáca prehra s ViOn-om spred týždňa, prvá v prebiehajúcom ročníku, s mužstvom nijako neotriasla. Išli ste do Liptovského Mikuláša preklopiť prehru s ViOn-om víťazstvom?
„Chceli sme uhrať čo najlepší výsledok. O víťazstve sa síce nahlas nevravelo, ale sme radi, že sa nám podarilo vyhrať.“
Do vedenia ste išli v 12. minúte, po inkasovanom gól však domáci zázračne ožili a obrana Zvolena sa pri tlaku často ocitla v neľahkých situáciách. Čo spôsobilo, že Liptákom narástli krídla?
„Do gólu sme boli lepším mužstvom na ihrisku. Postupne sme sa asi začali o výsledok báť – hoci bolo na to ešte príliš skoro. Začali sme sa hlbšie sťahovať a prestali hrať náš futbal. “
Lukáš Jendrek (vľavo) počas súboja na banskobystrických Štiavničkách. (zdroj: FOTO FACEBOOK MFK DUKLA BANSKÁ BYSTRICA)
Aké boli polčasové pokyny trénera? Nenahnevalo ho, že ste sa stiahli?
„Hlavný Dušan Tóth v kabíne nebol, sedel na tribúne. Bol v nej asistent Ján Kováč. Tiež podčiarkol, že nesmieme prestať hrať, lebo celý druhý polčas sa nedá len brániť a odkopávať lopty. Do druhého dejstva sme na trávnik išli s tým, že sa vrátime k našej hre.“
Prezraďte, keby bol v kabíne Dušan Tóth, bolo by v nej väčšie ródeo?
„Nuž, tréner Dušan Tóth je predsa len emotívnejší. Ale nemyslím si, že by robil väčší humbug...“
Zvolen je najpozitívnejším prekvapením nového ročníka. V čom je jeho najväčšia futbalová sila?
„V súdržnosti kabíny, aj vzhľadom na to, čo sa prednedávnom odohralo spoluhráčovi Filipovi Bobrovskému. Určite nám pomáhajú góly Kuba Sylvestra.“
Hrali ste proti tímu, ktorý viedol tréner Marek Petruš, pod ktorého taktovkou ste v minulom ročníku hrávali v Prešove. Z Tatrana si vzal do Mikuláša pod krídla dvojicu Gladiš - Franko. Vy ste od neho ponuku posilniť MFK Tatran nedostali?
„Vychádzali sme spolu dobre. Myslím si, že sme mali fajn vzťah, ale takúto ponuku som od neho nedostal.“
Len krátko po tom, čo ste Prešovu pomohli k návratu do najvyššej súťaže, ste v Tatrane skončili. Prečo?
„Priznám sa, že túžil som si zahrať v Prešove najvyššiu súťaž. Aj som to vlastne čakal, ale nejaké veci tam nedopadli tak, ako by mali. Bol som dohodnutý na predĺžení zmluvy, no počas prípravy mi oznámili, že prídu iní hráči a môžem odísť.“
Filip Bobrovský (vľavo), ktorý mal tiež prsty v príchode Lukáša Jendreka do klubu spod Pustého hradu. (zdroj: FOTO FACEBOOK MFK ZVOLEN)
Ako ste sa ocitli vo Zvolene?
„Mal som nejaké ponuky, ktoré však nevyšli. Dal som sa do reči s Filipom Bobrovským, s ktorým som hrával v Prešove. On mi vravel, že Zvolen hľadá hráča práve na tú pozíciu, na ktorej hrávam. Ako postupne plynul čas a ponuky mi nevychádzali, nejako s jeho pomocou som zakotvil pod Pustým hradom.“
Priznám sa, že keď som Filipa prvýkrát od tej dramatickej udalosti zbadal, hneď som mal hrču v hrdle.“
Ste stabilný člen základnej zostavy, ale zrejme vás škrie, že na premiérový gól ešte stále čakáte. Je to tak?
„Áno, to sedí. Už som mal aj zopár šancí, ale nepadlo to tam. Ale verím, že sa už čoskoro dočkám.“
Nedávno ste zažili mimofutbalovú dramatickú situáciu práve v súvislosti s Filipom Bobrovským, ktorému šlo o život. Zrejme väčším víťazstvom než to v Liptovskom Mikuláši je fakt, že Filip po vážnych zdravotných problémoch prežil. Tiež to tak vnímate?
„To určite! Víťazstvo v Liptovskom Mikuláši sa tomu vôbec nevyrovná. Po tom všetkom, čím si Filip musel prejsť, prišiel prvýkrát medzi nás pred zápasom so Zlatými Moravcami. Utrpeli sme vtedy prvú prehru, ale nik z nej nebol rozladený. Všetci sme sa tešili, že je opäť medzi nami. Priznám sa, že keď som Filipa prvýkrát od tej dramatickej udalosti zbadal, hneď som mal hrču v hrdle.“
