Matej Čurma. (zdroj: MFKZEMPLIN.SK)
Vrátil sa do známeho prostredia, Zobral tri body a s Michalovcami odišiel. Dvadsaťdeväťročný obranca Matej Čurma zažil v Trnave krásne časy, ale so Zemplínom Spartak ozbíjal, keďže sa v nedeľu tešil z víťazstva 1:0.
S Trnavou ste dva razy zvíťazili v Slovnaft Cupe, teraz ste prišli ako súper. Užili ste si to?
„Pre mňa je to vždy výnimočný moment, keď sa vraciam do City arény. V Spartaku sme spoločne prešli nejakú cestu, prišli úspechy a na tamojšie prostredie si spomínam rád. Na hráčsky kolektív, výborných fanúšikov, ktorí stoja za mužstvom a na tribúnach vytvárajú skvelú atmosféru. Je úplne iné mať na seba červeno-čierny dres, alebo nastupovať proti Spartaku.“
Najmä prvý polčas vás vyšiel veľmi dobre. Išli ste do vedenia. S čím ste nastupovali do zápasu?
„Hrať zodpovedne, odvážne a s úmyslom bodovať. Rešpektovali sme kvalitu súpera, ale z nášho tímu som cítil odhodlanie ísť za priaznivým výsledkom. Pôsobili sme sebavedome aj s loptou a myslím si, že tým sme súpera zaskočili. Správne nám do kariet zahrala skutočnosť, že sme otvorili skóre zápasu.“
Po zmene strán Spartak chcel otočiť výsledok a pritlačil vás. Vyplynulo to z väčšej aktivity domácich?
„Hovorili sme o tom aj v polčasovej prestávke, že trnavský tím pridá, pôjde do šestnástky za gólmi. Upozorňovali nás na to tréneri. Pridali sa fanúšikovia a tlak bol vyšší. Určite sme nechceli pôsobiť defenzívne, ale nepodržali sme loptu. O to viac si vážime, že sme to zvládli a z Trnavy si odviezli víťazstvo.“
121
zápasov v Niké lige má na konte Matej Čurma.
V kabíne sa po triumfe 1:0 aj steny triasli.
„Zemplín čakal na víťazstvo nad Trnavou päť rokov, osem ligových zápasov, bol pádny dôvod si z plného hrdla zakričať víťazný pokrik. Urobili sme si spoločnú fotku, potom sa pustila hudba a bolo cítiť uvoľnenú atmosféru. Úlohu dídžeja na seba zobral Martin Bednár, mixoval slovenské ľudové pesničky.“
Stihli ste po zápase prehodiť pár slov s bývalými spoluhráčmi?
„Určite. Som rád, že vzťahy aj po mojom odchode zostali korektné. Na ihrisku sme na deväťdesiat minút súperi, ale po zápase si chlapsky podáme ruku a rozprávame sa otvorene. Tak to má byť.“
Dosť súbojov ste na ihrisku zviedli s Martinom Mikovičom. Ako sa vám proti nemu hralo?
„Vážim si ho, je to férový chlap a výborný futbalista. Po jednom vzájomnom súboji, keď som získal loptu a ešte ho dotlačil telom, o pár sekúnd neskôr ma podpichol, že nabudúce už mám žltú kartu.“
V Trnave bol výkop v nedeľu o 19.00 h a do Michaloviec ste prišli okolo pol piatej nadránom.
„V takýchto prípadoch to v praxi znamená, že pred zápasom si vedúci mužstva spíše, čo má každému hráčovi objednať. Buď sa potom najeme v kabíne alebo počas cesty. Mne po zápase nechutí. Až po čase, keď sa z tela vyplaví adrenalín. Okrem toho si v autobuse pozriem spätne zápas, ktorý sme odohrali, nejaký film či počúvam podcasty.“
Ukazuje sa, že Michalovce sú dobre poskladané, že z toho môže byť zaujímavá sezóna?
„V kolektíve je viacero zahraničných hráčov. Niekedy to je v komunikácii zložitejšie, ale podstatné je, že futbalovo všetci zodpovedne pracujeme. Je tu dobrý a kvalitný tím. Áno, každý chce byť v prvej šestke, my nie sme výnimka, ale odrážame sa od krátkodobých cieľov, ideme od zápasu k zápasu a postupnými krokmi dopredu.“
Našli ste sa v defenzíve so skúsenými Pauschekom či Bednárom?
„Hrá sa mi s nimi veľmi dobre. Do toho správne zapadol brankár Patrik Lukáč, ktorý sa v Trnave zranil, či jeho náhradník Adam Jakubech. Vzadu sme skúsení a môžeme si usmerniť hráčov pred sebou.“
Do Nike ligy ste sa vrátili po dvoch rokoch. Prečo vám nevyšlo pôsobenie v SK Líšeň, ktorý do sezóny 2025/26 vstúpil už s názvom Artis Brno?
„Prišiel som v zime za Pavla Vrbu. Na lavičke vydržal päť prípravných zápasov a bol odvolaný. Po ďalších dvoch mesiacoch skončil aj Milan Valachovič. V jednom zápase nás viedol Vladimír Michal, tréner z rezervy, potom kormidlo prebral Jiří Chytrý. Takže štyria tréneri za prakticky štyri mesiace. Prišiel nový majiteľ klubu, menilo sa vedenie a káder.
Cítil som, že to je umelo vytvorené, že sa tlačí na postup. Nevyšlo to, možno teraz. Hoci som mal zmluvu na dva roky, nepočítali so mnou a naše cesty sa predčasne rozišli. To je futbalový život, nie všetko sa dá ovplyvniť. Som v Michalovciach, späť v Nilé lige a v najlepšom veku sa chcem posúvať dopredu. Všetko zlé je na niečo dobré.“
